Traja Anatolijovia Vladimira Putina Kto sú muži, ktorí formovali ruského prezidenta

Život Vladimira Putina zásadne ovplyvnili traja Anatolijovia – Anatolij Solomonovič Rachlin, Anatolij Alexandrovič Sobčak a Anatolij Borisovič Čubajs. Jeden ho naučil lepšie sa biť, druhý ho priviedol k politike a tretí ho dostal do Kremľa.

Anatolij Solomonovič Rachlin 

V detstve to bol malý židovský chlapec, ktorého šikanovali a to ho priviedlo k bojovým umeniam. Bol prototypom „skauta“, miloval deti a ich svet, a tak si začiatkom 60. rokov otvoril v Petrohrade skromnú telocvičňu a začal trénovať malých chlapcov v sambe a džude.

Väčšinou to boli židovskí chlapci z jeho susedstva, ale jedného dňa ho navštívil Vladimir Putin, vtedy 11-ročný problémový chlapec, ktorý sa chcel doslova „naučiť lepšie sa mlátiť“. Rachlina, ktorý sa ako samaritán ujal všetkých detí, aj tých úplne nešportových, takáto cieľavedomosť zaujala a prijal ho.

Vladimir Putin sa pod jeho vplyvom scivilizoval a našiel si nových priateľov, napríklad bratov Rotenbergovcov, ku ktorým sa po novom chodil hrať namiesto potulovania sa s miestnym detským gangom, ktorého členovia neskôr skončili zväčša vo väzení. Začal sa tiež lepšie učiť v škole a rozhodol sa, že v dospelosti bude z neho nový Stierlitz (bájny sovietsky špión). 

S týmto cieľom sa okamžite zapísal na nemčinu. Nakoniec ho slávnostne prijali do Pioniera, bol totiž jediným dieťaťom z celej školy, ktoré tam pre jeho neznesiteľné správanie nevzali.

Rachlin chlapcov zbožňoval, obchádzal s nimi súťaže a povzbudzoval ich, aby mierili vysoko. Pre jeho vášeň pre prácu s mládežou sa s ním rozviedla manželka. Priatelia, ktorých si Putin získal vo svojom oddiele, sú väčšinou jeho priateľmi dodnes (a niektorí z nich tvoria chrbticu ruskej ekonomiky). 

Všetci zostali v kontakte aj v dospelosti, a keď Rachlin v roku 2013 zomrel, bola to pre Putina obrovská rana.

Anatolij Alexandrovič Sobčak 

Bol obľúbeným profesorom na Právnickej fakulte Leningradskej univerzity. Vladimir Putin sa na túto fakultu hlásil, hoci ho od toho všetci odrádzali a radili mu, aby sa stal učiteľom telocviku alebo niečím podobným. 

Putin sa na škole najprv učil zle, ale postupne sa zlepšoval a na konci štúdia bol lepším priemerom. Najlepšie známky mal z dejepisu a nemčiny, z matematiky a fyziky prepadol. Nezdalo sa, že by mal šancu dostať sa na takú prestížnu fakultu, kde sa každý rok hlásilo niekoľko tisíc uchádzačov. 

Putin však vedel, že musí byť právnikom, pretože ako o právnika by sa oňho zaujímala KGB (povedali mu to, keď sa tam ako dieťa išiel spýtať, ako sa dá stať tým Stierlitzom). Dva roky sa teda šprtal na skúšky a nakoniec to nejako dal.

Sobčak bol medzi študentmi, najmä študentkami, obľúbený pre svoje neortodoxné názory, bol to veľký bonviván, chodil západne oblečený a viedol pôžitkársky život. Ťažko povedať, čím ho Putin zaujal; podľa niektorých svedkov bol úplne priemerným študentom, ktorý väčšinu času naďalej trávil v telocvični alebo na súťažiach. 

Mal priateľku, ktorá študovala medicínu (neskôr jej „utiekol od oltára“), a medzi ostatnými vynikal najmä tým, že mal vlastné auto, ktoré rodičia darovali svojmu jedináčikovi.

Putin s Rachlinom, so Sobčakom a s Čubajsom. FOTO: KN

Putin úspešne vyštudoval, stal sa agentom KGB a pracoval v Nemecku. So Sobčakom sa opäť stretli v roku 1990 na jeho alma mater. Putin bol vtedy traumatizovaný udalosťami posledných mesiacov, keď musel s rodinou opustiť Drážďany a našiel si na univerzite prácu tajomníka pre zahraničné vzťahy.

Sobčak bol v tom čase už v politike, viedol petrohradskú mestskú radu a ponúkol Putinovi, aby bol jeho asistentom. Sobčak bol veľký chaotik, a tak potreboval človeka, ktorý by mu viedol diár a organizoval program. Putin bol systematický a lojálny, čo sa Sobčakovi páčilo.

Sobčak sa stal primátorom Petrohradu a Putin najprv jeho tajomníkom, potom námestníkom a viceprimátorom. Rusi však v 90. rokoch nesmierne trpeli a rozhodne nemali náladu na vrtochy arogantného svetáka, takže Sobčak v roku 1996 prehral voľby. 

Neskôr Sobčakovi v Petrohrade hrozili trestným stíhaním za spreneveru, načo ho Putin dal letecky eskortovať do Paríža a spoločne predstierali, že zomiera v súkromnej americkej nemocnici, zatiaľ čo v skutočnosti vysmiaty Sobčak prednášal francúzskym študentom o demokratickej transformácii Ruska.

Keď sa vrátil, bolo to preňho už bezpečné. Anatolij Sobčak zomrel počas kampane, ktorú viedol za Putina, v Kaliningrade v roku 2000.
Na jeho pohrebe plakal Putin viac ako Sobčakova vdova.

Anatolij Borisovič Čubajs 

Je to pravdepodobne najnenávidenejší žijúci ruský politik. Je nenávidenejší ako Ivan Hrozný a Josif Stalin dohromady. Je to človek, ktorý keby sa dostal do rúk obyčajným Rusom, obesili by ho. 

V našom podcaste Kaviárové tousty sa ho Jirka Just pokúsil trochu priblížiť českým poslucháčom prirovnaním, ako keby Viktor Kožený prišiel z exilu do Česka, chodil by po Prahe a kričal by: „Tak vy ste investovali do Harvardských fondov? Ja tiež!“

Anatolij Čubajs je jedným z otcov ruskej privatizácie. V tíme Jegora Gajdara bol vraj tým najviac zapáleným mužom pre reformy. Jeho reformám sa pripisuje to, že Rusi na začiatku 90. rokov boli ožobráčení. Dve čísla: kúpna sila ruského občana vtedy klesla na úroveň, akú mala v začiatku Chruščovovej vlády, teda pred 40 rokmi, a priemerná dĺžka života mužov sa pre explóziu samovrážd a alkoholických úmrtí znížila o 10 až 15 rokov.

Toto obdobie je najväčšou životnou traumou pre Rusov 40+ a jedným z dôvodov, prečo v tomto storočí s Rusmi pravdepodobne nenájdeme spoločnú reč. Podľa Rusov to bol presne ten stav, v akom ich Západ chcel mať. Práve tu vznikol ruský pocit, že Západ ich chce úplne odpísať.

No, v každom prípade... Anatolij Čubajs bol v roku 1996 prominentným pracovníkom Jeľcinovej administratívy a Vladimir Putin, ktorý ho, samozrejme, poznal z Petrohradu, sa po Sobčakovom volebnom debakli ocitol opäť bez práce. Presnejšie povedané, nové vedenie Petrohradu mu ponúklo, aby zostal na radnici, ale Putin v skutočnosti hlboko veril v osobnú lojalitu a prácu pre Sobčakovho nástupcu rázne odmietol.

Čubajs ho potom odporučil do Kremľa, kde začal pracovať najprv ako správca prezidentského majetku. A zvyšok... zvyšok je história.
Putin sa opäť prejavil ako mimoriadne lojálny človek, keď nechal všeobecne nenávideného Čubajsa pracovať vo vlastnej prezidentskej administratíve (len sa s ním veľa nefotil) a dal mu rôzne prívlastky ako „poradca pre klímu“.

Držal ho tam až do roku 2022, keď Čubajs po vypuknutí vojny Rusko opustil. Inými slovami, Putin ho podporoval a on ho zradil, tak to zrejme vidí Putin.

A keďže takíto ľudia potom mávajú rôzne nehody a zomierajú za podozrivých okolností, Čubajs sa aspoň snaží mlčať a dúfa, že ho Putin nechá žiť. Zatiaľ sa zdá, že by to mohlo fungovať, Putin si z Čubajsa celkom nedávno uťahoval, keď opisoval, ako na britskej univerzite vedie kurz o ruskej privatizácii.

Keby ho plánoval zlikvidovať, asi by sa k tomu verejne nevyjadroval. Takto dal len jasne najavo, že ním pohŕda. V každom prípade, mnohí Rusi by si na Čubajsovu smrť radi pripili.

Pôvodný text: Tři Anatolijové Vladimira Putina. Uverejnené v spolupráci s Konzervatívnymi novinami.