Turecko po puči: Aké budú dôsledky pre kresťanov?

Ekumenický patriarcha Bartolomej opustil Turecko len niekoľko hodín pred piatkovým pokusom o vojenský prevrat. Čestná hlava byzantského pravoslávia odletela zo svojho istanbulského sídla jedným z posledných lietadiel, ktoré ešte mohli vzlietnuť z Atatürkovho letiska.

Ako informovala agentúra Kathpress s odvolaním sa na istanbulské cirkevné kruhy, Bartolomej je teraz v Slovinsku, kde chce podniknúť púť do kostola sv. Bartolomeja (Sveti Jernej nad Muto) v slovinsko-rakúskom pohraničí.

Patriarchov odlet do Ľubľany nemal byť dlhodobejšie plánovaný. Bartolomej mal zareagovať na varovanie, ktoré dostal bezprostredne pred vojenským pučom. Rýchly návrat ekumenického patriarchu do Istanbulu nie je v pláne, pretože Bartolomej ešte absolvuje oddychový pobyt vo francúzskych Alpách. 

Vrcholní náboženskí predstavitelia odsúdili pokus o prevrat

Pred odletom z Istanbulu ekumenický patriarcha ešte stihol podpísať spoločné vyhlásenie vrcholných predstaviteľov náboženských spoločností v Turecku, v ktorom vyjadrujú „zármutok z teroristických útokov, ktoré mali narušiť pokoj nášho veľkého národa a sveta“.

Spoločné vyhlásenie, ktoré médiá publikovali v sobotu, podpísal za moslimov vedúci tureckého Úradu pre náboženské záležitosti (Diyanet) Mehmet Görmez, za kresťanov ekumenický patriarcha Bartolomej a za židov vrchný rabín Ishak Haleva.

Dotknú sa odvetné opatrenia ekumenického patriarchátu?

Pozorovatelia nevylučujú, že odvetné opatrenia, ktoré ohlásila turecká vláda po potlačení puču, sa dotknú aj ekumenického patriarchátu. Obvinenie, že za pokus o vojenský prevrat je zodpovedné islamské hnutie (Hizmet) Fethullaha Gülena, môže poškodiť aj Bartolomejovi, lebo v minulosti udržiaval úzke vzťahy s Fethullahom Gülenom.

Náboženský vodca a vplyvný islamský reformátor Fethullah Gülen je odporcom vládnej Strany spravodlivosti a rozvoja tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Od roku 1999 žije v exile v USA. Fethullah Gülen, ktorý sa z podporovateľa zmenil postupne na ostrého kritika súčasného tureckého prezidenta, v sobotu odmietol obvinenia z účasti na pokuse o vojenský prevrat v Turecku.

Katolícka menšina nepociťuje ohrozenie

Počas pokusu o vojenský prevrat ani v priebehu spätného preberania kontroly tureckou vládou nedošlo k nijakým násilnostiam na kresťanoch, povedal v sobotu v telefonickom rozhovore pre agentúru KNA františkánsky minorita Anton Bulai, ktorý je generálnym sekretárom Tureckej biskupskej konferencie v Istanbule. „Nebolo to namierené proti kresťanom alebo náboženstvám. Z tohto hľadiska sme pokojní,“ uistil Anton Bulai.

Hovorca Tureckej biskupskej konferencie Rinaldo Marmara hovoril o chúlostivej situácii v krajine. Keďže kresťania sú vo výraznej menšine a Katolícka cirkev nie je uznaná tureckým štátom ako právny subjekt, biskupi sa zdržia komentovania politickej situácie. Katolícka cirkev v Turecku má len okolo 46-tisíc veriacich, pričom Turecko má 79 miliónov obyvateľov.