dobrý Brooks

David Brooks napísal v dnešných New York Times výborný text, jeden z najlepších za dlhšie obdobie. Je o kríze stredného veku.

Kríza stredného veku je bežne zaužívané spojenie, má len jeden problém – je to nepravdivé klišé. A potvrdzujú to aj výskumy, ktoré ukazujú, že ľudia po štyridsiatke zažívajú zmenu, ale tá môže byť skôr „povznášajúca ako hrozivá“. 

Brooksov argument znie asi takto: Ľudia už vedia, čím všetkým byť nemôžu, ktoré sny sú nereálne, preto sa dokážu viac zamerať na to, v čom nachádzajú uplatnenie. Alebo na vzťahy, v ktorých nachádzajú uspokojenie. Akoby to už nebolo o neustálej potrebe hľadania vysnívaného šťastia, ale o tom, že vieme, čo nás šťastnými naozaj robí. Jedným slovom o zrelosti.

Slovami Brooksa: „Vaša identita je už sformovaná, viete, kto ste, niečo ste už vybudovali a teraz máte veľkú príležitosť urobiť niečo veľké („big risks“) pretože si môžete byť istý tým, čo už máte.“ Autor odkazuje aj na slová Karla Bartha, ktorý to videl rovnako, alebo životnú skúsenosť Abrahama Lincolna, ktorý v jeden moment pocítil, akoby celý jeho život bol prípravou na zrušenie otroctva.

Autor tvrdí, že takémuto pohľadu na život praje viacero vecí naraz, vek dožitia sa predlžuje, ľudia v strednom veku sú menej vystavení riziku vlastného ega a viac vedia, po čom reálne túžia. Je to teda etapa, ktorá môže byť až prekvapivo „inšpirujúca“.

„Mnohé z možností života sú zrazu pasé, ale obmedzenia sú často oslobodzujúce. K zostávajúcim možnostiam možno pristúpiť odvážnejšie a prežiť  ich hlbšie,“ končí svoj text David Brooks.

Foto: wikimedia