Odchod z KDH Skutočne zaujímavé bude až to, kde teraz Martina Holečková zakotví

Facebookovým statusom Martiny Holečkovej o odchode z KDH vyvrcholilo v pondelok ráno postupné odcudzovanie medzi hnutím a poslankyňou parlamentu, ktorá však ani neodchádza z politiky, ani sa nevzdáva svojho kresla v Národnej rade SR.

„Nedokážem ďalej pôsobiť v strane, ktorej krokom som prestala rozumieť,“ zdôvodnila Holečková svoj odchod. No pre vyváženosť treba dodať, že čosi podobné – teda „prestali sme ti rozumieť“ – by mohli na rozlúčku napísať aj jej doterajší stranícki kolegovia.

Sólistka?

Keď nazriete do internetových diskusií, ale aj niektorých mediálnych komentárov, Holečkovej krok je v zásade vykladaný politicky či ideologicky: buď to ľudia berú tak, že je „liberálka“, a preto nezapadla do konzervatívneho KDH, alebo že kým ona chce Smer dôsledne konfrontovať, vedenie hnutia to ťahá do náruče vládnej koalície.

K takýmto interpretáciám zvádza Holečkovej vyhlásenie i reakcia KDH na jej odchod. No pri rozchodoch v politike nie je neobvyklé, že ich aktéri majú tendenciu záujmové a čisto osobné konflikty vydávať pred verejnosťou za zásadové hodnotové spory.

Podľa informácií zo zákulisia KDH sa začalo odcudzovanie medzi Martinou Holečkovou a čelnými predstaviteľmi hnutia už dávnejšie. Politička mala údajne blízko k človeku, ktorý mal vtedy na starosti komunikáciu kresťanských demokratov navonok, a ostatné tváre hnutia podľahli pocitu, že jej stanoviská sú pretláčané na ich úkor.

To je, samozrejme, len jedno hľadisko. Z iného uhla pohľadu by sa dalo namietnuť, že Kresťanskodemokratickému hnutiu sa vtedy oplatilo investovať úsilie do budovania imidžu mladej dynamickej a perspektívnej političky, ktorá by oslovila širší okruh voličov. A že jej viditeľnosť nemusela nevyhnutne byť na úkor ostatných tvárí hnutia.

Tieto osobné rivality, ktoré sú prítomné azda v každej strane, hoci len zriedka vyplávajú na verejnosť, začali získavať ideologický nádych, keď Martina Holečková v aprílovom rozhovore pre Postoj zrelativizovala pro-life zameranie hnutia. Bolo to veľmi neprezieravé vyjadrenie v čase, keď prostredie vládnej koalície opakovane vykresľuje kresťanských demokratov ako akési „podržtašky“ Progresívneho Slovenska, kým v opozícii hnutie súperí o kresťanských voličov s KÚ Anny Záborskej. V hnutí sa objavil dojem, že poslankyňa rozhovor nezvládla.

Martinu Holečkovú nepochybne zasiahlo, keď v polovici júna došlo k výmene na stoličke predsedu poslaneckého klubu KDH. Na tejto pozícii ju vystriedal Igor Janckulík.

V poslednom čase začala hrať hlavne na seba. Svoje stanoviská posielala z vlastnej adresy, bez koordinácie s kolegami v hnutí. Najneskôr vtedy im muselo byť jasné, že Martina Holečková je na odchode. No potvrdilo to zároveň dojem kolegov, že je sólistka v športe, ktorý sa úspešne dá hrať len ako tímová hra.

Poslednou kvapkou bola chladná reakcia kolegov vrátane predsedu Milana Majerského na Holečkovej návrh novely Trestného poriadku, ktorý by upravil okolnosti mimoriadneho dovolania. Išlo o reakciu na prepustenie Dušana Kováčika z výkonu trestu vďaka intervencii ministra spravodlivosti.

Aj keď Martina Holečková vyšla návrhom v ústrety tej časti verejnosti, ktorá Kováčikovo prepustenie pokladá za škandál, zvláštne pôsobí, že si podporu pre zásadný legislatívny zásah do Trestného poriadku nevyrokovala najskôr vo vlastnom hnutí a až potom s ním nešla von.

Kde zakotví?

Už istý čas bolo zrejmé, že Martina Holečková z KDH odíde. Otázne teraz je, kde zakotví. Aj od toho sa totiž bude odvíjať, či a do akej miery jej odchod kresťanských demokratov zabolí.

Milana Majerského a spol. môže napĺňať pokojom, že KDH volia ľudia skôr kvôli značke, nie nutne kvôli osobnostiam na čele. Od Klepáča a Oberhausera cez Dzurindu a Šimka až po Palka, Lipšica a Procházku – KDH vždy odchody svojich výrazných tvárí nejako prežilo, kým ich alternatívne projekty sú už dnes často zabudnuté.

Pre hnutie by bolo určitým problémom, ak by Martina Holečková zakotvila napríklad u Demokratov. Tí sa totiž snažia pôsobiť ako najtvrdšia antikorupčná sila, kritizujúca Smer.

KDH má časť voličov, ktorým by neprekážalo, keby hnutie spolupracovalo s vládnou koalíciou na presadení svojho programu. No má tiež voličov, ktorým nie je proti mysli spolupráca so zvyškom opozície vrátane Progresívneho Slovenska, pričom ako prvoradý vidia zápas s Robertom Ficom. Ak by Martina Holečková odišla k Demokratom, mohla by odhryznúť časť z tejto druhej skupiny doterajších voličov KDH.

Pokiaľ by však politička skončila napokon v Progresívnom Slovensku, spätne by potvrdila verziu, že v konzervatívnom KDH bola ako „liberálka“ vlastne omylom. Príkladom môže byť prítomnosť Alojza Hlinu v SaS. Ide dokonca o bývalého predsedu kresťanských demokratov, no jeho prestup k liberálom hnutie preferenčne príliš nepoškodil. Skôr naopak.

V zákulisí sa hovorí aj o tom, že Martina Holečková by svoje ďalšie kroky mohla koordinovať s bývalým kandidátom na prezidenta Ivanom Korčokom. V jeho prípade sa skloňuje, že by mohol zakotviť v PS, no časť okolia ho údajne tlačí do založenia vlastnej strany, ktorá by mala ambíciu byť „novou SDKÚ“ (niežeby tu projektov s podobnou ambíciou už  v minulosti nebolo dosť – svojho času NOVA, Sieť, Za ľudí a podobne).

Nech už Martina Holečková zakotví po odchode z KDH kdekoľvek, jej prvoradou úlohou bude zbaviť sa imidžu „sólistky“. Dobre fungujúca strana je totiž skôr orchester.