Pred 44 rokmi sa upálil evanjelický farár Oskar Brüsewitz

„Nemecký Palach“ tak protestoval proti komunistickému útlaku cirkvi v NDR.

Bolo to 18. augusta 1976, keď evanjelický farár Oskar Brüsewitz na strechu svojho wartburgu umiestnil nápis so slovami: „Rádiogram pre všetkých, rádiogram pre všetkých! – Cirkev v NDR obžalúva komunizmus! Z dôvodu potláčania cirkví na školách pre deti a mladých ľudí.“

Následne sa farár oblial benzínom a škrtol zápalkou. A to priamo pred kostolom vo východonemeckom meste Zeitz, asi 30 kilometrov juhozápadne od Lipska.

O štyri dni neskôr farár svojim zraneniam podľahol v nemocnici v Halle. Jeho rodina nedostala možnosť sa s ním pred smrťou rozlúčiť. Na jeho pohrebe 26. augusta, ktorý starostlivo sledovali príslušníci východonemeckej štátnej bezpečnosti Stasi, sa však zúčastnilo približne 400 ľudí vrátane desiatok kolegov – farárov.

Oskar Brüsewitz mal v čase svojej smrti 47 rokov. Kedysi pracoval ako obuvník a po stroskotaní svojho prvého manželstva sa v roku 1954 presťahoval do NDR. Paradoxne na komunistickom východe sa obrátil ku kresťanstvu. V druhej polovici 60. rokov vyštudoval teológiu a v roku 1970 sa stal evanjelickým farárom.

Hoci mal povesť zemitého a ľudového kazateľa, vo svojich metódach dokázal byť na svoju dobu a miesto nekonvenčný, až výstredný. Na vežu svojho kostola napríklad umiestnil kríž z neónových svietidiel. Podľa článku na stránke Nemeckého rozhlasu raz počas kázne zase vypustil holubicu. Angažoval sa tiež v evanjelizovaní mládeže a postavil detské ihrisko.

Dostával sa do konfliktu s režimom. Podľa webu katholisch.de, keď boli všade vyvesené plagáty s nápisom „25 rokov NDR“, on na faru vyvesil nápis: „2000 rokov Kristovej cirkvi“...

Keď sa Oskar Brüsewitz upálil, komunistická propaganda sa to najskôr snažila utajiť a keď to vďaka západonemeckým médiám nešlo, vykresliť aspoň jeho čin ako skutok psychopata. Tým si proti sebe popudila východonemeckú evanjelickú cirkev, ktorá sprvu nevedela, čo si počať s protirečivým verejným gestom (samovražda ako forma politického protestu) – ale pobúrilo to aj širšiu verejnosť. Proti dehonestovaniu farára sa postavilo niekoľko umelcov a intelektuálov vrátane skupiny ľavicových kritikov totalitného režimu.

Čin Oskara Brüsewitza pripomína skutok Jana Palacha, ktorý sa upálil 16. januára 1969 na protest proti okupácii Československa vojskami štátov Varšavskej zmluvy.

Na obrázku pamätná tabuľa na mieste, kde sa upálil Oskar Brüsewitz​, Zeitz, Nemecko. FOTO – Benedikt Vallendar / Wikimedia Commons