Keď je deportovanie kriminálnika porušením práv O výbušných tortách a Nemecku, ktoré nespasí svet

Islamský štát sa vysmieva nemeckému zámeru zakázať nosenie nožov s dĺžkou nad 6 cm slovami: „Keď vyrobíme výbušné narodeninové torty, zakážete torty?“

Svojim verným moslimom odporúča, aby pri ďalších útokoch používali bežné pracovné nástroje ako kladivá, so zákazom ktorých bude mať nemecký štát extra pikantný problém.

Nerád v niečom súhlasím s Islamským štátom, ale v tomto prípade majú apokalyptickí fúzači väčší zmysel pre realitu ako spolkové ministerstvo vnútra. Koreňom problému nie je nástroj, ale ruka, ktorá ho drží, a hneď po nej myšlienky, ktoré tú ruku rozpohybovali. Lenže nástroje (a torty…) sa zakazujú ľahšie.

Pred pár dňami som sa rozprával s jednou pani doktorkou o tom slávnom prvom deportačnom lete do Afganistanu, ktorým Nemecko opustilo 28 „top of the top“ kriminálnych živlov a každý pritom dostal na cestu ešte tisíc eur do vrecka. 

Keď som jej povedal, že jeden z tých deportovaných bol políciou vyšetrovaný v súvislosti s viac ako 160 trestnými činmi (naozaj), spravodlivo sa rozhorčila: „To snáď nie je pravda!!!“

No, je to pravda, bohužiaľ, a úplne to asi nepochopíme; ale za trochu úvah tá situácia stojí. Čo je zvlášť na Nemecku také špecifické?

Po víťazstve antisystémuHoci Nemci čoraz viac odmietajú ľavicu, sú odsúdení na to, aby im ďalej vládla

Christian Heitmann

Nemecko ako vzor

„Am deutschen Wesen mag die Welt genesen.“

Toto je podľa mňa kľúčová veta na to, aby človek začal tejto situácii trochu rozumieť. Predniesol ju básnik Emanuel Geibels v roku 1861 v súvislosti s vtedajším zjednocovaním Nemecka.

Je to staromódna formulácia, jadro tvrdenia však znamená, že podľa nemeckého (politického) vzoru si môže polepšiť celý svet. Už vtedy to bolo dosť samoľúbe až arogantné a to pritom bolo ešte pred štyrmi veľkými vojnami, ktoré z nemeckého zjednotenia nakoniec vzišli (prusko-rakúska, prusko-francúzska a obe svetové).

Obdobie nemeckej vojenskej expanzie sa definitívne skončilo v roku 1945 v hromade trosiek rozdelenej medzi štyri víťazné veľmoci. Onomu okamihu sa dodnes bežne hovorí Stunde Null, hodina nula, pretože všetky staré štruktúry pominuli a bolo nutné buď zomrieť, alebo začať budovať niečo iné. 

Niečím iným sa nakoniec stali dva veľmi odlišné štáty, Spolková republika Nemecko a Nemecká demokratická republika. Jeden zriadený ako explicitná demokracia s veľmi silnou ochranou občianskych práv, druhý ako štát pod vládou jednej (červenej) strany a medzi nimi horúca hranica.

Nuž, čo sa nestalo: západonemecký štát začal takmer okamžite rýchlo prekvitať a počas asi 15 rokov sa zmenil na najväčšieho ekonomického tigra vtedajšej Európy – bol to Wirtschaftswunder, hospodársky zázrak, ktorému mohli víťazné Francúzsko a Británia iba ak závidieť.

Z východného Nemecka medzitým utekal, kto mal nohy (približne 3,5 milióna ľudí do roku 1961), a masový exodus vlastných občanov zastavila až stavba Berlínskeho múru spolu s rozkazom strieľať po utekajúcich osobách (Schießbefehl).

Jediné, v čom bola NDR zreteľne lepšia ako jej západná sestra, bola špionáž: Stasi bola svetovým hráčom, čo sa o západnej Bundesnachrichtendienst povedať nedalo. A potom možno niekoľko olympijských športov.

Ako to vyzeralo zo západonemeckého hľadiska? Ak sa vám podarí zmeniť rozbombardované bojisko na tretiu najväčšiu ekonomiku sveta (1970), je určitá samoľúbosť možno aj namieste... a predstava o tom, že po nemeckom spôsobe sa vylepší svet, sa tým pádom ticho vrátila zadnými vrátkami.

Tentoraz nie v podobe cisára so zlatým vencom a s rinčiacou šabľou, ku ktorému oddane pozerajú Bavor i Sas, ale v tej moderne pokrokovej podobe: priatelia, s tým Grundgesetzom (základným zákonom SRN podobným ústave s veľkým dôrazom na ľudské práva) sme to naozaj trafili, sme vzorom, ​​ostatní by sa od nás mali učiť. 

Okrem iného to dodnes vedie k tomu, že myšlienka na zásadnejšiu reformu nemeckého štátu je skoro tabu. Freie Wähler by do systému radi zaviedli viac prvkov priamej demokracie a zeleno-červené strany zase rôzne klimatické záväzky, ale po veľkých reformách nevolá viac-menej nikto.

(Je zaujímavé, že súvislosti medzi moderným politickým moralizmom a prastarým heslom o nemeckých spôsoboch, ktoré ozdravia svet, si párkrát všimli aj vo verejných médiách stredoľavého charakteru. Krotko, ale predsa.)

Po masakri nožom v SolingeneDurínčania a Sasi idú v nedeľu odvolať stranícky systém Spolkovej republiky Nemecko

Martin Leidenfrost

Projektu sa nedarí

Realita však predbehla mentalitu a nemecký model roku 2024 nie je ani zďaleka taký úspešný, ako bol roku 1964.

Predchádzajúcu dynamiku nemeckého hospodárstva zadusila nekonečná papierová rieka byrokracie, často spojená s novými ekologickými reguláciami. (To už nebola generácia obnoviteľov krajiny ako skôr ich detí.) Dnešný stredostavovský Nemec má citeľne nižší príjem ako stredostavovský Američan alebo Švajčiar, čo vedie k úteku mladých mozgov z krajiny.

Znovuzjednotenie s bývalou NDR bol spackaný projekt, po ktorom zostala rozsiahla vnútorná periféria plná zatvorených tovární a zatrpknutých dôchodcov – a na volebných výsledkoch je to tiež poriadne poznať, k tomu sa ešte dostaneme zajtra.

Azylová a migračná politika je postavená na nereálnych ideáloch starých viac ako polstoročie, ktoré narážajú na masívny populačný prírastok v rozvojovom svete. 

Nemecký štát už nedokáže pokrývať svoje výdavky len z vybraných daňových prostriedkov, pričom hlbšie zadlžovanie má zároveň zakázané ústavou (Schuldenbremse), čo sa prejavuje, okrem iného, ​​určitým chátraním a zaostávaním infraštruktúry.

Vlaky už dávno nejazdia presne a býva z toho aj medzinárodná hanba, pretože práve susední Švajčiari potom odmietajú tie oneskorené nemecké vlaky na svoje územie vôbec púšťať, aby im nerobili neporiadok v ich švajčiarsky precíznych cestovných poriadkoch.

Zelení, moslimské násilie a liberálna justíciaRakúsko nedokáže ochrániť koncert Taylor Swift, Nemecko púšťa stínača hlavy do kina

Martin Leidenfrost

Uvedomenie problému bude trvať dlho

Kým však tieto poznatky o nutnosti dôkladných reforiem presiaknu do hláv nemeckej politickej a kultúrnej elity a predstavu o Nemecku ako vzore vyženú kamsi na smetisko, prejdú desiatky rokov.

Okrem iného pre to, že nejde o žiadnu zásadnú zlomovú katastrofu, Stunde Null, ako v roku 1945, ktorá na vás pozerala z každého zhoreného domu a z každej mŕtvoly ležiacej na ulici. Ide „len“ o pomalé zaostávanie, plazivý proces skostnatenia všetkého, pozvoľné zhoršovanie situácie. A to sa dá nejaký čas nevšímať, možno aj pár desiatok rokov.

Politické pomery v ex-NDR sa dajú dlho ignorovať, dianie v horších štvrtiach a na horších školách sa dá dlho ignorovať (ak tam nechodíte vy ani vaše deti). Ak sa stane dovolenka v Karibiku príliš drahou, možno ísť do Grécka a ešte si povedať, že ste tým ušetrili emisie CO2 a pomohli planéte.

Napriek tomu k zmene mentality pomaly dochádza, ale jej tempo akoby zodpovedalo tempu generačnej výmeny.

Najmladší Nemci, ktorým bolo v čase migračnej vlny v roku 2015 okolo desať rokov, sú dnes prvovoliči. Ich volebné správanie je pomerne drasticky odlišné od pomerov pred iba piatimi rokmi.

Predchádzajúce pravidlo, že Zelení silne bodujú medzi mladými, prestalo platiť. Dnes sú Zelení najsilnejší medzi voličmi stredného veku.

Rozdelenie volebných preferencií medzi voličmi vo veku 16 – 24 rokov v porovnaní s rokom 2019. Zdroj: tagesschau.de

Ako otáčať veľkú loď

Tento glaciálny proces je vždy trochu postrčený takými udalosťami, ako boli „oslavy rôznorodosti“ v Solingene, ktoré sa skončili ubodaním troch ľudí. V takom okamihu si zase pár ďalších hláv uvedomí, že medzi tými novoprichádzajúcimi sú aj ľudia s mentalitou nájazdníkov, ktorí neprišli obdivovať krásy nemeckej ústavy, ale na tej civilizácii ich zaujíma iba to, ako ju spľundrovať a zničiť. A pár ďalších úst si to trúfne povedať nahlas.

Všetko je to však silne komplikované veľkosťou Nemecka, ktoré je síce oficiálne federálnym štátom, ale hore sa koncentruje príliš veľká časť moci. Obrie štruktúry majú obrovskú zotrvačnosť a trvá im pekelne dlho, než zmenia smer.

To je aj jeden z dôvodov, prečo by sme to s ďalšou integráciou EÚ nemali preháňať, naopak, namieste by bolo určité rozvoľnenie. Ak sa vynorí pred vami ľadovec, s menšou loďou sa mu ľahko vyhnete včas. Ale ak je tá loď veľká…

Myslím si, že niekedy okolo roku 2040, teda v čase, keď Angela Merkel bude oslavovať svoje 85. narodeniny, sa nemecký migračný model dostane približne tam, kde je teraz ten reštriktívny dánsky.

Je, samozrejme, otázne, koľko tam v tom čase ešte bude žiť Nemcov. Rozhodne (percentuálne) menej ako Dánov v Dánsku, pretože to je pravda už teraz.