Mladý saskár Ladislav Kuna Kapitalizmus je správny, progresívci snívajú sen o ideálnom vladárovi

Ladislav Kuna vyštudoval ekonómiu v Bratislave, je členom organizácie Mladí SaS, ktorej bol aj predsedom. Pôsobil ako poslanecký asistent Karola Galeka, nakrátko bol generálnym manažérom Slobody a Solidarity a vo voľbách v rokoch 2020 a 2023 kandidoval do parlamentu. V súčasnosti kandiduje do Európskeho parlamentu.

Rozprávali sme sa o tom, aké rozdiely vníma medzi Slobodou a Solidaritou a jej hlavným konkurentom Progresívnym Slovenskom, ako sa pozerá na progresivizmus mladej generácie, ako aj o návrhoch jeho strany v oblasti regulácie internetu.

Ako ste sa dostali do strany Sloboda a Solidarita?

V roku 2019 som vstúpil do mládežníckej organizácie Mladí SaS, kde som sa o rok neskôr stal predsedom a bol som ním tri a pol roka. Takto som sa dostával do strany hlbšie, bol som vo viacerých kampaniach, dvakrát som kandidoval v parlamentných voľbách a teraz kandidujem do europarlamentu.

Prečo ste sa rozhodli vstúpiť práve do mládežníckej organizácie tejto strany?

Sledoval som politiku už počas strednej školy a Saska mi bola sympatická. Čím ďalej, tým viac som sa orientoval ako človek, ktorý je ekonomicky vpravo, a Saska bola jediná relevantná pravicová strana, s ktorej názormi som sa stotožňoval, a to aj v tom, že na kultúrno-etické otázky mám skôr liberálny pohľad.

Prečo by mal liberálny volič vo voľbách do europarlamentu voliť vás a nie Progresívne Slovensko?

Progresívne Slovensko nie je liberálna strana, je to progresívna strana. Je pravda, že súperíme o podobného voliča, ale vnímam ich ako stranu, ktorá je ideologicky iná. Snažíme sa na tieto rozdiely poukazovať, čo niektorí vnímajú ako útoky, ale my sa usilujeme ľuďom vysvetľovať, aký je rozdiel medzi progresivizmom a liberalizmom. Na riadenie štátu sa pozeráme inak ako oni. Ak sa niekto definuje ako liberál a ako základnú hodnotu má slobodu jednotlivca, Saska je preňho správna voľba.

Je pravda, že PS má vysokú popularitu, lebo pokiaľ ide o politický marketing, odvádzajú dobrú robotu a vezú sa na vlne, tak majú vysoké čísla. Ale Saska je poctivá programová strana, ktorá otvára európske témy, nestrašíme rečami o tom, že ak nás nezvolíte, Slovensko vypadne z EÚ alebo sa pripojí k Rusku.

Ale momentálne je opozičná spolupráca na vysokej úrovni a aj s Progresívnym Slovenskom, aj s Kresťanskodemokratickým hnutím sme ukázali, že vieme spoločne ťahať za jeden povraz, hoci v nejakých témach máme názorové nezhody.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Čo myslíte tým, že Progresívne Slovensko nie je liberálna strana?

Nie som politológ, tak vám neviem povedať encyklopedickú definíciu progresivizmu a liberalizmu, ale sú tam isté rozdiely, napríklad v pohľade na rolu štátu v spoločnosti. V SaS si myslíme, že štát by mal klásť čo najmenej regulácií, nariadení a pravidiel pre občanov, naopak, mal by sa usilovať, aby občania boli slobodní a slobodná spoločnosť by aj bola prosperujúcou.

Progresivizmus vnímam skôr ako sen o ideálnom vladárovi, ktorý ľudí naučí, ako žiť, ktorý im povie, na čom majú jazdiť, čo majú jesť a tak ďalej, naučí ich nejaký ideálny spôsob života a tak sa spoločnosť posunie ďalej. My v to neveríme, myslíme si, že ľudia vedia najlepšie, ako majú žiť, a štát by im nemal hádzať polená pod nohy.

Samozrejme, v niektorých veciach, napríklad v kultúrno-etických otázkach, sa s progresivizmom zhodujeme, aj keď nie vo všetkých.

Vedeli by ste nakresliť čiaru, v ktorých kultúrno-etických veciach sa s Progresívnym Slovenskom zhodujete a v ktorých už nie?

Ťažko mi je kresliť čiaru, lebo vnímam, čo v PS hovoria a kam smerujú, ale nepoznám presne ich pozíciu. Viem, čo hovorí SaS, a napríklad pokiaľ ide o interrupcie, rozhodne sme za to, aby rozhodnutie bolo na ženách a aby to bolo možné vykonať civilizovaným spôsobom, čiže tabletkou, a nie chirurgickým zákrokom, ktorý ohrozuje život a zdravie ženy.

V prípade práv sexuálnych menšín sme jednoznačne za registrované partnerstvá. Ak sa bavíme o drogovej politike, myslíme si, že drobní užívatelia ľahkých drog by nemali byť kriminalizovaní a že tresty, ktoré sú dnes, sú drakonické. Sme skôr za niečo podobné českému modelu, kde sa to osvedčilo.

Pri potratovej tabletke sa neobávate možného zneužitia, teda že keď sa zlegalizuje, môže sa dostať do nesprávnych rúk?

Ak bude táto medikamentózna forma podávaná len lekármi, tak miera zneužitia môže byť rovnaká, ako je teraz. Nebojím sa, že by zavedenie interrupčnej tabletky poškodilo súčasný stav, skôr si myslím, že je to citlivejšie k ženám.

Ako sa staviate k právu na potrat v Charte základných práv EÚ?

Priznám sa, že v tomto som rozpoltený. Na jednej strane si myslím, že žena by mala mať právo o tom rozhodnúť sama, ale na druhej strane neviem, či toto ešte je kompetencia Európskej únie. Vnímam diskusiu, že toto už nie je jej kompetencia a malo by to byť národnou kompetenciou jednotlivých štátov.

Nosnou myšlienkou progresivizmu je stieranie sociálnych nerovností, ktoré tento prúd vníma ako veľký problém a snaží sa ich rôznymi štátnymi zásahmi vyrovnávať. Myslíte si, že je to niečo, čo by mal štát aktívne riešiť?

Myšlienka, že zákonom zakážeme, aby pršalo, a bude iba svietiť slnko a my budeme všetci šťastní, je utopická. Takisto vnímam snahy o rovnostárstvo, ktoré tu už štyridsať rokov jedna politická garnitúra zaviesť chcela, a asi môžeme skonštatovať, že sa jej to nepodarilo. Naopak, vidíme, ako to následne dopadlo s celou spoločnosťou a ekonomikou.

Keď chceme zvyšovať životnú úroveň ľudí, nezabezpečí to Národná rada a nejaký zákon ani to, že spravíme iks zásahov, nadiktujeme ľuďom, koľko majú platiť zamestnancom, koľko majú prijať žien a podobne. Životnú úroveň ľudí zvýši slobodné podnikanie a podpora hospodárskeho rastu. Prehnané zásahy štátu vo forme regulácií a nariadení vnímam skôr kontraproduktívne.

Nie sú však sociálne nerovnosti problém, ktorý treba riešiť?

Samozrejme, že to je problém. Na Slovensku ide napríklad o regionálne rozdiely. Môžeme si povedať, že nie je fér, keď Slovák v Prešove zarába omnoho menej ako taký istý Slovák v Senci. No nevyriešime to schválením zákona o tom, že sa všetci budú mať dobre, ale konkrétnymi aktivitami. Napríklad tým, že budeme na východné Slovensko prinášať nové investície, keďže platy sa budú zvyšovať len vďaka konkurencii a prílevu kapitálu. Nevidím však kroky, ktoré by k tomuto mali viesť. Cesta za krajšími zajtrajškami rozhodne nevedie cez boj proti kapitalizmu.

Považujete kapitalizmus za správny?

Áno. Nič vo svete nie je bez chyby, ale kapitalizmus považujem za správny a rozhodne mi je milší ako nejaké formy socializmu.

Aké chyby kapitalizmu máte na mysli?

Každé zriadenie je nedokonalé, ale kapitalizmus je jedinečný v tom, že je slobodný a dáva ľuďom šancu. Problém, ktorý by mali riešiť všetci, je to, aby každý mal rovnakú štartovaciu čiaru a aby sme nemali obyvateľov, ktorí nedostanú šancu uspieť. Máme tu vylúčené skupiny, generačnú chudobu, to všetko vnímam. Poďme sa rozprávať, ako aj týmto ľuďom dať šancu, aby získali vzdelanie a možnosť uspieť.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Progresivizmus je charakteristický aj svojským slovníkom, ako napríklad „tehotné osoby“, ktoré má v programe aj PS. Keď vidíte takéto slovné spojenie, čo si o tom myslíte?

Ja tehotné osoby volám tehotné ženy. Ak ich niekto chce volať tehotné osoby, nejakým zásadným spôsobom sa ma to nedotýka.

Ako sa staviate k myšlienke, že človek si má právo určiť svoje pohlavie na základe subjektívneho vnímania?

Chcel by som sa vyhnúť tomu, aby som akokoľvek útočil na akúkoľvek skupinu, a to sa týka aj ľudí, ktorí sa definujú ako transgenderoví. Dôležité je, aby si to, či s touto myšlienkou súhlasíme alebo nie, neodnášali tí ľudia. Je veľmi tenká čiara medzi tým, keď sa niečo vníma ako útok na komunitu a keď poukazujeme na to, že niektoré veci nemajú hlavu ani pätu. Zachytil som, že nejaká skupina sa definuje ako sezónne pohlavie, teda v nejakej časti roka sa cítia maskulínnejšie, čiže sa identifikujú ako muži, a v inej časti roka ako ženy.

Tu si aj ja hovorím, či to už nie je príliš, a prekrútim nad tým očami, ale nevyvoláva to vo mne hnev voči tým ľuďom ani to nie je veľmi moja téma.

Máte dvadsaťpäť rokov, do akej miery sa medzi svojimi vrstovníkmi stretávate s porozumením napríklad v prípade vášho názoru na kapitalizmus?

Moji kamaráti, ktorí pracujú a musia sa živiť bez podpory rodiny, to už vnímajú podobne. Nestretávam sa s tým, že by niekto očakával, aby nám štát všetko kupoval. Skôr niektorým mojim známym prekáža, že keď tvrdo makajú, polovica ich peňazí musí ísť preč iba s prísľubom verejných služieb, ktoré nedostanú. Keď sa dozvedajú, že musia odovzdávať čoraz viac, vnímajú v tom neférovosť.

Určite to bolo iné počas školy, a čo vnímam, je veľký rozdiel v názoroch človeka, keď študuje a keď začne pracovať. Záleží aj na tom, či ten človek je z pomerov, ktoré mu dovolia filozofovať o ideálnom svete a o tom, čo všetko by mal každý mať zabezpečené, alebo je z pomerov, keď musí reálne makať. Vtedy ocení, že štát mu dáva slobodu, a že keď tvrdo robí, plody práce ostávajú jemu a nedávajú sa napríklad na nejaké päťstoeurové poukážky za hlas.

Kde momentálne pracujete?

Som zamestnanec strany a pracujem na kampani.

Ak nebudete úspešný vo voľbách, kde plánujete pôsobiť?

Mám vyštudovanú ekonómiu a prirodzene ma láka táto oblasť.

Pred minuloročnými parlamentnými voľbami sa robil prieskum volebných preferencií stredoškolákov, kde PS získalo 48,2 percenta, ale SaS iba 6,2, čo sú vlastne vaše čísla aj na celoslovenskej vzorke. Ako si vysvetľujete, že medzi mladými ľuďmi nie ste až takí populárni?

PS dobre robí marketing, na mladých pôsobia „fresh“ a zaujímavo. Je to v zásade nová strana, ktorá nikdy nevládla a nikdy sa nemuseli vyrovnávať s biľagmi, ako musela Saska, ktorá je tu už pätnásť rokov. Nemám na to iné vysvetlenie, ale možno je to aj tým, že mladí ľudia sa veľmi do hĺbky nezamýšľajú nad rozdielmi medzi stranami, vyberajú si podľa sympatií a PS vie byť sympatické. Myslím, že je to aj nejaká reťazová reakcia, že keď viacerí vaši kamaráti volia PS, tak ako dospievajúci človek sa prikloníte k tomu istému. Ale nepodceňoval by som ich a myslím, že napokon si každý zvolí správne.

Vie aj Saska byť sympatická?

Myslím, že sme sympatickí, ale väčšina strany komunikuje témy, ktoré sa týkajú inej cieľovej skupiny, teda najmä podnikateľov a živnostníkov. Mojou úlohou je komunikovať aj „mladé témy“, ale vnímam, že PS sa im venuje viac.

Na druhej strane čo sa týka dávania šancí mladým, v tom je Saska bezkonkurenčná. Aj v osobe Richarda Sulíka, aj Branislava Gröhlinga sme mali podporu, ktorú nemá z mládežníckych organizácií nikto. Či už v možnostiach kandidovať, ale hlavne vo vnútrostraníckych diskusiách a v podpore činnosti samotnej organizácie.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Na sociálnych sieťach ste zverejnili video z Bruselu, kde vám počas kampane rozbili na aute sklo. Spomínate tam aj zážitok z policajnej stanice, kam ste šli skutok nahlásiť a kde ste sa dozvedeli, že polícia nechce aktívne riešiť problém s kriminalitou, ktorá je spojená aj s prisťahovalectvom. Ako to celé prebehlo?

Boli tam s nami ďalší dvaja páni a moja kolegyňa, ktorá vie po francúzsky, sa s nimi dala do reči. Dozvedeli sme sa, že polícia sa snažila mierne vyhnúť tomu, ísť do tej problematiky hlbšie, lebo ju považovala za politickú, a odporučila pánovi, ktorému niekto vystrelil do okna, aby sa s tým obrátil na komúnu, napríklad formou petície.

Vo videu ste hovorili o tom, že situácia sa v danej oblasti zhoršila, a spomínali ste, že je to aj problém imigrácie.

Nespomínal som, že toto konkrétne bol problém imigrácie, ale že sa tam hovorilo, že či v Bruseli, v Utrechte, alebo v Rotterdame, stúpa kriminalita spojená s drogovými gangmi. Toto nie je chyba samotných migrantov, ale spoločnosti, ktorá neodhadla svoje možnosti a mieru, ako ich môže asimilovať.

Keď sem tých ľudí pustíte, ale nie ste schopný ich následne plne začleniť do spoločnosti, vytiahnuť ich z chudoby a dovoliť im plnohodnotne žiť, nemôžete sa diviť, že padajú do rôznych gangov a že potom stúpa kriminalita. Môže za to prístup štátu, ktorý si myslel, že všetci môžu prísť, že sa o všetkých postarajú – „Wir schaffen das“ –, ale ukázalo sa, že to nevedia. Výsledkom je, že destabilizujeme vnútornú bezpečnosť v Európe. Celá planéta sa nemôže zmestiť do Európy len preto, že tu je určitý životný štandard. On sa potom automaticky zníži.

Hovoril som aj o politickej korektnosti, ktorá v takýchto prípadoch, ale aj iných začína byť na škodu. V prípade, že o problémoch, ktoré tu vznikajú, nebudú hovoriť štandardné demokratické strany, tak ľudia, ktorí sa stretnú s týmito problémami, prepadnú k extrémistom. Oni sa o tom hovoriť neboja a žijú iba z toho, zatiaľ čo my ostatní sa snažíme tomu vyhýbať, aby sme boli korektní a slušní.

Politický vývoj na Západe o tom už hovorí. Pozrime sa, aká je šanca, že Le Penová vyhrá vo Francúzsku, pozrime sa na Wildersa alebo na stúpajúcu AFD, ktorá je najpopulárnejšou stranou u mladých v Nemecku. To nie je náhoda, proste odpovedajú na problémy, ktoré štandardné strany odmietajú riešiť pre politickú korektnosť.

Za tému, na ktorej vám záleží, ste označili odhaľovanie šíriteľov dezinformácií na internete. Ako by ste chceli tento problém riešiť?

V Saske máme husiu kožu z toho, keď počujeme slovo regulácia, preto by som rád zdôraznil, že mi ide o rozumnú reguláciu. V žiadnom prípade si nemyslím, že by sme mali potláčať právo na slobodný prejav kohokoľvek, ale vnímam ako veľkú nespravodlivosť, že keď sa niekomu vyhrážate zabitím na ulici, tak vám z toho hrozia trestnoprávne konzekvencie, ale keď to isté spravíte v komentári na internete, tak vám možno vymažú komentár a to je všetko. Malo by sa to riešiť, ale väčšinou sa to nerieši, a keď sa to aj rieši, tak sa to nedorieši.

Ako viete, že to takto je? Máte s tým skúsenosť?

Koľko je prípadov ľudí, ktorí šíria nenávistné prejavy, napríklad že prezidentku by už mal niekto zastreliť a podobne, veď na všetky tábory padajú takéto nenávistné prejavy. Neevidujem, že by sa to aktívne riešilo a že by sme každú chvíľu počuli, že bol niekto vzatý na zodpovednosť za to, čo vystrájal na sociálnych sieťach.

Vidieť to aj po invázii na Ukrajinu, čo za znášku dezinformácií, hoaxov a nenávisti sa tam šírilo, videli sme to aj počas prezidentských volieb, pri teroristoch z Hamasu, ktorí zaútočili na Izrael. Európska únia sa to pokúsila riešiť cez Akt o digitálnych službách, ale videli sme, že je to neúčinné.

Skúsili ste niekedy dať trestné oznámenie na niekoho, kto napísal niečo trestné, trebárs sa vyhrážal zabitím?

Priznám sa, že nie. Explicitné vyhrážky som ani nedostal, ale mám pripravenú mustru, keby sa mi niekto vyslovene vyhrážal. Z našej strany to riešila napríklad moja kolegyňa Slavomíra Henčeková, dostávala nenávistných správ požehnane, napríklad aj od Bombica z Londýna. Nie som si istý, či to malo úspešný koniec.

Keď kritizujete, že ľudia na internete píšu protizákonné veci, prečo ste nespravili nič pre to, aby to riešila polícia?

Myslím, že tieto komentáre, keď sa niekomu vyhrážajú smrťou, sú nahlasované. Ale je to ťažko vystopovateľné, veď sme videli, ako to bolo s Mizíkom, on nakoniec povedal, že ten počítač nevyužíval. Vôbec sa nečudujem, že ľudia to nenahlasujú, keď vidia, že to nemá zmysel a že sa tým páchateľom nič nestane.

Čo sa týka toho, ako to riešiť, diskusia v EÚ je o dvoch prístupoch. Jeden je taký, že skúsime prevychovať sociálne siete a firmy tak, že im zmeníme algoritmy a zakážeme cielenú politickú reklamu. To je podľa mňa to najhoršie, čo môžu spraviť, lebo ak sa zakáže cielená politická reklama, menšie strany budú znevýhodnené oproti tým oligarchickým, ktoré majú nevyčerpateľné zdroje.

Ja mám zatiaľ bližšie k druhému prístupu, ktorý hovorí o tom, že sa má zjednotiť komunikácia na internete s tou, ktorá je na ulici. Teda schválil by sa nástroj, vďaka ktorému by identita šíriteľa nenávistných prejavov alebo dezinformácií na internete mohla byť spojená s reálnou osobou, a riešilo by sa to, ako keby to bol povedal na ulici. Čo je legálne offline, nech je legálne aj online, čo je zakázané offline, má byť zakázané aj online.

Ale veď aj dnes, keď niekto napíše na internet dačo protizákonné, môže ísť o trestný čin. Ako konkrétne by sa mala podľa vás zmeniť legislatíva, aby sa tieto prípady darilo riešiť efektívnejšie?

Áno, máte pravdu, ale prax ukázala, že ten zákon je neflexibilný. Nie som právnik, tak vám neviem povedať, v ktorom paragrafe sa má vyhodiť ktoré písmeno, ale predstavoval by som si, že ten zákon bude flexibilnejší. Keď vieme v superrýchlom trestnom konaní odsúdiť šoférov, ktorí nafúkajú, nevidím dôvod, prečo by sa ľudia za šírenie nenávisti na internete mali roky ťahať po súdoch.

Ako by sa v praxi dosiahlo, že sa podarí stotožniť autora nenávistného prejavu na internete s reálnou osobou, ktorá to tam napísala?

Prevádzkovatelia sociálnych sietí určite vedia nájsť technický spôsob, ako zistiť totožnosť niekoho, kto pod anonymom píše niečo na internete.

V predvolebnom programe máte napísané: „Budeme podporovať, aby mohli byť používatelia na internete anonymní, ale aby ich identita bola zistiteľná pre potreby vymáhania spravodlivosti.“ Ako sa dá byť anonymný a zároveň mať zistiteľnú identitu?

Nechceli by sme ísť tou cestou, aby sa človek mohol na sociálnu sieť prihlásiť len pomocou občianskeho preukazu, ale skôr, že by sa to riešilo až v prípade, že sa niekto dopustí nejakého prešľapu. Neviem, či by ten profil musel byť nejako označený už pri zakladaní, ale ide o to, aby nikto nestratil možnosť ísť na internet bez toho, aby každý videl jeho meno.

Aj dnes vie polícia v mnohých prípadoch vystopovať anonymného používateľa. Myšlienka, že sme v 21. storočí niekde plne anonymní... tak to podľa mňa nefunguje.

Ďalej tam uvádzate: „Budeme podporovať trvalé riešenie, ktoré poskytovateľom elektronických služieb umožní analytickými nástrojmi skenovať texty elektronickej komunikácie s cieľom odhaliť sexuálne zneužívanie detí online.“ Nie je toto už zásah do súkromia, ak nám každú elektronickú komunikáciu bude skenovať nejaký analytický nástroj?

Nie som expert na fungovanie Facebooku, ale myslím si, že to už funguje. Teraz existujú analytické nástroje, ktoré využívajú tajné služby a týkajú sa útokov, aj sa na základe toho podarilo odhaliť zopár buniek, ktoré plánovali bombové útoky. Tieto nástroje tu sú a využívajú sa, tu ide o to, aby to zahŕňalo aj sexuálne zneužívanie detí.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Neobávate sa možnosti zneužitia takýchto nástrojov, ktoré si budú čítať súkromnú komunikáciu ľudí?

Analytický nástroj nevie čítať súkromnú komunikáciu medzi ľuďmi, on vie vyhľadať slová, ktoré sú nejakým spôsobom problémové. Napríklad ak niekto veľakrát použije slová ako bomba, smrť, zabíjať a podobne, vtedy to systém vyhodnotí ako možnú hrozbu a až potom sa tá komunikácia nejako posudzuje. Či sa nám to páči, alebo nepáči, tieto analytické nástroje tu už teraz sú.

V programe hovoríte aj o tom, že budete podporovať „online overovanie veku tak, aby bolo možné overiť vek bez toho, aby boli overovateľovi poskytnuté iné osobné údaje“. Vraveli ste, že cestou overovania pomocou občianskych preukazov nechcete ísť, ako teda chcete overovať vek?

Ide o to, aby sme obsah na niektorých stránkach podmieňovali vekom, aj dnes to už tak je. V tomto prípade je to väčšinou cez občiansky preukaz, ale určite nejdeme zverejňovať osobné údaje do profilu. Priznám sa, že túto tému som do hĺbky neriešil, ale nevidím v tom niečo, čo by výrazne narúšalo súčasný stav.

Myslel som si, že máte predstavu o tom, ako by vyzeralo technické riešenie.

Technické riešenie vám nepoviem, lebo nie som ítečkár a myslím, že politici nemusia byť tí, ktorí napíšu kód, ako toto budeme riešiť.

Nehovorím o kóde, ale či máte predstavu, ako to bude fungovať.

Moja predstava je taká, že nie som za blokovanie cielených reklám a za preúčanie sociálnych sietí. Sme za to, aby sa to riešilo na individuálnej báze postihovania tých, ktorí už niečo spáchali.

Počas pandémie sa vláda snažila bojovať proti dezinformáciám. Kontroverzne bolo vnímané vypnutie dezinformačných webov, keďže často je aj tenká hranica medzi tým, čo už je dezinformácia a čo ešte nie. Ako by sa to podľa vás malo určovať?

Je to otázka toho, či ideme vytvárať ministerstvo pravdy. V tomto som skeptický a myslím, že štát by nemal rozhodovať za ľudí, čo majú a čo nemajú čítať, čo je a čo nie je pravda. Ani to nie je možné. Jediné, čo ostáva, je spoliehať sa na úsudok občana. Pomáhať tomu môžeme napríklad tak, že v školstve budeme žiakov skôr viesť ku kritickému mysleniu než k memorovaniu či začneme ľudí viac vzdelávať v oblasti mediálnej a internetovej gramotnosti.

K tomu vypínaniu stránok – všetko, čo musela vypnutá stránka spraviť, aby to obišla, bolo zmeniť svoju doménu z .sk napríklad na .org a opäť bola dostupná. Jaro Naď sa síce chváli tým, že vypínal stránky, ale v skutočnosti ich vypol na pätnásť minút. Bol to čistý populizmus. Rolu štátu vnímam skôr v oblasti osvety.

Lenže v programe k tejto téme píšete toto: „V oblasti obmedzovaní šírenia škodlivých dezinformácií v online priestore budeme podporovať riešenia založené na ich efektívnejšom stíhaní orgánmi činnými v trestnom konaní.“ Nie je to v protiklade s tým, čo teraz hovoríte?

Ale zase ak niekto na nejakom webe systematicky šíri dezinformácie, tak toto by malo byť trestne stíhané. Keď vieme identifikovať človeka, ktorý toto robí, mala by byť vyvodená zodpovednosť. Je tu aj rozdiel medzi tým, keď niekto mudruje o tom, či je Zem guľatá alebo plochá – nad tým sa môžeme pousmiať –, a keď sa niekto vydáva za lekára a hovorí ľuďom, že nemajú ísť na chemoterapiu, ale si majú kúpiť jeho tabletku či ísť na džúsovú diétu. Takíto ľudia by mali byť obzvlášť postihovaní.

Jednou z tém vášho programu je aj právo na hotovostné platby, uvádzate tam, že ich považujete za jeden z predpokladov zdravého fungovania slobodnej spoločnosti. Platíte častejšie kartou alebo v hotovosti?

Priznám sa, že kartou, lebo je to rýchlejšie. Ale zároveň mám rád pri sebe aj hotovosť.