Rozhovor s ekonomickým expertom Je hlúpe ideologizovať energetiku a démonizovať jeden zdroj energie

Ako upozorňuje španielsky ekonóm Daniel Lacalle, nech by dali hlavy dokopy aj tí najmúdrejší ľudia, budúcnosť predpovedať nevedia. Únia tak svojím rozhodnutím bráni kreatívnej deštrukcii a tým aj vývoju.

„Veľmi ma udivuje, že nikoho alebo iba veľmi málo ľudí prekvapuje to, že veterné turbíny sú v roku 2024 rovnaké, ako boli v roku 2011,“ tvrdí.

V rozhovore hovorí aj o tom, ako Európska únia zlyhala pri poslednej energetickej kríze, aká je rola ideológie v zelenej tranzícii, ako aj o jej vplyve na ekonomiku.

Daniel Lacalle je španielsky ekonóm a finančný manažér. Je profesorom na IE Business School v Madride. Na Slovensku vystúpil v rámci cyklu prednášok CEQLS, ktoré organizuje Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika.

Vy tvrdíte, že neexistuje žiadny zlý výrobca. Takže bolo podľa vás rozhodnutie Európskej únie neodoberať viac plyn ani ropu z Ruska zlé?

Rozhodnutie samo osebe nebolo zlé ani dobré. Problém spočíva v tom, že sa prijalo rozhodnutie bez alternatívy. Rozhodnutie veľkých európskych krajín, vďaka ktorému sa Rusko stalo hlavným dodávateľom plynu, nebolo náhodné. Bolo to vedomé, ako aj legitímne rozhodnutie.

Čo tým myslíte?

V Nemecku si mysleli, že nadviazanie ekonomických vzťahov s Ruskom bude mať pozitívne dôsledky, pretože uľahčí pootvorenie Ruska a zlepší ekonomickú pozíciu oboch krajín. Problém nastal, keď sa potom prijalo opačné rozhodnutie, ale bez alternatívy. A kto to zaplatí? Ľudia a firmy.

Predstavitelia Európskej únie nepochopili to, že eliminácia tohto zdroja bude mať veľký vplyv na krajiny, ktoré poberali veľkú časť plynu z Ruska. To sa týkalo napríklad Nemecka. 

Mohli sa urobiť mnohé iné veci, ktorými by sa zatlačilo na Rusko. Také rozhodnutie, ako urobilo Nemecko za Schultza a Merkelovej, teda že masívne posilnili vzájomné prepojenie s Ruskom, nemožno zmeniť zo dňa na deň. Keď sa prijímajú strategické rozhodnutia, musí byť dostupná alternatíva. Prijať rozhodnutie o eliminácii dodávateľov bez toho, aby boli dostupné reálne a ekonomicky únosné alternatívy, je arogantné a nekompetentné. 

Nie sú to príliš tvrdé slová?

Prečo arogantné? Pretože sa predpokladá, že energetický systém sa adaptuje na politické rozhodnutie, a zároveň sa na tento systém uvalili rôzne obmedzenia, ktoré sťažujú prechod na alternatívy.

Energetickej kríze sme sa nevyhli vďaka politickým rozhodnutiam alebo stratégiám, ale vďaka teplotám, teda najmä vďaka tomu, že sme nemali tuhú zimu.

Európska únia vytvorila svojím politickým rozhodnutím problém a z tejto chyby sa nepoučila jednoducho preto, že jej pomohla klíma. Ale to tak nebude navždy.

Nejde o to, že sa niekto pomýlil. Každý sa mýli a nič sa nedeje, ak sa zo svojich chýb poučí. Problém nastáva, keď odmietaš, že si sa zmýlil. To sa stalo v Európskej únii, a ešte aj zachovávame všetky obmedzenia, ktoré spôsobujú, že náš energetický systém je slabší a drahší.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Ale bežní ľudia, ktorí vďaka rôznym reguláciám a podporám zo strany štátu takmer nepocítili dôsledky energetickej krízy, si môžu myslieť, že tieto zásahy sú, naopak, dobré. 

To je, akoby som niekomu povedal: zničím ti tašku, ale daj mi svoje hodinky, predám ich a z toho ti potom tú tašku nahradím. Lenže ľudia to takto nevidia. Vidia, že sa zdražili energie, ale nevinia z toho vlády. No a vláda potom zavedie dotácie, ktoré sú financované z ich vlastných peňazí.

A ľudia si nakoniec myslia, že vláda ich problém vyriešila. Vláda vytvorí problém a potom sa ponúkne riešenie, ktoré financuje z peňazí občanov. Ľudia si tak pomyslia, že naozaj treba platiť viac daní, aby mali viac dotácií.

No nebolo by lepšie nemusieť zavádzať tie dotácie? A odkiaľ máte ekonomickú analýzu, že to, čo od štátu dostávate, je viac ako to, čo mu dávate? Lebo aj to, že je ťažšie nájsť si prácu, alebo to, že tvoj plat je nižší, je práve vinou fiškálnych bariér, ktoré vláda nastavuje.

Na prednáške ste spomínali aj využívanie vlastných zdrojov. Európa má relatívne veľké zásoby plynu, ktoré zostávajú nevyužité. Dôvodom je ochrana životného prostredia. Ľudia v blízkosti nálezísk jednoducho nechcú, aby sa v ich susedstve začala ťažba. 

Ak ich nechceme využívať pre ochranu životného prostredia, je to z intelektuálneho hľadiska veľmi nečestný argument. Plyn totiž naďalej využívame, niekto ho ťaží, len je to v iných krajinách. Je detinské hovoriť, že nechcem využívať svoje prírodné zdroje, aby som chránil životné prostredie, ale chcem, aby ich ťažili iné krajiny a ešte mi ich aj lacno predávali.

Nepovažujem za zlé, keď niekto nechce pestovať v záhrade za domom paradajky a radšej si ich drahšie kupuje v obchode. Ale považujem za zlé, ak prídu politici a povedia, že my nechceme ťažiť naše prírodné zdroje na našom území. Ale vy, rozvojové krajiny, musíte investovať každý rok miliardy, aby ste rozvíjali ťažbu na svojom území, a ešte k tomu mi potom musíte predávať energie lacno.

V podstate hovoria, že ten ich produkt nenávidia, že je zlý pre životné prostredie a do budúcna ho prestanú používať. Ale kým ho prestanú používať, rozvojové krajiny musia investovať desiatky miliárd každý rok, aby ho mohli lacno dodávať. Takýto návrh sa dáva krajinám, ktoré produkujú energetické suroviny.

Musíme byť realisti. Nejde o to, aby sme nezrealizovali energetickú tranzíciu. Ide o to, aby sa energetika neideologizovala. Nedá sa povedať, že plyn je zlý. Spomeňme si, že plyn pôvodne Európska únia preferovala ako zdroj na dosiahnutie dekarbonizácie, a zrazu je to inak. Spomeňme si, že jadrová energia bola strašne zlá, a už zrazu nie je. Teraz sa rozhodli, že je zelená. Energetika sa ideologizuje a to je hlúposť.

Ale je ťažké neideologizovať. Rozhodnutie o tom, čo preváži napríklad pri jadrovej energii, či strach z možnej katastrofy alebo čistá a efektívne získaná energia, je v konečnom dôsledku politické.

Áno, je to politické rozhodnutie, ale musíme sa snažiť, aby nebolo zafarbené ideológiou a ani vášňami. Démonizovať jeden zdroj energie a vyzdvihovať druhý nemá zmysel. Zoberme si príklad obnoviteľných zdrojov energie. Nič proti nim, ale vyžadujú obrovské množstvo hliníka, medi a tak ďalej.

Ľuďom sa dávajú falošné informácie o svete energií. Zelené energie sa prezentujú ako riešenie všetkého, no bez toho, aby sa ľuďom vysvetlilo, že treba ťažiť gigantické množstvá vzácnych kovov ako lítium, kobalt či meď. A rozdiel medzi ťažbou týchto kovov a ťažbou plynu či ropy neexistuje.

Ide iba o to, aby bolo prijímanie rozhodnutí o energetickej politike založené na bezpečnosti dodávok, konkurencieschopnosti, rešpekte k životnému prostrediu, dostupnosti a jednoduchosti kúpy pre občanov.

V súvislosti s obnoviteľnými zdrojmi a prechodom na zelenú ekonomiku ste uviedli, že zažívame prvú revolúciu nadizajnovanú človekom. Zároveň ste povedali, že je to nebezpečné. Prečo?

Revolúcie nikdy nie sú vopred nadizajnované, pretože potrebujú kreatívnu deštrukciu. Máme úžasné mobilné telefóny, ktoré majú množstvo aplikácií, vďaka predchádzajúcemu neúspechu mnohých iných alternatív.

Nemôžeme naplánovať revolúciu, o ktorej rozhodne politická moc. Technologická revolúcia nevznikne preto, že sa dá dokopy pár ľudí a povedia, že toto je budúcnosť. Vo filme Späť do budúcnosti bol fax, ktorý lietal. Človek, ktorý písal scenár, si tak predstavoval budúcnosť. Že fax bude vždy existovať, ale raz bude aj lietať. A realita je taká, že už nikto nepoužíva fax.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Čo teda zažívame?

Kedysi sa na prehrávanie videa používalo VHS alebo beta max. Kreatívna deštrukcia technológie, inovácie a konkurencie spôsobila, že budúcnosť nebola v tom, že zvíťazila jedna forma videa, ale to, že už nepoužívame ani jednu z nich a prešli sme na streaming.

A to akokoľvek by sme boli inteligentní, akokoľvek brilantní ľudia by dali hlavy dokopy, jednoducho nevieme vývoj predpovedať. Preto je veľmi nebezpečné naplánovať ho. Jedna vec je mať cieľ. Môžeš mať cieľ a ten adaptuješ na zmeny časov.

Videli sme, ako sa vyvíjal telefón, vyvinulo sa aj toľko iných úžasných vecí, ale je neuveriteľné, že v sektore obnoviteľných zdrojov sa vývoj strašne omeškal. A to je problém.

A to paradoxne spôsobili rôzne formy podpory? 

Áno. Ak vytvorím mobilný telefón ako ten prvý na začiatku, teda veľmi veľký s obrovskou batériou v príručnom kufríku, a dám na jeho zavádzanie dotácie, vytvorím tým stimul, ale aj situáciu, že už nikto nemyslí na to, ako by sa dala tá batéria zmenšiť.

Ak zavediem podporu na telefóny v takom stave, v akom sú dnes, výsledkom bude, že sa spomalia inovačné procesy, ktoré by viedli k ďalšiemu vylepšovaniu baterky. Problém nie je v tom, mať cieľ, ale to, keď vopred vyberáš výhercov a porazených. Veľmi ma udivuje, že nikoho alebo iba veľmi málo ľudí prekvapuje to, že veterné turbíny sú v roku 2024 rovnaké, ako boli v roku 2011.

Európska únia by teda na tieto produkty nemala poskytovať žiadnu podporu?

V prvom rade by mala opustiť centralizované plánovanie, to nikdy nefungovalo. A mala by naplno využiť všetok svoj obrovský talent a technologické, priemyselné a kapitálové kapacity, aby sa stala svetovým centrom inverzie a inovácie v technológiách, ktoré budú produkovať alternatívy pre budúcnosť. A to prostredníctvom podpory, ktorá by však nemala formu dotácií, a aj bez regulačných obmedzení.

Tak by sme možno boli prekvapení, že o 10-15 rokov by sme si nemuseli vyberať medzi veternými turbínami a solárnymi panelmi, ale z úplne iných vecí, ktoré dnes ani nepoznáme. A dôvod, pre ktorý ich nepoznáme, je skutočnosť, že existuje obrovské množstvo zle nastavených podpôr.

Európska únia má všetky ingrediencie, problém je, že šéfkuchár, ktorý rozhoduje, aké jedlo sa z nich vytvorí, v skutočnosti nie je šéfkuchár, ale politik. Ak mám reštauráciu a mám všetky potrebné ingrediencie, ale nemám ani šajnu o varení, no zároveň hovorím všetkým, čo majú robiť, nevznikne z toho nič dobré, aj keď ingrediencie sú výborné.

Hovorili ste, že možno dosiahneme uhlíkovú neutralitu, ale tak, že zničíme európsku ekonomiku. Sme už na tejto ceste?

Ľudia to neprijmú. Zelené ciele nemôžu vzísť z prehlbovania chudoby. Niekto je bohatý a povie, že kvôli záchrane planéty si musíme utiahnuť opasky. Ale on je bohatý, dotkne sa ho to menej ako tých, ktorí sú na konci rebríčka. Tých to zasiahne vždy najviac.

Je teda hlboko nespravodlivé, že ľudia, ktorí netrpia pre zlé politické rozhodnutia, hovoria tým, ktorí sú chudobnejší a viac tými rozhodnutiami trpia, že sa jednoducho musia obetovať pre dobro planéty. A okrem toho tie politické rozhodnutia v skutočnosti nevedú k naplneniu cieľov, ktoré sme chceli dosiahnuť.

Je aktuálna stagnácia európskej ekonomiky spôsobená energetickou politikou?

Je to dôležitá časť, pretože mať drahé energie znamená mať menej priemyslu, menej dostupných príjmov a tak ďalej. Je to teda dôležitá súčasť problému, ale nie je jediná. Pomýlená energetická politika, priemyselná politika, fiškálna politika. Aj úroveň zdanenia má veľký vplyv na investície, vytváranie pracovných miest a tak ďalej.