Dioszég

Keď som sa prisťahoval na juh, kde spolu žijú Slováci a Maďari, azda najviac ma prekvapilo, že Slováci, ktorí sa sem po vojne prisťahovali často z Kysúc, prípadne z iných oblastí zo severu, používajú pre okolité dediny a mestečká pôvodné maďarské názvy. Samozrejme, nie všetci, ale mnohí áno a robia to celkom prirodzene. Teda nie Sládkovičovo, ale Dioszég, nie Nový dvor, ale Újhely a podobne.

Dioszég pristane tomuto omylom univerzitnému mestečku podstatne viac ako Sládkovičovo meno. Tak som začal používať pôvodné maďarské názvy v bežnej reči aj ja. Zdá sa mi to nielen úctivejšie, ale aj správnejšie.

Tento trend sa ešte posilní, keď nová vláda zavedie dvojjazyčné názvy aj na železničných staniciach. Mám z toho dobrý pocit. Česká politika, ktorá po roku 1918 dôsledne trvala na premenovaní pôvodných maďarských názvov do slovenských novotvarov, ukazuje, ako po 100 rokoch postupne stráca význam.