Pohľad z Moskvy Ani mier, ani vojna. Ukrajinci prienikom do Ruska tamojších obyvateľov neprebudili

Drevený domček na okraji dedinky akoby bol uviazol v priestore mimo prúdu času. Tyrkysový dom tu stojí viac ako šesťdesiat rokov. Zub času sa na jeho zovňajšku podpísal málo. Staré kachle, ošúchaná fošňová podlaha a sovietsky tepich na stene odkazujú na časy, keď to bol rodinný dom deduška a otca mojej manželky.

V rohu jedálne visí stará ikona Ježiša Krista. Kristus Pán má svoje čestné miesto aj v susednej spálni. A s ním aj rad svätých obrázkov. Vedľa nich stenu zdobia dve staré snímky niekdajších majiteľov príbytku. Neusmievajú sa, len uprene hľadia z minulosti do prítomnosti.

Dedinka si žije svojím životom hlboko v ruskom vnútrozemí. V Mordviansku. Máločím významnom regióne kdesi uprostred európskej časti krajiny. Majú tu slušnú asfaltovú cestu a autobusové zastávky. Ten, kto chcel, si svoj domček vybavil vodovodom a kanalizáciou. Kto nie, stále používa dieru v zemi.

Je to chudobné miesto, podobne ako drvivá väčšina podobných miest na ruskom vidieku ďaleko od metropoly.

Vieska žije vo svojom časovom kontinuu. Ľudia príliš nepremýšľajú o politike. Tú im distribuuje televízia. O vojne sa tu nehovorí. Nie je dôvod. Nikto z obce nebojuje na ukrajinskom fronte. Napätie pre boje v ruskej Kurskej oblasti, kam bezmála pred mesiacom vstúpila ukrajinská armáda, tu vidieť nie je.

Výbuchy granátov, svišťanie dronov, rev a krv sú kdesi za horizontom. Zákopy hyzdiace krajinu pod Kurskom sú vzdušnou čiarou rovnako ďaleko, ako je z Bratislavy do Ríma.

Bilbordy lákajúce do armády za tučný, aspoň na miestne pomery, náborový bonus stoja niekoľko desiatok kilometrov ďaleko. Neznepokojujú tak miestnych rýchlym zárobkom a predčasným krachom.

Je tu skrátka iný svet. Aspoň na povrchu.

Vojna „sovietskych ľudí“

Prečo som na úvod opisoval svoju návštevu jednej dedinky? Na ilustráciu. Často dostávam otázku, ako Rusi vnímajú to, že ukrajinské sily ovládajú ruské územie. A či to môže byť prelomový okamih vo vojne. Napríklad z toho dôvodu, že by si Rusi mohli uvedomiť, že ich armáda skrátka neoslobodzuje Ukrajinu a konflikt sa už prelial na ruské teritórium.

Koncom augusta ruská nezávislá sociologická agentúra Levada Centr vydala prieskum, ktorý sa zaoberá tým, ako Rusi vnímajú ukrajinský prienik do ruského regiónu a vojnu celkovo. Tento výskum na vyššie uvedené otázky výborne odpovedá.

Po prvé, ruskí sociológovia zistili, že iba 51 percent respondentov starostlivo sleduje udalosti, ktoré sa v ruskej Kurskej oblasti odohrávajú. Ďalších 43 percent niečo o bojoch v ruskom regióne počulo a šesť percent o ničom nevie.

Čo sa dá interpretovať tak, že Rusi, samozrejme, vedia o tom, že vojnový front teraz vedie aj po ruskom území, avšak len polovica ruskej spoločnosti tomu dáva skutočnú váhu. Približne rovnakej časti Rusov situácia v Kurskej oblasti nestojí za výraznú pozornosť.

Ako však prieskum zistil, prevažnú väčšinu Rusov ukrajinský atak na Kurskú oblasť znepokojuje, pričom 63 percent veľmi znepokojuje, ďalších 28 percent skôr znepokojuje. A tomu zvyšku to je viac či menej jedno.

Ruskí sociológovia sa súčasne pýtali, čo konkrétne respondentov znepokojuje. Ak by vám napadlo, že predovšetkým to, že došlo k útoku na ruský región, tak ste na omyle.

Najviac Rusov znepokojuje, že ukrajinský prienik mohol priniesť smrť či zranenie tamojším civilistom. Túto obavu vyjadrilo 43 percent opýtaných.

Štvrtina spomenula, že ju znepokojuje samotný útok na Rusko a že vojna prišla na ruské územie. Iba 11 percent respondentov znepokojuje slabosť vlády a slabá obrana krajiny. A ak by sme sa pozreli v tabuľke nižšie, tak by sme zbadali, že iba jedno percento Rusov znepokojuje, citujem, „účasť vojsk NATO či západných žoldnierov na vpáde“. Rovnaký počet opýtaných si robí starosť o Kurskú jadrovú elektráreň, na ktorú, podľa ruskej propagandy, chceli Ukrajinci zaútočiť.

„Udalosti v Kurskej oblasti sa týkajú predovšetkým tých, ktorí žijú blízko hranice. A to je veľmi obmedzený počet ľudí. Keďže v Rusku je pomerne pevne kontrolovaný mediálny priestor, tak si myslím, že vláda sa bude pridržiavať stratégie na zmäkčenie a zníženie dosahu týchto udalostí na spoločnosť. O udalostiach v Kurskej oblasti sa bude v rámci možností hovoriť čo najmenej a opatrne,“ povedal mi v rozhovore Denis Volkov, šéf agentúry Levada Centr. „Nejako podobne ako počas kritickej situácie na jeseň 2022.“ (Vtedy sa ukrajinskej armáde podarilo oslobodiť mesto Cherson a významnú časť Charkovskej oblasti, pozn. autora.)

„Je nutné uvedomiť si, že Rusko je obrovské. Iba časť krajiny sa nachádza v priamom kontakte s tým, čo sa v Kurskej oblasti deje. Väčšina Rusov žije normálnym životom. Skôr môžeme očakávať určitý strach z mobilizácie. Ten je však viac šírený zvonku, zo zahraničných zdrojov a skupín na sociálnych sieťach. Vláda a jej médiá vnútri krajiny, naopak, zdôrazňujú, že žiadna mobilizácia sa nechystá a stačia dobrovoľníci. V priebehu posledných dvoch rokov sa to vláde darilo.“

Pohľad z MoskvyVojny, neúspešný puč, ukrajinský vpád. August je pre Rusov prekliaty mesiac

Jiří Just

A ako to teda je s celkovým záujmom o ruskú agresiu voči Ukrajine? Podľa sociológov z agentúry Levada Centr sa o ňu zaujíma 53 percent Rusov. Ak by sme sa však pozreli na vekové skupiny, mohli by sme si všimnúť, že to je vojna „sovietskych ľudí“.

Vo vekovej skupine 40 až 54 rokov sa o vojnu zaujíma 56 percent Rusov. Respondenti starší ako 55 rokov prejavujú ešte väčší záujem, je ich 62 percent. Naopak, čím nižší vek opýtaných, tým nižší záujem, pričom v najmladšej vekovej skupine respondentov, od 18 do 24 rokov, sa o vojnu zaujíma iba tretina.

Podobné výsledky prináša aj rozdelenie z hľadiska informačných zdrojov. Rusi, ktorí primárne získavajú informácie z televízie, sa o vojnu zaujímajú podstatne viac než ich spoluobčania sledujúci sociálne siete. V číselnom vyjadrení je to 60 percent televíznych divákov oproti 40 percentám „sockárov“.

Žiadna výrazná zmena

Napriek tomu, že ukrajinský prienik do Ruska väčšinu respondentov šokoval, neznamená to, že by si zrazu Rusi priali koniec vojny. Prieskum ukazuje, že výrazne nestúpol počet respondentov, ktorí by prejavili také želanie.

V auguste by si pokračovanie bojov prialo 41 percent respondentov oproti 50 percentám, ktoré sa vyslovili za mierové rokovania. Pritom mier si želajú skôr mladí Rusi vo vekovej skupine 18 až 24 rokov (66 percent) v porovnaní s vekovou skupinou 55 a starší (43 percent).

Treba podotknúť, že okrem ideologickej propagandy tu vidieť aj osobné motívy. Ruskí bojachtiví dedkovia majú menšiu šancu, že pôjdu na front, na rozdiel od ruských mladíkov.

A ako sa vzťah k mieru a vojne zmenil v čase pod tlakom kurských udalostí? Prekvapivo nijako. Zo sociologického prieskumu vyplýva, že sa súčasný pomer Rusov fanúšikujúcich pokračovaniu vojny a, naopak, tých, ktorí si želajú mier, za dva roky výrazne nezmenil.

„To, že je vojna, si v Rusku uvedomuje zhruba štvrtina obyvateľov. Ostatní sa nachádzajú v pozícii hlúpeho a rozmaznaného dieťaťa. Keď sa tých 75 percent neprebudí, tak nás zničí,“ povzdychla si známa ruská provojnová publicistka Anastasija Kaševarovová v emotívnom príspevku na sociálnej sieti Telegram.

Ruskú spoločnosť do istej miery odráža oveľa viac dedinka hlboko v ruskom vnútrozemí než ruská propaganda.