Čo prekážalo na výstave o inklúzii v Slovenskom národnom múzeu

Slovenské národné múzeum predstavilo v polovici mája svoju novú zbierku s názvom Inklúzie.

Bolo ju možné vidieť dovčera na Bratislavskom hrade.

Vystavená bola iba pár dní v expozíciách Historického múzea. Je to síce ešte maličká zbieročka, ale SNM ju ukázalo už aj takto v zárodku pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti homofóbii (17. máj).

Múzeum tak chcelo ukázať, že neostáva bokom od aktuálneho diania, ktoré raz bude tiež históriou, a treba na to myslieť už teraz.

Prezrela som si prvé exponáty, ktoré múzeum do svojej novej zbierky získalo darom.

Je to napríklad nápojový lístok z kaviarne Tepláreň na Zámockej ulici 30 v Bratislave, ktorý sa používal v deň teroristického útoku 12. októbra 2022.  

Alebo je tam kovová reklamná tabuľa z kaviarne Tepláreň, z oboch strán s nápismi písanými kriedou. Nápis Hetero friendly písala pritom jedna z obetí streľby, Matúš Horváth. Kovová tabuľa bola poškodená na dvoch miestach streľbou počas teroristického útoku.

Alebo sme mohli vidieť aj šiltovku značky H&M Juraja Vankuliča, ktorú si dotvoril umelými kvetmi a umelými perlami. (Popisok k exponátu ešte dodáva, že "Juraj Vankulič zomrel vo veku 27 rokov ako jedna z dvoch obetí teroristického útoku a bol nebinárnou osobou.")

Sú tu aj banery s dizajnom Slovenskej Teplárne, ktoré boli vyvesené na budove Ministerstva kultúry SR, či dúhová zástava z priečelia sídelnej budovy SNM na Vajanského nábreží.

Je to len zopár predmetov, ale človekupripomínajú teroristický čin z jesene 2022.

Sú to veci, ktoré človeka aj citovo zasiahnu, lebo za tým vidí vždy nezmyselnú smrť mladých ľudí. Hrozný príbeh, ktorý je už súčasťou našej histórie.

Nedá sa nič namietať proti tomu, že Historické múzeum SNM, ktoré má zhromažďovať dôležité predmety týkajúce sa dejín Slovenska, prijalo do daru tieto predmety. Pri niektorých výstavách Historického múzea SNM budú asi dôležité.

Hoci je otázne, či hneď bolo nutné zriadiť špeciálnu zbierku s názvom Inklúzie, ktorá má za cieľ „pokryť dosiaľ marginalizované okruhy spoločensko-kultúrneho vývoja na Slovensku týkajúce sa komunít, hnutí a subkultúr formujúcich sa na Slovensku“.

Ale dobre, dnes je módne byť inkluzívny vždy a všade.

Iné sa mi javí ako problém. Dôležitý je aj kontext, v akom boli exponáty vystavené. Dopĺňali ich poučné tabule, aby človek vedel, ako to celé vnímať. A aby sa aj trochu prevychoval.

Sú tu tabule, kde sa dozvieme, čo je homofóbia, bifóbia, transfóbia. Je nám tu pripomenutá definícia, ktorú k tomu prijalo Ministerstvo spravodlivosti SR.

Podľa nej k homofóbii „patrí aj diskriminácia porušujúca zásadu rovnosti, neoprávnené a nezmyselné obmedzenia práv, ktoré sú často odôvodňované zachovávaním verejného poriadku, náboženskej slobody a práva na výhradu vo svedomí“.

Túto citovanú definíciu mimochodom sformulovalo ministerstvo spravodlivosti v máji 2013, keď bol pri moci Robert Fico.

Jedna tabuľa tu bola venovaná aj odpovediam na najbežnejšie predsudky. Pre predstavu:

Predsudok: „Ochrana tradičnej rodiny ospravedlňuje diskrimináciu párov rovnakého pohlavia.“

Odpoveď: „Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že štát musí dokazovať, prečo je nevyhnutné neposkytnúť párom rovnakého pohlavia práva a podporu, ktorá je garantovaná tradičným rodinám za účelom ich ochrany.“

Dozvieme sa správnu odpoveď aj na predsudok, že „homosexuáli nie sú spôsobilí na výchovu detí“ alebo na predsudok, že „právne uznanie vzťahov párov rovnakého pohlavia je nebezpečenstvom pre tradičnú rodinu“.

Vďaka tomu by sme mali odchádzať z výstavy poučení, zbavení predsudkov a dostatočne scitlivení. Trochu také školácke to bolo, čo nás dospelých aj vyrušuje.

Ale ešte je tu jeden drobný problém.

Na informačných tabuliach sa dozvieme to, že LGBTI+ ľudia sa na Slovensku stále stretávajú s prejavmi nenávisti a vražda na Zámockej ulici je toho extrémnym príkladom.

Dozvieme sa, že: „Páchateľ spísal rasistický manifest proti židovskej komunite aj LGBTI+ ľuďom, čím chcel ozrejmiť, že ide o vedomý cielený útok.“

Možno to celé už takto ostane v historickej pamäti, ako útok cielený proti LGBTI+ ľuďom. Lenže to je len výsek pravdy, ktorý sa zrejme hodí k zbierke s názvom Inklúzie.

Do tejto verzie udalostí sa celkom nehodí to, že Krajčík mal ako prvý cieľ predsedu vlády Hegera, ktorý nie je ani žid, ani LGBTI+.

Vrah zo Zámockej odmietal slobodné voľby a celý „nový svetový poriadok“. V prvom rade mu išlo o vplyvných ľudí, politikov, ale aj o umelcov, bankárov, novinárov. Paradoxne, ľudia z LGBTI+ komunity nepatrili na najvyššie priečky jeho záujmu.

No boli najľahšie dosiahnuteľní, preto sa stali obeťami práve oni. Žiadna ideológia ani presvedčenie neospravedlní túto vraždu.

Ale ten ohavný zločin bol namierený proti celej spoločnosti, v ktorej fungujú slobodné voľby, parlamentom prijímané zákony, trh, férová súťaž ideí a presvedčení.

Tí dvaja mladí ľudia zo Zámockej sa stali obeťami muža, ktorý sa inšpiroval konšpiračnými zvrhlými ideológiami na Západe, pre ktoré sme nepriateľmi takmer všetci – okrem tých pár nakazených myslí, ktoré veria v podobné zvrátenosti.

Nová zbierka v Historickom múzeu SNM je v tomto tak trochu účelová. Ohavný teroristický čin zužuje na jednu komunitu ľudí, lebo tak sa to hodí k zbierke s názvom Inklúzie.

Istá účelovosť z toho prerážala. A aj prekážala.