Komentátori Postoja hodnotia eurovoľby Ťah s Ódorom vyšiel, Sulík a KDH prenechali post euroskeptika Uhríkovi. Prichádza čas pre Korčoka?

Lukáš Krivošík, Eva Čobejová, Marek Vagovič a Lukáš Obšitník komentujú výsledky eurovolieb.

Lukáš Krivošík

Začnime účasťou. Tá oproti roku 2019 (necelých 23 percent) narástla na asi 33 percent. Zrejme sa pod tým podpísal mobilizačný efekt atentátu na Roberta Fica. No nie je vylúčené ani to, že mnohým ľuďom po Green Deale pomaly dochádza, ako im sociálne inžinierstvo presadzované na európskej úrovni má potenciál negatívne zasahovať do života. Preto ich viac využilo šancu prehovoriť do toho, kto bude tieto rozhodnutia tvoriť.

Tí, čo sa nedostali: ľahko by sa dal vytvoriť príbeh o tom, že voliči naďalej trestajú strany, ktoré reprezentujú vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera, respektíve ich predčasné stroskotanie (SaS, Demokrati, hnutie Slovensko). 

Igor Matovič tentoraz imidž kampaňového mága nepotvrdil. V kampani bolo jeho hnutie skoro neviditeľné. SaS bola vycicaná Progresívnym Slovenskom. A Demokrati zrejme zatiaľ nemajú na viac, než sú približne 4 percentá. No ak vytrvajú, o tri roky sa môžu prehupnúť do Národnej rady.

Pokiaľ ide o SNS, tá bola vycicaná Republikou, ktorá dlhodobo zvláda sociálne siete, a Uhrík dnes pôsobí ako najvyhranenejší slovenský euroskeptik – rola, ktorú mu trestuhodne prenechali Richard Sulík i KDH.

Prejdime k stranám, ktoré sa do europarlamentu dostali. Kresťanskí demokrati mohli zrejme získať o málo lepší výsledok, keby sa hlasy tohto prostredia nedelili medzi toto hnutie a Kresťanskú úniu. 

Igor Matovič tentoraz imidž kampaňového mága nepotvrdil. V kampani bolo jeho hnutie skoro neviditeľné.

Zaujímavou správou je, že v EP končí Ivan Štefanec, ktorého hlasovania občas budili rozpaky u kmeňových voličov KDH. Miriam Lexmann bude teraz hnutie reprezentovať sama. Mala by sa zamyslieť nad tým, ako nanovo vystavať pôsobenie KDH na európskej úrovni, aby sa o päť rokov dostalo do EP viac jej straníckych kolegov.

Skutočnosť, že Hlas dosiahol v eurovoľbách v podstate rovnaký výsledok ako KDH (7,2 percenta), signalizuje, že po prestupe Petra Pellegriniho do prezidentského paláca bude táto strana ťažko hľadať svoju identitu a opodstatnenie vedľa Smeru.

A pokiaľ ide o víťazov (Smer a PS), len jedna poznámka: je zatiaľ málo docenenou tragédiou Slovenska a zlyhaním konzervatívnej pravice, že politickej scéne tu dominujú dve ľavicové strany: stará populistická národnosocialistická ľavica a nová jakobínska progresívna ľavica. Pre slobody a peňaženky občanov a budúce vyhliadky našej vlasti to neveští nič dobré.

Eva Čobejová

To, že Progresívnemu Slovensku dokonale vyšiel ťah s Ódorom, som si uvedomila skôr, než boli zverejnené predbežné výsledky volieb. Viacero mojich známych, ktorí sa cítia byť autentickými kresťanskými demokratmi, mi hovorilo, že budú voliť Ódora.

Keď som sa opýtala, či teda volia PS, zneisteli. Niektorí si ho dokonca s PS ani nespájali, iní zas presviedčali mňa aj seba, že on nie je žiadny progresívec a že v europarlamente je dôležité niečo iné. Aby tam boli osobnosti, ktoré dobre reprezentujú Slovensko. A to Ódor dokáže, je inteligentný, vtipný, má glanc.

Michal Šimečka na videu priznal, že ho aj niektorí vlastní kritizovali, že púšťa Ódora tak vysoko, hneď na čelo kandidátky, ale bol to ťah, ktorý jednoducho vyšiel, a Ódor elegantne dopravil do europarlamentu silnú úderku PS. Až človeku napadlo, ako by asi boli dopadli prezidentské voľby, keby bol namiesto Korčoka nastúpil proti Pellegrinimu Ódor. Možno by mu bolo oveľa viac ľudí uverilo, že je umiernený konzervatívec.

Výsledky eurovoliebToto by mal byť budíček pre politický stred

Jozef Majchrák

To, že nevyhral Smer, bolo prekvapujúce, predsa len tu bola silná emócia a šéf Smeru sa stal obeťou atentátu práve pre politiku. Tie vysoké percentá pre Smer sú akýmsi bolestným či odškodným, aj keď víťazstvo by bolo ešte lepšou náplasťou.

Ale ktovie, čo všetko chodí v hlave protestného voliča. Sklamal sa v lídrovi SNS, ktorý nevzbudzuje žiadny rešpekt, a možno má obavu, že Fico zasa nebude mať dostatok sily, aby zvádzal veľké politické súboje a bol tým alfa samcom, ako ho poznáme.

Až človeku napadlo, ako by asi boli dopadli prezidentské voľby, keby bol namiesto Korčoka nastúpil proti Pellegrinimu Ódor.

Hoci sme ho pár dní pred eurovoľbami videli na videu v prekvapujúco dobrej forme, na fotografii, kde Fico volí v nemocnici, sme videli iného muža. Vychudnutý, tmavé kruhy pod očami, opierajúci sa o palice.

Protestný volič sa bude čoraz intenzívnejšie pozerať zrejme na dravú Republiku a ten trend sa ukázal aj v eurovoľbách.

Tieto voľby prekvapili aj tým, ako pohorel Richard Sulík. Človek by si myslel, že hoci jeho strana upadá, on osobne ešte dokáže naškrabať päť percent. Nedokázal. Uvidíme, ako dlho ho bude baviť sedieť pokorne v parlamentnej lavici ako radový poslanec. Keď prídu dlhé zimné dni a v Austrálii bude leto.

Marek Vagovič

Vzhľadom na atentát na premiéra Fica sa očakávalo skôr víťazstvo Smeru. Napriek tomu dosiahla táto strana dobrý výsledok. Jej voliči totiž považujú eurovoľby za menej dôležité ako parlamentné alebo prezidentské voľby.

Dominanciu Smeru vo vládnej koalícii potvrdil aj slabý výsledok Hlasu. Po odchode Petra Pellegriniho do prezidentského paláca bude ešte klesať. S predsedom Šutajom Eštokom bude navyše na nerozoznanie od Smeru.

Výsledkom bude vymazanie Hlasu z politickej mapy, lebo ho časom pohltí výraznejší Smer. Ficovej strane sa, naopak, nepodarilo vysať extrémistickú Republiku, ktorá dosiahla v eurovoľbách takisto solídny výsledok.

V budúcnosti môže navyše čerpať z tábora sklamaných voličov SNS, ktorá úplne pohorela. Andrejovi Dankovi by po neúspechu v prezidentských voľbách, z ktorých sa pre nízku podporu stiahol, mala zablikať kontrolka.

Dominanciu Smeru vo vládnej koalícii potvrdil aj slabý výsledok Hlasu. Po odchode Petra Pellegriniho do prezidentského paláca bude ešte klesať. 

Na opačnom brehu prekvapil výsledok PS, ktoré bolo po atentáte v útlme. Ani v kampani zvlášť nezaujalo, namiesto obsahu prevážila forma. Prvoplánový marketing porazil lepšie programy aj silnejšie myšlienky.

Konkrétne v podobe SaS a Demokratov, ktorí sa len tesne nedostali do europarlamentu. Môže za to aj „taktika“ PS, ktoré razilo tézu, že treba za každú cenu poraziť Smer. To sa im síce podarilo, majú o mandát viac.

V súčte však tzv. demokratické sily prepadli, k čomu treba pripočítať aj fiasko hnutia Slovensko. Na rozdiel od SaS a Demokratov si však za to môže z väčšej časti samo – netrafilo témy volieb, chýbala mu aj energia.

KDH uhralo štandard, ale nemá dôvod na oslavy. PS ako jasný líder opozície z neho môže spraviť štatistu. Ak chcú navyše nahradiť súčasnú koalíciu, treba zintegrovať politický stred, ktorý v eurovoľbách prepadol.

V opačnom prípade môžu mať Fico s Uhríkom v roku 2027 ústavnú väčšinu. Zdá sa, že prichádza čas Ivana Korčoka, ktorý má najväčší potenciál spájať – inak skončia hlasy SaS, Demokratov a hnutia Slovensko znovu v koši.

Tesne pred bránami europarlamentuSulíkov útek do Bruselu nevyšiel a Naďovi nepomohla ostrá politika, v ktorej chce pokračovať

Juraj Brezáni

Lukáš Obšitník

Hoci predvolebné prieskumy uskutočnené po atentáte na Roberta Fica hovorili o tesnom víťazstve Smeru, nakoniec predsa len zvíťazilo Progresívne Slovensko. Je možné, že voličov PS zmobilizoval samotný Ficov videopríhovor, po ktorom bolo jasné, že Smer sa k ústretovým gestám nechystá.

Viacero koaličných predstaviteľov hodnotí víťazstvo PS s komentárom, že v europarlamente budú jeho poslanci v rámci slovenskej skupiny osamotení. Teda že ich domáci odpor proti progresívcom sa automaticky preleje do europarlamentu. To tak môže, ale aj nemusí byť.

Predchádzajúcich päť rokov v europarlamente ukázalo, že politici Smeru majú inú rétoriku na Slovensku ako hlasovania v Bruseli, keď aj vďaka ich hlasom prešiel progresívny nápad zákazu spaľovacích motorov už od roku 2035. Do nového europarlamentu boli navyše zvolení ideologickí ľavičiari Ľuboš Blaha a Braňo Ondruš.

Pri postoji ku Green Dealu alebo k otázkam týkajúcim sa migrácie sú línie Smeru, Hlasu, Republiky aj KDH pravicové. Poslanci PS budú v týchto otázkach stáť na strane európskej ľavice. Pokiaľ niektorí poslanci neprejdú k opačnému táboru, slovenský pravicovo-ľavicový pomer hlasov bude v oboch otázkach zrejme 9 : 6.

Európa nutne potrebuje pravicovejší prístup a Slovensko k nemu v týchto oblastiach v malej časti prispeje, čo je ako-tak dobrá správa.

Nahnutejšie to bude v postojoch ku kultúrno-etickým otázkam, kde poslanci Smeru a Hlasu budú mať zrejme voľnejšiu ruku. Kým konzervatívna pozícia sa dá očakávať od troch poslancov Republiky a KDH, ľavicovú budú zastávať minimálne šiesti progresívci, pravdepodobne aj Ondruš z Hlasu, Blaha, Beňová a ďalší zo Smeru. Slovenský progresívny tábor tak v tejto veci pokojne môže mať nie šesť, ale aj desať a viac členov.

Európa nutne potrebuje pravicovejší prístup a Slovensko k nemu v týchto oblastiach v malej časti prispeje, čo je ako-tak dobrá správa.

Voľby ako celok v kampani veľa rozruchu nepriniesli. Vo vyhrotenej verejnej atmosfére sa väčšina ľudí často pridá k jednému z najhlasnejších táborov bez ohľadu na to, čo je jeho programom a ako autentickí a kompetentní sú jeho kandidáti.

Progresívnemu Slovensku pomáha veľmi dobrý marketing a podpora hlavných médií, hoci väčšina voličov má o jeho programe len hmlistú predstavu – aj v dôsledku toho, že jeho predstavitelia nechcú chodiť do prostredia, kde by museli odpovedať na kritické programové otázky, v Postoji sme toho svedkom.

Smer je dlhodobo jedinou stranou, ktorá dokáže osloviť široké masy mimo veľkých miest, bez ohľadu na svoje korupčné pozadie.

Čím viac je verejná diskusia vyhrotená, tým viac rozhodujú emócie a väčšiu podporu získavajú krajné pozície. KDH ako jediná pravicová a nepopulistická strana obhájilo v europarlamente svoju prítomnosť. Je to zvláštny stav a dobre ukazuje rozbitie stredopravicového spektra.