Stíhanie čurillovcov Šikanovanie pokračuje, Zurianova inšpekcia ženie vyšetrovateľov pred súd

Pred voľbami 2020 ich poznali len znalci policajného prostredia, prokurátori, sudcovia, obvinení a ich advokáti. Pre širokú verejnosť však boli neznámi, čo bolo vzhľadom na charakter ich práce pochopiteľné.

Ján Čurilla a jeho kolegovia začínali úplne od piky. Na ulici ako radoví policajti – riešili buď dopravné priestupky, vlámačky a domáce násilie, alebo všetko dokopy. Skrátka, bežnú kriminalitu v okresoch.

Postupne sa však vypracovali – aj vďaka osobnej odvahe a neúplatnej povahe začali najskôr vyšetrovať organizovaný zločin. Rozkladali mafiánske skupiny, často vlastnými rukami vykopávali aj ich obete.

Keď neskôr narazili na korupciu v bezpečnostných zložkách s politickým krytím, opäť neuhli, naopak. 

Dehumanizácia 

Extrémnemu tlaku však čelili až po tom, ako začali trestne stíhať vysokopostavených policajtov, prokurátorov, oligarchov, politikov a ich advokátov. Prevažne z okruhu Smeru, ale aj z portfólia Sme rodina.

V tábore Roberta Fica aj Borisa Kollára nastala panika, ktorú znásobilo viac ako štyridsať právoplatne odsúdených ľudí z najvyšších poschodí štátu. Výsledkom bola takmer tri roky trvajúca dehumanizácia čurillovcov.

Hlavne na tlačovkách Smeru, ale činil sa aj líder Sme rodina, ktorý ich rovno označil za mafiu. A to len preto, že si dovolili obviniť aj jeho nominanta – bývalého šéfa tajnej služby Vladimíra Pčolinského.

Fico a spol. zašli ešte ďalej, keď ich účelovo – cez zostrihané nahrávky – spájali s manipuláciou s výpoveďami tzv. kajúcnikov. Predseda Smeru sa vyhrážal, že ich vyzlečie z uniformy a siahne im na výsluhové dôchodky.

Komplot 

Vyšetrovací tím policajnej inšpekcie, ktorý viedla Diana Santusová, zároveň zosnoval komplot. Cieľom bolo odstaviť ich od preverovania podozrení z ekonomickej aj korupčnej trestnej činnosti tzv. našich ľudí.

S najväčšou pravdepodobnosťou sa na ich diskreditácii podieľala aj tajná služba. V úzkej súčinnosti so Žilinkovou prokuratúrou boli následne trestne aj väzobne stíhaní. Po necelých troch týždňoch ich však prepustili.

Odvolací súd totiž konštatoval, že nie je dôvod na väzbu ani na trestné stíhanie. Generálna prokuratúra to však ignorovala, keď ich naďalej držala v pozícii obvinených. Ich status sa nezmenil ani po voľbách 2023, naopak.

Ministerstvo vnútra na čele s Matúšom Šutajom Eštokom ich úplne ostrakizovalo, takže nemôžu slobodne a plnohodnotne vykonávať svoju prácu. To znamená dotiahnuť závažné kauzy so spoločenským presahom.

Pomsta 

Aktuálne vyšlo najavo, že policajná inšpekcia, ktorú vedie od volieb Branislav Zurian, podala návrh na obžalobu čurillovcov. Podobne ako Žilinkova prokuratúra ostentatívne prehliadla verdikt odvolacieho súdu.

Ide o pokračovanie šikanózneho konania, ktorému sú títo vyšetrovatelia vystavení už skoro tri roky. Zurianova inšpekcia tak čelí už druhýkrát v krátkom slede podozreniu, že koná na želanie politickej moci.

Prvýkrát len nedávno, keď navrhla obžalovať Martina Juhása, vyšetrovateľa kauzy poľovnícka chata. Aj toto rozhodnutie zaváňalo pomstou – a vzbudilo pochybnosti o politicky motivovanej inšpekcii.

Na jednej strane je dobré, že prípad čurillovci zrejme pôjde na súd, kde sa môžu obhájiť pred umelo vykonštruovanými dôkazmi. Na druhej strane nezostáva nič iné než veriť, že sudcovia ustoja tlaky a rozhodnú naozaj spravodlivo.