Už čoskoro tisíc poslancov. Prečo nemecký parlament rastie a rastie

Nemecký Bundestag je už dnes druhým najväčším parlamentom na svete a najväčším v nemeckých dejinách. Po voľbách 26. septembra by jeho veľkosť mohla vzrásť o vyše dvesto poslancov.

598 poslancov mal mať, skutočný počet dosiahol 709. Nemecký Bundestag je tak väčší než parlamenty Spojených štátov, Francúzska či Brazílie. A každými voľbami rastie.

Aby sme pochopili, ako je zázrak neustále rastúceho parlamentu možný, musíme sa pozrieť na volebný systém.

V nemeckom personalizovanom pomernom volebnom systéme majú voliči dva hlasy. Prvým hlasom volia kandidáta vo svojom volebnom okrese, druhým hlasom volia stranu. Práve pomer druhých hlasov rozhoduje o volebnom výsledku a konečnom pomere síl v parlamente.

Tu sa však naskytá problém. Volebný systém priraďuje 299 mandátov najsilnejšiemu kandidátovi, a to sú takmer vždy reprezentanti veľkých strán CDU/CSU alebo SPD.

V minulých voľbách CDU/CSU a SPD zvíťazili v 290 z 299 volebných okresov. Hoci ich podiel na druhotných hlasoch bol spolu len 53,4 percenta, dve najväčšie frakcie tak získali 97 percent priamych mandátov.

Len samotná CDU/CSU pri podiele 32,9 percenta hlasov získala 231 volebných okresov, čiže vyše 77 percent priamych mandátov.

Aj po rozdelení zvyšných 299 mandátov sú veľké strany často ešte stále zvýhodnené, napríklad v Bádensku-Württembersku CDU v roku 2017 získala všetkých 38 priamych mandátov, hoci v spolkovej krajine získala len 34 percent hlasov. Aj po rozdelení listinových mandátov medzi menšie strany by CDU ešte stále tvorila polovicu poslancov.

Z tohto dôvodu ostatné strany získajú vyrovnávacie mandáty, kým podiel poslancov CDU neklesne na počet zodpovedajúci jej podielu hlasov. No moment, to predstavuje novú nespravodlivosť – veď Bádensko-Württembersko bude mať viac poslancov, než mu náleží. Z tohto dôvodu treba ešte odškodniť všetky ostatné spolkové krajiny a pripočítať im ďalších poslancov.

V realite to znamená, že jediný nadbytočný mandát vytvorí približne 19 vyrovnávacích mandátov naprieč Spolkovou republikou – a z 598 poslancov rýchlo môže byť aj 800 či 900.

Bundestag preto mal za úlohu pripraviť reformu, ktorá by parlament opäť zmenšila. Nápad zrušiť vlastné mandáty však poslancov nenadchol a presadené zmeny sú skôr kozmetického charakteru. Po novom sa nebudú dorovnávať nadbytočné mandáty, ak ich počet nepresiahne tri kreslá, a škrtať sa majú dorovnávacie mandáty naprieč spolkovými krajinami. Od roku 2025 by počet volebných okresov mal byť znížený na 280. Napriek novele je takmer isté, že parlament po voľbách znovu porastie, a v najextrémnejších odhadoch sa dokonca špekuluje o tisícke poslancov, seriózne odhady sa pohybujú okolo 850.

Novela volebného zákona je tak nielen nefunkčná, keďže nezabráni zväčšovaniu parlamentu, ale mohla by byť dokonca protiústavnou. Nemecký ústavný súd síce zamietol žiadosť AfD, ktorá chcela dať novelu zrušiť ešte pred voľbami, ale nevylúčil jej zrušenie v budúcnosti. V extrémnom prípade by to dokonca mohlo znamenať anulovanie volieb.

Nový volebný zákon má totiž niekoľko slabostí. Nielenže je formulácia o nevyvažovaní do troch mandátov nejasná, ale podľa dnešnej interpretácie by mohla byť aj neprípustná ako znevýhodňovanie menších strán. To je síce do istej miery prijateľné, ako dokazuje päťpercentné kvórum, ale právny výklad je v tomto ohľade čoraz odmietavejší.

Časť pozorovateľov nevylučuje, že Ústavný súd súčasný volebný systém zruší z úplne iného dôvodu: podľa kritikov je príliš komplikovaný, než aby bol bežný volič schopný pochopiť, ako funguje.

Zasadanie nemeckého parlamentu TASR/AP