Už sa tá zmena blíži Aká bude Tarabova a Michelkova štátna televízia

Takto si to volič Smeru či SNS isto nepredstavoval. Mesiace sa vlečú a Machaj stále riadi RTVS a napríklad taký Havran naďalej debatuje v štátnej televízii. To kde sme?

Ale schyľuje sa už ku konečnému riešeniu, ostáva možno len pár dní, vraj je už všetko pripravené.

A konečne sa urobí poriadok s tým, čo Tomáš Taraba nazval v rozhovore pre Postoj „polokomerčným brakom“.

Na svojom instagramovom profile dal aj fotografiu, na ktorej vidíme, ako usilovne sa rokuje o „finálnej verzii zákona o RTVS“. Vidíme Danka, Tarabu, Šimkovičovú, ale aj iných ľudí z vlády.

Takže už je to na spadnutie.

Koalícii treba uznať, že nezaháľala, lebo veď ona je už aj doteraz na slovenskom televíznom trhu veľmi efektívna.

Pomenila ho výrazne.

Stačilo si pozrieť včerajšie správy komerčných televízií, dominovali správy o tom, že pacienti už nebudú dostávať zubné benefity od zdravotných poisťovní, a o tom, kam sa chystajú Slováci na dovolenku, teda ktoré destinácie sú najobľúbenejšie, aké nové letoviská sú v ponuke cestovných kancelárií, kam sa bude v lete lietať z bratislavského letiska, ako sa chystajú tatranskí hotelieri alebo že ani netreba chodiť do zahraničia, lebo máme aj tu pekné miesta, napríklad sa môžeme previezť kompou popod Strečno.

A ešte sú tu tie medvede, tie dokážu už takmer každý deň zaplniť veľa minút spravodajstva.

Už to nebude Na telo, ale na prázdnu stoličku.

Toto koalícii vyšlo. 

Keď začala ignorovať súkromné televízie, tie naozaj na politiku do istej miery rezignovali. 

Slovenský televízny trh sa tak mení. 

V komerčných televíziách je menej politiky a zmráka sa nad politickými diskusiami v nich. Teda diskusia Na hrane v TV JOJ už zapadla a zdá sa, že Jojka za ňou ani veľmi neplače, skôr sa jej asi uľavilo.

Teraz sa zvádza boj o to, či prežije markizácke Na telo, najvplyvnejšia politická diskusia. 

Ku Kovačičovi už odmietla chodiť komplet celá koalícia. Už to teda nebude Na telo, ale na prázdnu stoličku.

Iste, nejaký čas sa to takto dá hrať, teda že bude chodiť len opozícia alebo prídu bývalí politici či celebrity, ale to nemá žiadne grády.

Diváci to prestanú pozerať a televízia možno rezignuje. Reláciu ticho stiahne, napríklad po letnej pauze.

V takejto situácii by logicky mala vzrásť úloha verejnoprávnej či štátnej televízie. Lebo tá nemusí robiť šou, nemusí divákov zabávať a vládni politici by ju nemali ignorovať.

Lenže je vo hviezdach, čo v skutočnosti bude s RTVS. Smer a Fico ňou už iba pohŕdajú a nepotrebujú ju, keď majú sociálne siete.

Najväčší záujem a odhodlanie má SNS.

Najprv sa to javilo tak, že hlavnými osobami, ktoré chcú meniť RTVS, budú Danko a Šimkovičová.

Ale hlavnými persónami v tejto téme sa stávajú Tomáš Taraba a Roman Michelko. Ten je asi jediný, kto RTVS aj sleduje a má aký taký prehľad.

Napríklad za jedinú dobrú reláciu považuje diskusný program Do kríža. Nepáči sa mu, že jednu diskusiu na RTVS moderuje publicista Michal Havran, kritizuje, že v roku 1999 musel z verejnoprávneho média odísť Pavol Kapusta, a bol by rád, keby v RTVS dostal priestor Eduard Chmelár.

Ale najväčší mocenský ťah má Tomáš Taraba. Pritom on už RTVS ani nesleduje, ani nepotrebuje.

Podľa neho je to „obyčajná braková komerčná televízia“ a „liaheň Progresívneho Slovenska“ alebo aj „prietokový ohrievač pre externé firmy“. A pyšne hovorí, že „naše videá na sociálnych sieťach majú väčší dosah ako spravodajské relácie aj RTVS“.

Takže je jasné, že s Rezníkovým návratom sa neráta. 

Od RTVS už Taraba očakáva jediné: aby vzdelávala ľudí k národnej identite, teda aby napríklad vysielala „filmy o štúrovcoch, dokumenty o dejinách Slovákov v Uhorsku a príbehy o najznámejších cirkevných a národných buditeľoch“.

Ale vo včerajšom rozhovore pre Postoj povedal Taraba aj zaujímavú informáciu, že SNS sa hlboko sklamala vo svojom nominantovi Jaroslavovi Rezníkovi. „Rezník si žil vlastný príbeh už od prvého dňa, ako si sadol na stoličku šéfa RTVS.“

Takže je jasné, že s Rezníkovým návratom sa neráta. Čo sa dá očakávať?

Rozklad fungujúcich vecí sa dá urobiť celkom rýchlo a bezbolestne. A koaliční politici si isto užili, keď zlikvidovali politické relácie v komerčných televíziách aj zmenili podobu ich spravodajstva. Bol v tom aj kúsok pomsty a triumfalizmu.

Rozklad zvyčajne ide rýchlo.

No postaviť ekonomicky dobre fungujúcu, dôveryhodnú a pozerateľnú televíziu financovanú štátom je ťažšie zadanie.

V slovenských pomeroch možno už aj takmer nemožné.

Smeru a ani Hlasu sa už do toho ani nechce, pokojne to prenechajú Tarabovi a spol. Lebo tam ešte vidno elán a odhodlanie.

Takže môžeme teraz so záujmom sledovať, čo vymyslia.

A aká bude tá ich štátna televízia, ktorá už nemá byť liahňou nových progresívcov, ale ktorá bude budovať národnú identitu a vyrábať skvelé filmy o národných dejateľoch.

Skeptik by povedal, že plány a ambície sú veľké, dopadne to ako vždy.