Vláda dnes schválila zaradenie 16 dopravných projektov medzi strategické investície. Vďaka tejto kategorizácii budú projekty benefitovať zo skrátených lehôt pri príprave projektov.
Ako na tlačovom brífingu po rokovaní vlády spresnil minister dopravy Jozef Ráž, skrátené lehoty sa dotknú oblastí ako posudzovanie vplyvov na životné prostredie, stavebné povoľovanie, majetkoprávne vyrovnanie či verejné obstarávanie.
Tieto procesy celkovo doteraz podľa Ráža trvali osem rokov, teraz by to mohli byť iba štyri roky.
„Projekty, ktoré sú na začiatku, z toho budú benefitovať najviac,“ uviedol minister dopravy.
Medzi strategické investície sa dostali tieto projekty:
- Diaľnica D3 v úseku Žilina-Brodno – Kysucké Nové Mesto
- Diaľnica D3 v úseku Kysucké Nové Mesto – Oščadnica
- ŽSR, modernizácia železničnej trate Čadca – Krásno nad Kysucou
- Zdvojkoľajnenie trate Devínska Nová Ves – štátna hranica SK/AT (Marchegg)
- Diaľnica D3 v úseku Oščadnica – Čadca-Bukov, 2. profil
- Diaľničný privádzač Lietavská Lúčka – Žilina, I. etapa
- Modernizácia železničnej trate Žilina – Košice v úseku Liptovský Mikuláš – Poprad-Tatry, 5. etapa, traťový úsek Liptovský Hrádok – Paludza
- Diaľnica D1 Turany – Hubová
- ŽSR, modernizácia železničnej trate Devínska Nová Ves – štátna hranica SR/ČR
- Modernizácia železničnej trate Žilina – Košice, úsek trate Poprad-Tatry – Krompachy časť: A2 Markušovce – Vydrník
- Rýchlostná cesta R2 Šaca – Košické Oľšany, I. úsek
- Rýchlostná cesta R2 Zvolen západ – Zvolen východ
- Rýchlostná cesta R2 Zacharovce – Bátka
- Rýchlostná cesta R4 Lipníky – Kapušany
- Rýchlostná cesta R2 Bátka – Figa
Ako na brífingu vysvetlil Ráž, ide o úseky, ktoré sú súčasťou TEN-T koridorov, čiže transeurópskej dopravnej siete. Podľa ministra samotná EÚ chcela, aby boli označené za strategické investície.
Okrem dopravných projektov získali štatút strategickej investície aj nové nemocnice v Martine a v Banskej Bystrici. Ich výstavba sa má financovať zo zdrojov z plánu obnovy, hrubé stavby by preto mali byť hotové už v roku 2026.
Zákon o strategických investíciách bol schválený v júni po tom, čo ho parlamentu vrátila bývalá prezidentka Zuzana Čaputová. Tá mala voči nemu výhrady, keďže existuje riziko porušovania vlastníckych práv. Zákon totiž zrýchľuje aj proces majetkoprávneho vyrovnania, čiže vyvlastňovania pozemkov pod projektmi.