Predpokladaný útok na Izrael. Bude vojna? Konflikt v Gaze má temné pozadie a momentálne temnú hrozbu pred nami

Najvyšší predstaviteľ teroristického Hamasu Ismaíl Haníja bol pred niekoľkými dňami náhle zlikvidovaný počas domácej párty v stráženej rezidencii uprostred Teheránu.

Mnohí komentátori to v médiách predstavujú ako neakceptovateľný útok zo strany Izraela, ktorý narušil zvrchovanosť štátu Irán. Dovolím si povedať, že takéto zjednodušené rámcovanie je veľmi krátkozraké a ani trochu nepoukazuje na skrytú, desaťročia trvajúcu vojnu medzi radikálnym islamistickým režimom Iránu voči Izraelu.

Maskovaným, no skutočným súperom aj práve prebiehajúceho konfliktu v Pásme Gazy voči štátu Izrael je násilný islamistický režim Teheránu. 

V pozadí Hizballáhu

Ajatolláh Chomejní (1902 – 1989) už od počiatku islamskej revolúcie v roku 1979 dával jasne najavo, že Spojené štáty sú veľký satan, Izrael je malý satan a obaja sú tými skutočnými nepriateľmi islamu, ktorí musia byť raz a navždy vymazaní z povrchu zemského.

Od svojho vzostupu k moci dával ajatolláh najavo, že zničenie Izraela patrí medzi jeho najvyššie ciele; avšak vedomý si vlastnej vojenskej nedostatočnosti začal na Blízkom východe vytvárať svoju os odporu v snahe izolovať Izrael do pozície osamelého hráča. Aj založenie Hizballáhu v Libanone v roku 1982 bolo od začiatku finančne zabezpečené iránskym režimom s jediným cieľom – zničiť Izrael.

Keď počas prvej libanonskej vojny (1982 – 2000) v reakcii na pokus o atentát na izraelského veľvyslanca vo Veľkej Británii vtrhol Izrael do tejto svojej susednej krajiny, ajatolláh to využil ako ľahkú a vítanú príležitosť vytvoriť na hraniciach s Izraelom svoju tieňovú prítomnosť. Vyhlásenia, že ustanovenie tejto libanonskej teroristickej skupiny bola iba odpoveď na izraelskú agresiu, odhaľujú ajatolláhove úmysly a vôbec neospravedlňujú obrovskú zložitosť vojnového napätia na Blízkom východe.

Že tu ide o jeho zlomyseľné úmysly, dokazuje aj druhá libanonská vojna (2006), v ktorej Hizballáh napadol Izrael a uniesol na svoje územie izraelských vojakov. To viedlo ku krátkej, ale plnoformátovej mesiac trvajúcej vojne. 

Cez Sýriu k izraelským hraniciam

Civilná vojna v Sýrii, ktorá vznikla následkom demonštrácií počas takzvanej Arabskej jari, poskytla iránskemu režimu ďalšiu príležitosť roztiahnuť svoje chápadlá po celej oblasti. Sýrsky prezident Asad bol vo veľkej núdzi a potreboval bojaschopné sily, pretože mnoho vojakov jeho vlastnej armády jednoducho zlyhalo – dezertovali, a tak sýrska armáda nebola schopná povstanie potlačiť.

Ajatolláh na to ochotne zareagoval tým, že do Sýrie poslal tisícky bojovníkov Hizballáhu a šiítskych milícií. Vďaka nim a ruskej leteckej podpore sa Asadovi podarilo udržať svoju moc.

Takáto vojenská pomoc má vždy prilepenú vysokú cenovku. Asad následne zaručil Islamským revolučným gardám, čo sú ajatolláhove elitné vojenské jednotky, trvalú vojenskú prítomnosť vo svojej krajine. 

Tým sa zaistili bezpečné transportné cesty do Libanonu, aby iránsky režim mohol poskytovať Hizballáhu zbrane, výcvik a peniaze.

Nebo nad Izraelom. Foto: Branislav Škripek

Palestínsky islamský džihád a Hamas

No stalo sa ešte niečo dôležitejšie: už ustanovenie Palestínskeho islamského džihádu v roku 1982 a neskôr v roku 1987 založenie Hamasu bolo cielene a priamo finančne zabezpečované a výcvikom zaistené zo strany Iránu. Týmto rozšíril svoju prítomnosť pozdĺž izraelských hraníc.

Následné prevzatie Pásma Gazy z rúk Palestínskej samosprávy v roku 2007 slúžilo len na to, aby táto teroristická organizácia mohla na Izrael strieľať rakety – a zároveň začala terorizovať svojich vlastných ľudí, ktorí v Pásme Gazy žijú. 

Na Izrael odvtedy dopadli tisíce rakiet a spôsobujú neustále napätie vo vzťahu týchto dvoch entít. Do tunelov, zbraní, do malých zbrojoviek a do kyberprevádzok bolo investovaných milióny iránskych dolárov, ktoré tečú cez Hamas a ostatné spriatelené teroristické skupiny v Gaze, kým samotný palestínsky ľud neustále žije pod hranicou chudoby bez akejkoľvek perspektívy na zlepšenie. 

Izrael nezmizne

Nie je to tak, že by Izrael neakceptovateľne narušoval zvrchovanosť Iránu, ako to šablónovito čitateľom predkladajú rôzne médiá. Sú to už desiatky rokov, ako sa radikálny islamský režim zaväzuje zničiť židovský štát a neustále sa o to pokúša.

Ide o jediné demokratické zriadenie na Blízkom východe a to sa tam neodpúšťa. Všade naokolo vládnu voľnejšie či prísnejšie diktatúry alebo centralistické zriadenia. 

Cez Hizballáh v Libanone, Iránske revolučné gardy v Sýrii, Hamas a Palestínsky islamský džihád v Gaze, Judei a Samárii sa ajatolláhov režim snaží vytvoriť chaos v celej oblasti a dúfa, že takto Izrael oslabí. 

Stále dúfajú a čakajú, ako tomuto štátu zasadia posledný a záverečný úder. 

Treba si však uvedomiť, že Izraelom sa to neskončí... Ajatolláh sa zaviazal zničiť všetky západné krajiny, medzi aké sa radí aj Slovensko, pretože nás všetkých považuje za satanské sily namierené proti islamu. Ak nepochopíme, že sa voči tomuto iránskemu režimu máme spojiť, tak potom sme v hľadáčiku jeho útokov aj my.

Po 7. októbri a hororovom vraždení 1200 nevinných ľudí, z ktorých 300 v ten prvý deň iba tancovalo a bavilo sa na festivale, sa Izrael svojím vlastným ľuďom zaviazal: toto už nikdy viac nepripustíme. Zadefinoval dva jasné ciele: 1. navrátenie všetkých rukojemníkov a 2. ukončenie existencie Hamasu. 

Zlikvidovanie Haníju dalo Izraelu možnosť byť o krok bližšie k porazeniu teroru – a to, že sa to udialo priamo v Teheráne, vykreslilo pred očami radikálneho islamského režimu čitateľný odkaz: Izrael tu naďalej zostáva. Nemizne. 

Autor je poslanec NR SR za KDH, počas občianskej vojny v Sýrii sa ako europoslanec angažoval za práva kresťanov žijúcich v tejto oblasti.