Knihomoľov zápisník Vojnový reportér Tomáš Forró napísal najdôležitejšiu slovenskú knihu roka 2024

Milí priatelia, dovoľte, aby som vás privítal pri ďalšom vydaní našej videorelácie Knihomoľov zápisník.

Už viac ako dva roky na území nášho východného suseda prebieha krvavý ozbrojený konflikt. V podstate najväčší v Európe od skončenia druhej svetovej vojny.

Na ľudí u nás sa zo všetkých strán valia protirečivé verzie toho, čo sa vlastne na Ukrajine deje. Je prirodzené, že len málokto z nás vycestuje do vojnou zasiahnutého štátu, aby si utvoril vlastný obraz, ako je to naozaj. Slovenský vojnový reportér Tomáš Forró je však jedným z takejto zriedkavej sorty ľudí. Informácie zbiera nielen v bezpečnom zázemí, ale aj priamo pri frontovej línii, kde na človeka číhajú míny či sporadické delostrelecké útoky.

Už v minulosti vyšli Forróovi úspešné reportážne knihy o Donbase a Venezuele. Tento rok sa k nim pridala kniha Spev sirén s podtitulom Putovanie do srdca ukrajinskej vojny.

Najskôr som si myslel, že túto knihu spracujem pred letnými prázdninami spolu s niekoľkými ďalšími knižnými titulmi z rôznych žánrov. No už po pár stránkach mi bolo jasné, že v rukách držím mimoriadne strhujúci reportážny počin, ktorý si zaslúži samostatnú reláciu. Milí priatelia, nebudem chodiť okolo horúcej kaše: Spev sirén pokladám po jej kompletnom prečítaní za zatiaľ najdôležitejšiu slovenskú knihu roka 2024.

Tomáš Forró čitateľa sprevádza po celej ukrajinskej kalvárii posledných dvoch rokov. Prvých pár desiatok strán je venovaných náladám na Ukrajine pred inváziou. Mnohí Ukrajinci vrátane vrcholových politikov si do poslednej chvíle nechceli napriek varovaniam zo Západu pripustiť, že Rusi voči ich krajine spustia rozsiahly vojenský útok.

A potom je tu všetko, čo sa odohralo od osudového rána 24. februára 2022 až do začiatku roka 2024. Sledujeme osudy konkrétnych civilistov, ktorí utekajú pred vojnou, ale aj vojakov, ktorí sa postavili útočiacim ruským kolónam na prístupových cestách k hlavnému mestu Kyjev. Ukrajinské úspechy v roku 2022 vrátane oslobodenia obrovských území ich vlasti sú vystriedané neúspešným pokusom o protiofenzívu v roku 2023 a vyčerpávajúcou realitou pozičnej zákopovej vojny.

Zaujímavé sú kapitoly o živote Ukrajincov na územiach, ktoré dočasne okupovali Rusi. Do pamäti sa vryjú najmä svedectvá pracovníkov medzičasom oslobodenej jadrovej elektrárne Černobyľ. Jej areálu sa na začiatku vojny zmocnili Rusi, no pre delikátnosť celej prevádzky havarovanej elektrárne ponechali na mieste skúsených ukrajinských zamestnancov. Tí kládli aspoň pasívny odpor okupantom, využívajúc strach ruských vojakov z rádioaktívneho žiarenia. Kapitola o Černobyli by sa dala označiť až za celkom zábavnú, keby nešlo o také vážne veci.

Tomáš Forró sa hneď od začiatku zapojil aj do pomoci Ukrajincom. Nosí zo Slovenska humanitárnu pomoc pre civilistov, ktorí zostali na územiach zasiahnutých vojnou. A roznáša aj u nás nakúpené vojenské oblečenie pre vojakov na frontovej línii. Berie čitateľa nielen do Kyjeva, Odesy či Charkova, ale aj na miesta ako Izium, Kupiansk, Mykolajiv, Lisičansk či Bachmut. Všade sa rozpráva s ľuďmi. Niektorí sú nepriateľskí a zahraničného reportéra pošlú akurát do čerta, no mnohí sa pred autorom otvoria, odhalia mu svoje vnútro a rozhovoria sa o svojich strastiplných skúsenostiach. Tieto osobné svedectvá ľudí kombinuje Forró so svojimi vlastnými zážitkami a príhodami na vojnou postihnutej Ukrajine.

Aj keď sa Tomáš Forró netají tým, že sympatizuje s naším napadnutým východným susedom, vojnu ukazuje v celej jej hrôze a neprikrášľuje ani problémy na ukrajinskej strane. Všíma si napríklad prípad, keď ukrajinská armáda nasadila vojakov Terobrany ako lacnú potravu pre kanóny; pokračuje rozpormi medzi vojenským velením a prezidentskou kanceláriou v Kyjeve; a kriticky vníma korupciu, ktorú neukončila ani cudzia invázia. Kšeftuje sa s humanitárnou pomocou, no čo je vážnejšie, dochádza aj k prípadom snáh o spreneveru vojenskej pomoci zo Západu. Vojakom na fronte tak chýbajú zbraňové systémy, ktoré sa zapatrošili niekde po ceste k nim, či už pre byrokratickú nedbanlivosť, alebo korupciu ziskuchtivcov.

Môj osobný komentár je, že napríklad zdržovanie americkej pomoci zo strany republikánskych členov Kongresu USA malo aspoň jednu výhodu. A to že na Kyjev bol vyvinutý nátlak, aby Ukrajinci transparentnejšie vykazovali použitie zahraničnej pomoci a bojovali proti domácej korupcii.

Forró píše aj o prípadoch, keď ukrajinskí vojaci rabovali obydlia po evakuovaných civilistoch vo vojnovej zóne s odôvodnením, že radšej si tie veci po civiloch vezmú oni, než aby ich ponechali Rusom. Obavy o majetok sú jedným z dôvodov, prečo časť civilistov nechce opustiť ani mestá, ktoré sú priamo zasiahnuté bojovou činnosťou.

V rozprávaní Tomáša Forróa sa hrdinstvo a obetavosť uprostred vojny nachádzajú hneď vedľa tých najhorších ľudských vlastností. Na jednom mieste kritizuje aj cudzích novinárov, ktorí necitlivo fotia domácich aj vo veľmi bolestivých situáciách.

Medzi riadkami si čitateľ môže všimnúť, že v ukrajinskej spoločnosti sú stále prítomné prvky sovietskej mentality, no Ukrajina zároveň prežíva obrovskú transformáciu zmýšľania, ktorá sa prejavuje nielen tým, že mnohí ľudia, ktorí celý život hovorili po rusky, po invázii prešli na ukrajinčinu. Do pamäti sa mi vryl príbeh z knihy o mladom postihnutom dievčati menom Daria, ktorá sa sama naučila cudzie jazyky a opisuje svoj prerod z osoby, ktorá národnosť a identitu v podstate neriešila, na hrdú ukrajinskú vlastenku. Nie je klišé skonštatovať, že Putinova agresia pomohla dotvoriť ukrajinský národ a možno na generácie ho negatívne vymedzila voči Rusom. Forróa nové sebavedomie ukrajinskej spoločnosti napĺňa optimizmom, že si ubráni občianske slobody navonok i dovnútra, nech už bude ďalší politický vývoj akýkoľvek...

Kniha Spev sirén má vyše 500 strán, no je rozdelená do kapitol, z ktorých každá má len niekoľko strán. Vďaka tomu je kniha veľmi dobre čitateľsky stráviteľná. Kratšie kapitoly boli dobrou voľbou aj preto, že téma vojny je sama osebe ťaživá.

Spev sirén vyšiel v žilinskom vydavateľstve Absynt, ktoré je už niekoľko rokov známe vydávaním kvalitnej reportážnej literatúry. Pridanou hodnotou knihy je, že ide o kroniku doterajšieho priebehu rusko-ukrajinskej vojny z pera slovenského autora.

Ako som povedal, tento titul pokladám zatiaľ za slovenskú knihu roka 2024. A preto sme ju ponúkli so zľavou aj našim čitateľom v e-shope Postoja. Na tomto mieste nájdete link na ňu, a ak máte záujem, prečítajte si aj rozhovor s Tomášom Forróom, ktorý minulý mesiac vyšiel na stránke Konzervatívneho denníka Postoj. Samozrejme, novinové interview s autorom nie je náhradou za päťstostranovú knihu, no verím, že rozhovor s Tomášom Forróom o Ukrajine vás môže inšpirovať aj k siahnutiu po tejto a ďalších jeho knihách.

Milí priatelia, ďakujem, že ste si nás dnes zapli, ak sa vám toto video páčilo, dajte nám lajk a staňte sa odberateľmi kanála Postoj TV, potom už žiadne podobné video neunikne vašej pozornosti.

Dovidenia a pekný deň.