Nová eurofrakcia Patrioti Hoci sa spomínal aj Smer, ten si zrejme zvolí eurokomunistov. Socialisti o Ficovu stranu nemajú záujem

Hoci sa spomínal aj Smer, ten si zrejme zvolí eurokomunistov. Socialisti o Ficovu stranu nemajú záujem
Andrej Babiš, Herbert Kickl a Viktor Orbán. Zdroj: X.com (profil Andreja Babiša)

Odoberať autora e-mailom

Nezmeškajte žiaden článok.

Nová frakcia má už na registráciu dosť europoslancov, potrebuje však ešte získať strany aspoň zo štyroch ďalších krajín.
 
Vypočuť článok
Nová eurofrakcia Patrioti / Hoci sa spomínal aj Smer, ten si zrejme zvolí eurokomunistov. Socialisti o Ficovu stranu nemajú záujem
0:00
0:00
0:00 0:00
Erik Potocký
Erik Potocký
Ďalšie autorove články:

Agronóm Ján Dzurjanin Sucho cítime, ale ešte nič nie je stratené. Pomohlo by, keby družstvá získali kontrolu nad závlahami

Milióny pre Slovnaft Opozícia žiada ministra Kamenického o vysvetlenie k daňovému dlhu rafinérie

Taraba a envirozáťaže Štát síce získa záložné právo na čistený pozemok, pôvodný vlastník sa však bude môcť vyhnúť splateniu nákladov

Najčítanejšie

Deň
Týždeň

Nová frakcia v Európskom parlamente zložená zo strán, ktoré sa otvorene hlásia k ideám nacionalistickej politiky, naberá jasnejšie a reálnejšie kontúry.

V pondelok sa trojica stredoeurópskych politikov – Andrej Babiš, Viktor Orbán a predseda Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Herbert Kickl – stretla a predstavila svetu manifest novej politickej skupiny Patrioti Európy.

Manifest, teda akési programové vyhlásenie novovznikajúcej frakcie, zverejnil na sociálnej sieti X český expremiér a predseda hnutia ANO Andrej Babiš.

Táto trojica nie je pritom žiadna politická periféria. Babiš je český expremiér, finalista ostatných českých prezidentských volieb a podľa prieskumov verejnej mienky predseda strany s najvyššími preferenciami. Mimochodom, práve ANO stojí za prepadom liberálnej frakcie Renew na štvrté miesto v počte mandátov, keď Babiš stiahol z tejto skupiny svojich sedem europoslancov.

Orbán je niekoľkonásobný maďarský premiér, ktorý so svojou stranou Fidesz svojho času dokázal získať dokonca ústavnú väčšinu a preformátovať celý politický systém Maďarska podľa vlastných predstáv. Na európskej úrovni je to tvrdý vyjednávač a politický obchodník.

Kickl je predsedom strany, ktorá má podľa prieskumov šancu stať sa po septembrových voľbách najsilnejšou politickou silou v rakúskom spolkovom sneme.

Ako nadnesene zaznelo v niektorých komentároch, zatiaľ to vyzerá na iniciatívu bývalej habsburskej monarchie, no na ceste do novej politickej skupiny sú aj ďalšie politické strany.

Smer zrejme skončí vo frakcii európskych komunistov

V kuloároch sa v súvislosti s novou frakciou spomína aj členstvo slovenského Smeru SSD. Oficiálne však naša vládna strana tieto úvahy nekomentuje a tvrdí – napríklad pre české Echo24 –, že rokuje len s frakciou S&D.

Jeden z novozvolených europoslancov Erik Kaliňák však na priamu otázku Postoja o tom, ktorú frakciu si Smer v europarlamente vyberie, už takúto jednoznačnú odpoveď nedal. „V Smere o tom prebieha živá diskusia, dnes bude o tom rokovať aj vedenie,“ vraví Kaliňák. Frakcia maďarského premiéra Viktora Orbána či Andreja Babiša to však zrejme nebude.

Europoslanec Erik Kaliňák. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Podľa informácií denníka Postoj je toto nové zoskupenie pre Smer príliš pravicové. Nejde len o Viktora Orbána, s ktorým má premiér Robert Fico osobne dobré vzťahy, či Andreja Babiša, ale napríklad aj rakúskych Slobodných.

Do úvahy tak pripadajú buď európski socialisti, alebo komunisti združení vo frakcii Ľavica (Left).

Uprednostnili by síce klasickú stredovú sociálnu demokraciu a pôsobenie v S&D, no tam pretrváva voči Smeru rezervovaný postoj spojený jednak s prístupom našej vládnej strany k vojenskej pomoci Ukrajine, ale najmä so spojenectvom s SNS, ktorá je pre eurosocialistov príliš radikálna. 

Pri odmietnutí od S&D a vôli zaradiť sa do etablovanej, no ľavicovej frakcie tak Smeru zostáva už len možnosť byť súčasťou frakcie Left. To je zoskupenie vyslovene marxistických komunistických a inak krajne ľavicových strán.

To aj viedlo v predchádzajúcom europarlamentnom období k pozastaveniu členstva Smeru v Strane európskych socialistov a k odchodu Moniky Beňovej a Kataríny Roth Neveďalovej z frakcie S&D. Ďalší vtedajší europoslanec Smeru Robert Hajšej ako dlhoročný európsky úradník vo frakcii zostal.

Smer sa podľa našich informácií snaží, resp. snažil vydobyť si v S&D určitú voľnosť pri hlasovaní pri témach, na ktorých sa s eurosocialistami nezhoduje. Mohlo by ísť napríklad o otázky migrácie, kde majú socialisti otvorenejší postoj k ilegálnym migrantom, kým Smer (aspoň verbálne) podporuje sprísňovanie migračnej a azylovej politiky EÚ.

Hoci by sa S&D mohlo päť mandátov Smeru v europarlamente hodiť, výsledok rokovaní je zatiaľ veľmi otázny.

Pri vôli zaradiť sa do etablovanej, no ľavicovej frakcie tak Smeru zostáva už len možnosť byť súčasťou frakcie Left. To je zoskupenie vyslovene marxistických komunistických a inak krajne ľavicových strán. Ľuboš Blaha sa medzi súdruhmi (tak sa totiž aj oficiálne oslovujú) bude cítiť ako ryba vo vode.

Či sa tam tak budú cítiť aj ďalší europoslanci Smeru, bude zrejme takisto predmetom debaty straníckeho vedenia, ktorú avizuje Erik Kaliňák.

Taliani, Portugalci, Slovinci...?

Fidesz, ANO a FPÖ majú samy osebe dohromady dosť europoslancov, aby mohli vytvoriť samostatnú europarlamentnú frakciu.

Táto zostava však nespĺňa druhú podmienku. Strany totiž musia pochádzať aspoň zo siedmich členských štátov.

Keďže Smer sa vidí skôr v ľavicovom prostredí, nová frakcia nebude úplne stredoeurópskou baštou na pôdoryse bývalej monarchie.

Hovorí sa tiež o tom, že členom by mohla byť aj Slovinská demokratická strana expremiéra Janeza Janšu (4 mandáty), ten sa tak pre portál Politico vyjadril ešte počas minulého týždňa. Jedna z jeho europoslankýň Romana Tomc však takéto úvahy označila za fámy.

Ďalšou pomerne silnou stranou s 20 mandátmi, o ktorej sa spomedzi strán z prostredia strednej Európy hovorí, je poľské PiS. Expremiér Mateusz Morawiecki nepoprel úvahy, že by sa táto strana stala súčasťou novej eurofrakcie. Konečné rozhodnutie však nepadlo, PiS zatiaľ podľa denníka Rzeczpospolita váha.

Za takýto scenár hovoria najmä spory so stranou Fratelli d’Italia talianskej premiérky Giorgie Meloni, ktorá sa po aktuálnych voľbách stala najsilnejším členom frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov.

Proti účasti PiS v novej frakcii stoja možné programové spory, najmä vo vzťahu k Rusku. Zakladajúce strany frakcie Patrioti patria skôr k opačnému táboru.

Strana PiS o túto pozíciu prišla, a tak zrejme príde aj o dôležité posty vo frakcii. Poliaci v ECR dominovali po brexite a po odchode britských konzervatívcov z europarlamentu. V novej frakcii by bolo PiS opäť zrejme najväčšou stranou.

Proti účasti bývalej poľskej vládnej strany v novej frakcii však stoja možné programové spory najmä vo vzťahu k Rusku, keďže Poľsko patrí k štátom, ktoré preferujú čo najtvrdší postoj ku Kremľu. Zakladajúce strany Patriotov však patria skôr k opačnému táboru.

Viktor Orbán neraz blokoval prijatie prísnejšej podoby sankcií, Andrej Babiš na odpore voči pomoci Ukrajine stavia svoju domácu predvolebnú kampaň a Slobodná strana Rakúska sa zaplietla do niekoľkých škandálov spojených s vplyvom Moskvy v Rakúsku.

Hoci tu treba dodať, že Mateusz Morawiecki bol najväčším lobistom za to, aby bol maďarský Fidesz prijatý do ECR. Z toho však napokon zišlo, Fidesz sa o členstvo prestal snažiť a stavia na novú frakciu.

V prípade PiS by problémom mohlo byť aj prípadné zapojenie Le Penovej Národného združenia (30 mandátov) do novej frakcie. V takomto zložení by Poliaci neboli najväčšou silou ani v tejto euroskupine.

Zdá sa však, že išlo skôr len o špekulácie a zbožné želanie zakladateľov novej skupiny. Rozpory medzi PiS a Fratteli d’Italia sa podľa poľských médií podarilo urovnať.

V hre je ešte malá poľská pravicová strana Konfederácia, tá však skôr uvažuje nad členstvom buď v ECR, alebo v Identite a demokracii (ID).

Marine Le Pen sa aktuálne viac sústreďuje na domáce parlamentné voľby v snahe dokonať porážku prezidenta Emmanuela Macrona a jeho strany Renaissance, ktorá pohorela už v eurovoľbách. Jej zapojenie do novej frakcie tak zatiaľ zostáva otvorené.

Na ceste medzi Patriotov Európy sú zrejme aj dve strany z južnej Európy.

Na ceste medzi Patriotov Európy sú zrejme aj dve strany z južnej Európy.

Koaličná La Lega ministra vnútra Mattea Salviniho. Tá sa z pôvodne separatistického hnutia Liga severu – postaveného na odpore priemyselného severu Talianska voči prevažne poľnohospodárskemu a ekonomicky zaostalejšiemu juhu krajiny – pretransformovala na „vlastenecké“ hnutie najmä vplyvom masívnej migrácie, ktorej stredomorské trasy zasahujú predovšetkým Apeninský polostrov.

Salvini, ktorého strana je zatiaľ súčasťou frakcie ID, síce zatiaľ nepovedal jasné slovo, no na sociálnej sieti X iniciatívu Babiša, Orbána a Kickla ocenil.

Taliansky denník La Stampa však s odvolaním sa na svoje zdroje napísal, že Liga sa stane členom novovznikajúcej frakcie.

K Patriotom Európy sa hlási aj portugalská konzervatívna strana Chega (Dosť), ktorej program je postavený najmä na odpore proti ilegálnej imigrácii. Je treťou najsilnejšou stranou v portugalskom parlamente, a hoci v tom európskom má len dva mandáty, v snahe nazbierať členov zo siedmich rôznych krajín sa novej frakcii bude hodiť.

Okrem spomenutých sa záujem novej frakcie môže nasmerovať aj do Beneluxu. Súčasťou by sa teoreticky mohla stať holandská Strana pre slobodu Geerta Wildersa (6 mandátov) či belgický Flámsky záujem (3 mandáty).

Ak by sa napokon pridala aj Marine Le Pen, doterajšia frakcia ID by prakticky prestala existovať, resp. stala by sa absolútne marginálnou skupinou.

Na vytvorenie frakcie zostáva už len niekoľko dní

Zatiaľ teda nie je jasné, či sa novú frakciu podarí sformovať a zaregistrovať v Európskom parlamente. Ak by im to vyšlo, stali by sa piatym najsilnejším zoskupením s takmer 70 mandátmi – ak by sme zarátali všetkých vyššie spomenutých, čo by bolo len o niekoľko kresiel menej, ako má liberálna Renew.

Na to, aby mohla byť politická frakcia zaregistrovaná, musí mať minimálne 23 mandátov. To, ako sme spomenuli vyššie, trojica Fidesz, ANO a FPÖ spĺňa (Fidesz 11, ANO 7, FPÖ 6). Druhou podmienkou je združiť strany aspoň zo siedmich členských štátov. Okrem trojice zakladajúcich sa zatiaľ k frakcii oficiálne pripojí portugalská strana Chega.

Ďalší možní členovia sú zatiaľ v rovine viac či menej pravdepodobných úvah.

Strany majú na definitívne rozhodnutie čas do 15. júla, teda do ustanovujúcej schôdze nového Európskeho parlamentu. Vtedy musí byť jasné, koľko frakcií je a koľko majú členov, aby sa mohol urobiť výpočet pomerného zastúpenia v jednotlivých výboroch, koľko rečníckeho času bude prideleného jednotlivým skupinám, ale aj to, koľko peňazí na fungovanie svojej administratívy dostanú.

Z hľadiska politického vplyvu a fungovania je však ešte dôležitejší štvrtok 4. júla. Tento dátum si hlavné politické skupiny zvolili ako tzv. interný deadline, aby mali dostatok času na dohodnutie rozdelenia jednotlivých postov vo vedení Európskeho parlamentu.

Zobraziť diskusiu
Erik Potocký

Erik Potocký

Nezmeškajte relácie a texty, ktoré inde nenájdete.

Súvisiace témy
Smer europarlament
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť