Voľby v USA Kto je J. D. Vance, Trumpov kandidát na viceprezidenta?

V pondelok 15. júla, hneď v prvý deň prebiehajúceho republikánskeho zjazdu, oznámil Donald Trump meno jeho kandidáta na viceprezidenta. 

Stal sa ním senátor za štát Ohio, J. D. Vance, ktorý sa tak v prípade Trumpovho zvolenia v novembri stane vo veku 40 rokov najmladším viceprezidentom od roku 1952. Tento výber, ktorý je v Európe skôr vnímaný s obavami kvôli Vanceovým názorom na vojnu Ukrajine, je nesmierne symbolický pre súčasnú dobu a jej hlavné problémy.

Vance síce bol dlhodobo medzi Trumpovými finalistami na post viceprezidenta, ale ešte pár minút pred oficiálnym oznámením nemal vôbec nič isté. Trump totiž zvažoval aj viacero iných mien, pričom každé jedno ponúkalo zaujímavé možnosti rozšírenia jeho voličskej základne. 

K ďalším favoritom patril guvernér Severnej Dakoty Doug Burgum, ktorý poskytoval Trumpovi možnosť osloviť stredovejších voličov, senátor Marco Rubio, ktorý by mohol osloviť hispánskych voličov či afroamerický senátor Tim Scott, ktorý by rozšíril Trumpov voličský potenciál medzi Afroameričanmi. Nakoniec sa však rozhodol pre Vancea, ktorý sa ako beloch z amerického stredozápadu, oddaný Trumpov prívrženec a skalný konzervatívec môže na prvý pohľad javiť ako volebná premrhaná príležitosť. Opak je však pravdou.

Americký sen

Príbeh J. D. Vancea je jedným z najinšpiratívnejších v americkej politike, je stelesnením amerického sna a jeho narušenia za posledné desaťročia. J. D. Vance sa po prvýkrát preslávil svojou autobiografickou knihou „Hillbilly Elegy“ z roku 2016, ktorá sa stala v Spojených štátoch okamžite bestsellerom, predalo sa z nej niekoľko miliónov kusov a je sfilmovaná na Netflixe. 

Táto kniha je vysoko hodnotená mnohými akademikmi a zároveň ju čítalo mnoho svetových lídrov, nemeckého kancelára Olafa Scholza dokonca dojala k slzám. Spoločne s knihou Road to Somewhere od britského spisovateľa Davida Goodharta je považovaná za kľúčové zdôvodnenie politickej vlny, ktorá spôsobila v roku 2016 Brexit a zvolenie Donalda Trumpa.

V tejto knihe, ktorá má podtitul „Memoár rodiny a kultúry v kríze“, Vance opisuje svoje ťažké detstvo a dospievanie v regióne tzv. hrdzavého pásu a Apalačských vrchov, ktorý zahŕňa približne územie od Alabamy až po Ohio. Tento región sa vyznačuje obrovskou chudobou, beznádejou a vysokou konzumáciou drog. Na druhej strane si tunajší ľudia stále zachovávajú silnú kultúru, zvyky a silné rodinné putá, ktoré tvoria základ ich života.

Sociálna mobilita, teda možnosť dosiahnuť v živote viac, a kľúčový aspekt amerického sna tu však akoby prestali fungovať. Úspechom je mnohokrát vyštudovať strednú školu, o vysokej škole, ktorá je v USA najistejším prostriedkom sociálnej mobility, môže väčšina ľudí iba snívať.

J. D. Vance však dokázal toto ťažké prostredie prekonať. Jeho rodičia sa krátko po jeho narodení rozviedli, matka trpela závislosťami na drogách a počas detstva sa neustále sťahovali a presúvali sa medzi štátmi Ohio a Kentucky. Definujúci vplyv na jeho život mali jeho starí rodičia, ktorých prezýval Mamaw a Papaw, ktorí ho mnohokrát vychovávali namiesto matky.

Predovšetkým stará mama ho nútila venovať sa štúdiu, aby neskončil ako zvyšok rodiny s neukončenou strednou školou. Po strednej škole Vance nastúpil do U. S. Marine Corps, neskôr vyštudoval Ohio State University a nakoniec získal právnický titul z Yale. 

Vďaka tejto prestížnej škole sa dostal do technologického centra Sillicon Valley a stal sa z neho milionár. V roku 2022 následne kandidoval za senátora svojho domovského štátu Ohio a demokrata Tima Ryana porazil v pomere 53 ku 47 percent.

Vance teda stelesňuje americký sen a význam tvrdej práce, ktorá dokáže prekonať aj tie najťažšie prekážky. Ako však sám uznáva vo svojej knihe, v jeho regióne existujú štrukturálne a kultúrne problémy, ktoré ľuďom bránia, aby aj oni prežili svoj vlastný americký sen.

Trumpov viceprezident J. D. VanceAž teraz by v Kyjeve mali znervóznieť

Lukáš Krivošík

Nová generácia republikánov

O čoraz menšej sociálnej mobilite, ktorá sa spomaľuje už od 70. rokov, a rastúcich nerovnostiach sa už aj pred Vanceom napísalo mnoho štúdií a kníh. Vanceova kniha je však výnimočná v dvoch ohľadoch, ktoré v mnohom definujú nové prekreslenie americkej politiky – píše ju republikán a týka sa belochov.

O nedostatočnej sociálnej mobilite a nerovnosti v minulosti hovorili viac demokrati a vo všeobecnosti ľavica. Republikáni boli zväčša protrhoví a presadzovali čo najmenšie zásahy štátu do ekonomiky, voľný obchod a globalizáciu. Ikonický republikánsky prezident Ronald Reagan v mnohých prejavoch hovoril o voľnom obchode ako o „motore ekonomického progresu“. 

S Trumpom sa skončil tento typ republikánskej politiky a začalo obdobie protekcionizmu a „Ameriky na prvom mieste“.

Táto zmena politiky prišla práve kvôli úpadku regiónov, ako je ten, odkiaľ pochádza Vance. Z týchto regiónov odišiel takmer všetok priemysel do Číny alebo iných lacnejších destinácií a celé rodiny sa zo dňa na deň ocitli na ulici. S chudobou prišli následne ďalšie neduhy, ako drogy či prostitúcia. Títo ľudia sa necítia ako výhercovia v súčasnom globalizovanom svete, ale, naopak, ako tí, ktorí prehrali a nevedia už ovplyvniť svoj osud.

S týmto vývojom prišlo k prekresleniu politickej mapy. Kým v minulosti bol región hrdzavého pásu a Apalačských vrchov baštou Demokratickej strany, postupne sa väčšina štátov presunula k republikánom a Trump bol prvý republikán, ktorý vyhral štát Michigan od roku 1988.

Vance teda v knihe ale aj súčasnou kandidatúrou stelesňuje tento prerod – on sám je súčasťou novej generácie republikánov, ktorí už odmietajú logiku politiky voľných trhov. Vance poskytuje Trumpovi možnosť autenticky osloviť milióny voličov z pracujúcej triedy vo viacerých „swing states“ v tomto regióne, medzi inými v Pensylvánii, Wisconsine či Michigane.

Vanceova kniha zároveň opisuje región, kde tvoria drvivú väčšinu obyvateľov chudobní belosi, ktorých väčšina predkov má írsko-škótske korene a ktorých mnohí nazývajú pejoratívne „white trash“ (biely odpad). 

V amerických reáliách sa zväčša hovorí o nerovnosti medzi belošskou väčšinou a afroamerickou či hispánskou menšinou. Ľudia vo Vanceovom regióne však v prieskumoch vykazujú ešte nižšiu mieru spokojnosti so životom ako afroamerická a hispánska menšina a mnohokrát čelia horšej ekonomickej situácii. 

Vanceova kniha teda odhaľuje hlbší a oveľa komplexnejší problém, ktorý v USA existuje. Navyše poskytuje mnohé obrazy kultúrnych vzorcov, ktorých sa tunajší ľudia držia a ktoré im bránia v sociálnej mobilite.

Prístup k technologickým investorom

Okrem životného príbehu poskytuje Vance Tumpovi aj prístup ku veľkým hráčom na technologickej scéne. Vance v Sillicon Valley priamo pracoval s miliardármi Petrom Thielom, Ericom Schmidtom (bývalým CEO Googlu) či Davidom Sacksom. 

Títo podporili už Vanceovu kampaň do Senátu pred dvomi rokmi. Teraz sa vďaka Vanceovi rozhodli napriek počiatočnej nedôvere naplno Trumpa podporiť a poskytnúť jeho kampani štedré príspevky v hodnote desiatok miliónov dolárov.

Nie je náhoda, že samotný Elon Musk už podporil Trumpa a poskytne jeho kampani 45 miliónov dolárov mesačne. Rovnaký prístup teraz zvolia ďalší kľúčoví miliardári, čo výrazne pomôže republikánom, keďže doteraz vo fundraisingu za demokratmi zaostávali.

Manželka je dieťaťom imigrantov z Indie  

Veľký záujem sa momentálne venuje Vanceovej manželke Usha Chilukuri Vanceovej. Jej rodičia sú akademici a imigrovali do Spojených štátov z Indie. Usha vyštudovala prestížne školy, magisterský titul má z Cambridgeu a právo vyštudovala rovnako ako J. D. Vance na Yale. 

Práve na Yale sa zoznámili a napriek obrovským rozdielom sa neskôr zobrali a spoločne majú tri deti. Ako J. D. Vance píše vo svojej autobiografii, Usha dopredu videla mnohé príležitosti, ktoré on sám nevidel a bez jej podpory by Yale nedoštudoval.

Pod drobnohľad sa dostala aj ich rozdielna viera. Usha je praktizujúca hinduistka, kým J. D. Vance bol najprv znovuzrodený kresťan a od roku 2019 je katolík.

Čo znamená Vance pre Európu?

Vance predstavuje posun v republikánskej politike aj v inej oblasti, ako je ekonomika. V zahraničnej politike totiž predstavuje jasný odklon od internacionalizmu a, naopak, návrat k americkému izolacionizmu. Tento názor zastával Donald Trumo už v roku 2016, nominácia Vancea však ukazuje, že táto črta bude v Republikánskej strane čoraz silnejšia.

Z pohľadu USA je príklon k izolacionizmu spôsobený práve úpadkom oblastí, ako je hrdzavý pás a Apalačské vrchy. Mnoho z tunajších ľudí sa pýta, prečo by USA mali robiť „svetového policajta“ a poskytovať miliardy dolárov na zahraničnú pomoc, keď vo vlastnej krajine majú obrovské problémy. Zároveň rovnako ako čoraz viac amerických politikov a expertov vníma Vance ako najväčšiu bezpečnostnú hrozbu Čínu, nie Rusko, a chce presmerovať americké angažovanie do Ázie.

Vance je proti vojenskej pomoci Ukrajine. Na februárovej bezpečnostnej konferencii v Mníchove vyzýval Európu k vyjednávaniu s Ruskom a jednoznačne vyhlásil, že Európa sa musí naučiť stáť na vlastných nohách. Pokiaľ by Spojené štáty prestali podporovať Ukrajinu, výsledok by bol katastrofálny. Aj preto sa väčšina európskych lídrov pozerá na výber Vancea zatiaľ s veľkou obavou.