Krvavé kvóty Čo je za protestmi v Bangladéši, z ktorého utiekla premiérka

Kontext:

Bangladéšska premiérka Hasína Vadžídová po 15 rokoch pri moci podala demisiu a následne opustila krajinu a utiekla z hlavného mesta Dháka v dôsledku masových protestov požadujúcich jej odstúpenie. Premiérka spolu so svojou sestrou podľa miestnych médií odletela vojenským vrtuľníkom do Indie. Tisíce demonštrantov následne vtrhlo do oficiálnej rezidencie premiérky v hlavnom meste.

Hlavný veliteľ bangladéšskej armády generál Vaker-uz-Zamán medzičasom v príhovore k národu, ktorý krátko po odchode líderky odvysielala štátna televízia, oznámil, že Bangladéš bude teraz riadiť dočasná vláda, a vyzval obyvateľstvo na pokoj. Zároveň prisľúbil, že orgány činné v trestnom konaní budú „stíhať všetky vraždy“ spáchané počas týždňov demonštrácií.

Protesty sa v Bangladéši začali minulý mesiac, keď študenti v uliciach demonštrovali za zrušenie systému kvót na miesta vo verejnom sektore. O život vtedy prišlo vyše 300 ľudí, tisíce sa zranili a najmenej 11-tisíc ľudí polícia zatkla.

Najvyšší súd rozhodol o zrušení väčšiny kvót. V snahe obnoviť v krajine poriadok vláda prerušila prístup na internet, zatvorila školy a univerzity, zaviedla zákaz vychádzania a proti demonštrantom vyslala armádu. Napriek zákazu vychádzania sa v pondelok v uliciach Dháky opäť konali zhromaždenia ľudí, pričom došlo k násilnostiam medzi protivládnymi demonštrantmi a prívržencami medzičasom už expremiérky. 

Samotné meno Bangladéš znie natoľko exoticky, že priemerný Európan si ho automaticky zaradí kamsi medzi Laos a Haiti; jednoducho „chudobné krajiny, kde panuje večný neporiadok a ktorým nič nepomôže“. Teraz vstúpil na titulné stránky svetových médií vďaka krvavým demonštráciám pre... kvóty.

Bangladéš patrí v rámci rozvojového sveta medzi tie vôbec najnádejnejšie krajiny. Civilizácia tu má dlhú tradíciu, siahajúcu až do antiky. 

Štát netrpí etnickými konfliktmi, pretože 99 percent obyvateľov sú príslušníci jedného národa, Bengálci. Na prevažne moslimskú krajinu je relatívne (všimnite si to slovo, aby ste sa potom nesťažovali) nábožensky tolerantný a cca 12 percent národa tvoria nemoslimovia, ktorí nie sú súčasnou vládou nijako šikanovaní ani znevýhodňovaní.

Podarilo sa tu vybudovať solídny vzdelávací systém, medzi mládežou už prakticky neexistuje negramotnosť, zhruba tretina mladých zmaturuje. Pôrodnosť klesla na dve deti na ženu. 

Ekonomicky Bangladéš prudko rastie, výroba elektriny sa za posledných pätnásť rokov zoštvornásobila, pri hraniciach s Indiou sa stavia prvá bangladéšska jadrová elektráreň. V hlavnom meste Dháka otvorili predvlani prvú linku metra a dve ďalšie sa stavajú.

Prístav Čitágáon patrí k dôležitým uzlom medzinárodného námorného obchodu, tunajší textilný priemysel pozvoľna preberá žezlo od Číny. Bangladéš je skrátka najtichší a najskromnejší z ázijských tigrov.

Výbušná kvóta

Ak máte niekde mnoho vzdelaných ľudí (a Bangladéš ich už má veľa), tam nastávajú javy, ktoré matematik Peter Turchin opísal ako sprievodné javy „nadprodukcie elít“, a k nim patrí aj mimoriadne ostrý súboj o dobré miesta v štátnej správe. Práve do tohto súboja zasiahol pred pár týždňami bangladéšsky súd, ktorý obnovil už zrušené kvóty na rozdeľovanie zamestnaneckých pozícií.

Tento predošlý systém, ktorý zrušila vláda roku 2018 a ktorý súd obnovil, bol úplným snom kvo-kvo-kvotárov (a kvotárok) a skoro sa bojím dávať sem príslušnú infografiku, aby sa toho niekto v Bruseli nechytil. No ale riskneme to:

(Najviac sa mi páči „kvóta pre zaostalé okresy“ – zdá sa, že taká tá opatrná verbálna politická korektnosť zatiaľ do Bangladéša nedorazila.)

Výbušnou sa stala najmä 30-percentná „kvóta pre deti a vnukov bojovníkov za slobodu“. 

Bangladéš si vybojoval nezávislosť od Pakistanu (áno, tie dva štáty, ktoré ani nemajú spoločnú hranicu, tvorili skoro štvrťstoročie jeden štátny celok) vo veľmi krvavej občianskej vojne v roku 1971, ktorá stála niekoľko stotisíc životov, o znásilnených a zmrzačených nehovoriac.

Ako čiastočnú kompenzáciu týchto hrôz zaviedol novozrodený štát výhody pre príbuzných ľudí, ktorí zaň bojovali.

Ale hlboko v 21. storočí, viac ako päťdesiat rokov po veľkej vojne, má táto kvóta iba korupčný charakter. Úradníci, ktorí vydávajú potvrdenie o tom, že ste „bojovnícke decko“ s nárokom na rezervované miesta, si radi dajú niečo strčiť nabok, a väčšina zvýhodnených jedincov sa točí okolo súčasnej vládnej strany Ľudová liga.

Hoci kvóta bola – po veľkom váhaní – de facto zrušená v roku 2018, teraz ju znovu vzkriesil „nezávislý“ súd, vraj však na zákulisnú prosbu premiérky. Jej politickí priatelia (a ich deti) môžu z tohto kvótovania ťažiť najviac.

Znovuzavedenie kvót vyvolalo protesty bangladéšskych študentov. Najskôr pokojné, potom čím ďalej ostrejšie. Šestnásteho júla zastrelila polícia prvého človeka. 

Keďže ulice vzplanuli, bol vyhlásený výnimočný stav a zákaz nočného vychádzania, polícia dostala rozkaz v noci strieľať na zhromaždenia, do protestujúcich davov sa zamiešala spodina a situácia začala pripomínať občiansku vojnu.

Premiérka Vadžídová, 76-ročná dáma, ktorá sa vo svojom kresle držala už štvrté volebné obdobie (Ach, kiežby existovali tie vekové limity, však? Medián veku populácie v Bangladéši je 27 rokov.), ešte značne priliala benzín do ohňa tým, že protestujúcich označila za razakarov. To bolo v roku 1971 pomenovanie pre zradcov, ktorí spolupracovali s pakistanskými silami, udávali a unášali disidentov, znásilňovali ženy atď. Ťažko uraziť normálneho Bengálca viac než týmto slovom a väčšina mŕtvych a požiarov nasledovala až po tomto vyjadrení.

Príležitosť pre radikálov

Veľká tragédia bangladéšskej situácie je najmä v tom, že sa teraz pouličným masakrom poškvrnila inak sekulárna a modernistická vláda, ktorá roky pestuje dobré vzťahy s náboženskými menšinami a vôbec sa snaží o pozdvihnutie Bangladéša k lepším životným štandardom.

Ako všade v moslimskom svete, aj v Bangladéši existujú „fúzači“, v tomto prípade hnutie Džamát-e-Islámí, ktoré je síce posledných desať rokov úradne zakázané, ale v podzemí funguje ďalej. 

Teraz má toto hnutie proti sekulárnemu systému ďalšie argumenty v podobe krviprelievania a vzhľadom na to, že medzi mladými ľuďmi má všeobecne najväčšiu tendenciu kvitnúť radikalizmus, mohlo by sa mu podariť infiltrovať do bangladéšskej akademickej sféry. To by v krajine, kde žijú dve percentá všetkých obyvateľov celej zemegule a ktorá má inak sľubne nakročené k budúcej prosperite, vôbec nebolo dobré.
 

Pôvodný text: Krvavé kvóty. Uverejnené v spolupráci s Konzervatívnymi novinami.