Ficova vláda odmieta hodnotenie Európskej komisie, podľa ktorej Slovensko zaostáva v boji proti korupcii a ochrane médií. V tejto oblasti označila správu za tendenčnú a neobjektívnu. Tvrdí, že odmieta vyjadrenia o tom, že by zneužívala trestné právo na politické ciele, naopak, podľa nej k tomu dochádzalo počas predchádzajúcej vlády.

Ako celok berie vláda správu Európskej komisie na vedomie a víta, že pozitívne zhodnotila plnenie viacerých odporúčaní z minuloročnej správy a konštatovala pokrok vo viacerých oblastiach. Kabinet deklaruje, že sa bude zaoberať nájdenými nedostatkami a je pripravený prijať opatrenia na ich odstránenie. V spomínaných oblastiach má však voči správe výhrady.

„Vláda nemá na stíhanie korupcie ani inej trestnej činnosti žiadny vplyv. Hodnotové ukotvenie Slovenskej republiky ako demokratického a právneho štátu znemožňuje, aby výkonná či zákonodarná moc zasahovala do pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a aktívne ovplyvňovala vyšetrovanie ‚živých‘ trestných káuz, ako to bolo na Slovensku v rokoch 2020 až 2023. Trestné stíhanie je plne v rukách nezávislých vyšetrovateľov a prokurátorov. Legislatíva spĺňa v tejto oblasti európske štandardy a správu preto v tejto oblasti považujeme za snahu o neprimerané zasahovanie do nezávislosti orgánov činných v trestnom konaní,“ vyhlásil kabinet.

Vláda v tejto súvislosti odmietla zneužívanie trestného práva na politické ciele. Myslí si, že k nemu dochádzalo v období predchádzajúcej vlády v rokoch 2020 až 2023. Hovorila o bezdôvodnom trestnoprávnom perzekvovaní predstaviteľov vtedajšej opozície a nezákonných obvineniach a vzatiach do väzby v danom období.

„Vláda SR s ľútosťou konštatuje, že Európska komisia bola o všetkých hrubých porušeniach princípov právneho štátu na Slovensku v rokoch 2020 až 2023 informovaná, ale čisto z utilitárnych politických dôvodov nepodnikla žiadne kroky proti vtedajšej vládnej moci,“ doplnila s tým, že hrubé procesné nedostatky v danom období potvrdil vo viacerých rozsudkoch aj Európsky súd pre ľudské práva.

Správu v tejto oblasti preto označila za tendenčnú a neobjektívnu. „Absentuje jasná a vopred stanovená škála konkrétnych, objektívnych a merateľných kritérií vyhodnocovaných rovnako, transparentne a preskúmateľne naprieč všetkými členskými štátmi Európskej únie,“ skonštatovala. Myslí si, že Komisia používa dvojaký meter. „Zjavne prehliada hrubé porušenia princípov právneho štátu v iných členských štátoch EÚ, čo výrazne znižuje dôveryhodnosť Európskej komisie ako objektívneho posudzovateľa kvality právneho štátu v členských krajinách EÚ,“ dodala.

Kabinet však privítal, že Komisia pozitívne zhodnotila plnenie viacerých odporúčaní z minuloročnej správy. „SR nedostala žiadne nové odporúčania, pričom existujúce odporúčania sú odporúčaniami, ktoré dostala ešte predchádzajúca vláda. V novej správe EK konštatuje vo viacerých oblastiach výrazný pokrok alebo pokrok, čo je dôsledok činnosti súčasnej vlády,“ okomentoval. 

Poukázal na to, že Európska komisia konštatovala pozitívny posun napríklad vo vzťahu k zavedeniu záruk pre prípad odvolávania členov Súdnej rady SR, návrhu na zrušenie trestného činu ohýbania práva či v prípade znižujúcej sa dĺžky súdnych konaní.

„Pri zvyšovaní ochrany novinárov pozitívne vníma transpozíciu tzv. anti-SLAPP smernice. Vláda SR súčasne konštatuje, že sa nedostatkami v iných oblastiach bude zaoberať a je pripravená prijať legislatívne i nelegislatívne opatrenia na ich odstránenie,“ dodali z tlačového odboru.

Slovenská vláda ocenila aj intenzívnu komunikáciu, ktorá prebiehala medzi Európskou komisiou a Slovenskom pri príprave správy. Pozitívne zhodnotila i zlepšenie metodológie. Stále však má určité výhrady. Apelovala napríklad na to, aby EK všetky informácie v správe viacnásobne overovala vrátane viacnásobných konzultácií s orgánmi verejnej moci. 

„Aby bolo zo správy zrejmé, akým spôsobom sú vyhodnocované protichodné informácie, a aby bola zachovaná pluralita zdrojov,“ ozrejmila. Okrem toho chce, aby sa časový priestor na komunikáciu pripomienok pri finalizácii správy predĺžil tak, aby umožnil aktívny dialóg s EK na účel dodatočných vysvetlení a objektívnejšieho opisu situácie v členskom štáte.

„Vlády by mali mať taktiež možnosť participácie na príprave odporúčaní tak, ako to prebieha v rámci iných medzinárodných hodnotiacich mechanizmov. Otázka správne nastavenej metodológie, a to najmä pokiaľ ide o odporúčania, sa stáva kľúčovou vzhľadom na snahy užšieho prepojenia plnenia odporúčaní zo správy s čerpaním finančných prostriedkov v rámci budúceho finančného rámca,“ dodala.

Európska komisia zverejnila výročnú správu o stave právneho štátu. Skonštatovala v nej, že Slovensko dosiahlo pokrok v niektorých oblastiach justície. Zároveň upozornila na pretrvávajúce nedostatky v boji proti korupcii, v transparentnosti legislatívneho procesu či ochrane novinárov a nezávislosti verejnoprávnych médií.