J. Slivoň: Keby Titus Zeman neriskoval, bolo by to zbabelé

Slovenskí saleziáni sa snažia dokázať, že ich niekdajší spolubrat don Titus Zeman by mal získať titul blahoslavený, alebo dokonca svätý. Po tom, ako dostali povolenie z Vatikánu a od slovenských biskupov, začali oficálne zhromažďovať potrebné dokumenty a vypočúvať svedkov. Rehoľník Zeman bol väznený a mučený komunistickým režimom za prevádzanie mladých bohoslovcov do zahraničia. O tom, ako prebieha proces blahorečenie a ako môže skončiť hovorí salezián a cirkevný právnik zodpovedný za zhromažďovanie dôkazov Jozef Slivoň, vicepostulátor kauzy blahorečenia.

Kto prišiel s ideou začať proces blahorečenia práve s donom Titusom Zemanom?
Najväčším hýbateľom v procese blahorečenia bol jeho synovec Ing. Michal Titus Radošinský, ktorý už v roku 2003 začal zbierať materiály. I medzi saleziánmi však žijú starší kňazi, ktorí si pamätajú, že Titus žil naozaj svätým životom, a že to, čo urobil, bolo hrdinstvo.

Ako prebieha proces blahorečenia?
Kandidát má byť sväto žijúca osoba a proces sa môže začať spravidla najskôr päť rokov po jej smrti. Požiadať o proces blahorečenia môže fyzická alebo právnická osoba. V prípade dona Titusa o to požiadala saleziánska rehoľa. Náš generálny postulátor napísal list arcibiskupovi Zvolenskému, ktorý si následne vyžiadal stanovisko diecéznych biskupov. Tí celú vec posúdili a vydali súhlasné stanovisko. Vďaka tomu mohol arcibiskup zaslať žiadosť do Vatikánu. Prefekt Kongregácie pre kauzy svätých udelil procesu tzv. nihil obstat koncom januára tohto roka a koncom ferbruára sa konalo verejné zasadanie Tribunálu, kde sa mohol prihlásiť každý, kto by mal proti procesu výhrady.

Čo prakticky v procese znamená získanie nihil obstat?
Po získaní nihil obstat sa kandidát oltára začne volať Boží služobník. Keď sa dokážu jeho hrdinské čnosti a pápež podpíše potvrdzujúci dekrét, Boží služobník postupuje do kategórie ctihodný. Až potom sa môže stať blahoslaveným.

Na to, aby sa začal proces musí existovať okrem svätého života a okrem faktov, ktoré sa dokazujú z dokumentov tzv. fama della santita – chýr svätosti. Nesmie to však byť verejná úcta, ale, zjednodušene povedané, dobré meno človeka, všeobecná úcta u ľudí a presvedčenie ľudí o svätosti života prípadne o mučeníckej smrti toho človeka.

Aké zistenia by mohli byť prekážkou v procese?
Napríklad či nenapísal nejaký blud alebo niečo proti viere alebo mravom, čo skúmajú v dostupných dokumentoch cenzori. Ide o posúdenie kázní, spisov i osobnej korešponedencie, ktorú Titus napísal.

Ako dlho trvá fáza vypočúvania?
Táto fáza trvá spravidla rok. Potom sa všetko musí preložiť do taliančiny. Keď je to v poriadku po formálnej stránke, posiela sa to na Kongregáciu do Ríma. Tým sa začína rímska fáza.

Čo nasleduje po nej?
Ak je všetko formálne v poriadku, zviažu dokumenty a pošlú nám ich naspäť, aby náš odborník vypracoval tzv. posizio, ktoré dostanú do rúk biskupi a kardináli z Kongregácie pre kauzy svätých. Po zhodnotení a kladnom stanovisku to dávajú na podpis Svätému Otcovi. Keď Svätý Otec podpíše kandidát oltára sa stáva blahoslaveným. Určí sa už len dátum, kedy kandidáta vyhlási pápež alebo prefekt kongregácie.

V prípade sestry Zdenky Schellingovej mali historici najväčší problém skúmať tú časť života, kedy bola vo väzení. Ako je to v prípade Titusa Zemana? Bol vtedy v kontakte so saleziánmi?
Prihlásil sa svedok, ktorý bol vo väzení s ním a dosvedčil, že Titus z vypočúvania prišiel celý dokrvavený. Máme tiež svedkov, ktorí hovorili, že keď chodili ako väzni na nútené práce, robil na 180 percent, aby pomohol niekomu, kto nevládal. Pretože ten by zostal bez prídelu chleba. Okrem fyzického vysilenia trpel aj psychicky, lebo až do konfrontácií nevedel ako dopadli členovia poslednej skupiny, ktorú prevádzal, či niekto vôbec prežil.

Kontaktujete aj vy niekoho alebo len čakáte, kto sa ohlási?
Počet svedkov rastie prirodzene. Príde jeden a povie, že ešte pozná toho a toho...Mám aj konkrétneho človeka, ktorý toho vie veľa a nechce vypovedať v tejto kauze.

Povedal prečo?
Zdá sa, že je tam silný blok.

Ktoré udalosti z Titusovho života sú najsilnejšími argumentmi hovoriacimi v prospech jeho blahorečenia?
Na jeho hrdinstvo sa pozeráme v kontexte celého života, nielen udalosti okolo prevádzačských akcií počas najtvrdších rokov komunizmu. Je skúmaný aj z hľadiska mučeníctva. Chýr mučeníctva vo Vajnoroch aj medzi našimi bratmi je veľmi silný.

Boli tieto prevádzačské akcie nutné? Nemohli mladí bohoslovci doštudovať v tajnosti na Slovensku?
Išlo o silnú zmenu systému, na ktorú neboli pripravení ani kňazi ani biskupi, takže šanca budovať podzemnú cirkev ešte neexistovala. Preto Titus prišiel s myšlienkou odviezť mladých na štúdiá do zahraničia. Tá možnosť napadla viacerým nezávisle od seba. Titus sa toho ujal, úspešne previedol prvú skupinu, v ktorej boli osobnosti ako svetový biblista Jozef Heriban, ktorý pôsobil 21 rokov ako misionár v Japonsku, či teológ Rudolf Blatnický.

Koľko ľudí previedol Titus pri prvom prekročení hraníc?
V prvej skupine bolo asi 10 ľudí a v Turíne sa stretol s naším hlavným predstaveným, od ktorého dostal na túto činnosť požehnanie. Išlo o silný moment, keďže rehoľník koná na základe poslušnosti. Vracal sa s vedomím, že ak ho chytia, hneď ho obesia.

Takže polícia vedela, že bol v zahraničí?
Áno, oni vedeli, že bol preč. Po návrate ho klasifikovali ako vatikánskeho špióna, či dokonca špióna americkej tajnej služby.

Neboli teda tie následné cesty nebezpečné?
Boli nebezpečné, ale on ich videl ako mimoriadne potrebné pre slovenskú cirkev a saleziánsku rehoľu.

Aj s tým rizikom, že ohrozí seba, a v poslednej ceste aj ďalších asi 20 ľudí?
Áno. Vedel, že toto je jediná cesta, aby sa mladí rehoľníci stali kňazmi a mal na to aj požehnanie hlavného predstaveného. Takže vrátil sa naspäť a začal organizovať druhú skupinu.

Komplikácie nastali vraj už pri druhej ceste...
Druhá skupina bola väčšia, no najväčšie komplikácie nastali pri tretej skupine. Samotný civilný prevádzač ušiel, keď videl zvýšený stav rieky. Zostal tam sám Titus. V tretej skupine neboli len mladí bohoslovci, ale aj starší kňazi, na ktorých bol vydaný zatykač. Myslím si, že tá myšlienka pomôcť tým, ktorých by zavreli, mala tiež svoje čaro.

Aj na to mal odobrenie?
To neviem.

Zodpovedal don Titus za prevádzaných bohoslovcov?
Za všetkých by zodpovedal len vtedy, ak by tam ostatní išli pod poslušnosťou alebo by neboli plnoletí. On jednoducho ponúkol túto službu tým, ktorí sa pre to slobodne rozhodli, čiže určitý diel zodpovednosti si každý zobral na seba.

Išlo mu teda o to, aby tam bohoslovci nešli sami?
Presne tak. Titusovo hrdinstvo spočíva v tom, že nielen vymyslel ten nápad, ale bol ochotný ísť s nimi až do cieľa a riskovať pri tom. Lebo poslať niekoho a povedať: „Tam ťa bude nejaký prevádzač čakať, choď v mene Božom, dám ti požehnanie“, tam by nebola láska.

Nebol to pri toľkých nepriaznivých faktoroch neuvážený risk?
Nedá sa povedať, žeby riskoval svoj život nepremyslene. Nikdy nebolo jasné, že ich chytia. A po dvoch úspešných prechodoch sa do zahraničia dostalo asi 50 ľudí, ktorí urobili významné dielo. Dá sa skôr povedať, že neriskovať by bolo v tom čase zbabelé. Veď rehoľníkov sústredili v táboroch. Prebiehali procesy, na mnohých boli vydané zatykače. Situácia nebola taká, že by sa dalo pokojne premýšľať a čakať.

Aké boli dôsledky tretej neúspešnej akcie?
Tých, ktorí mali osobné doklady, don Titus poslal vlakom domov. Tí sa zachránili. Všetkých ostatných chytili. Dostali bitku, išli do Leopoldova, potom do Justičného paláca. Titus čakal sedem mesiacov na rozsudok, prokurátor žiadal trest smrti. Nakoniec dostal 25 rokov, prepustili ho po trinástich.

Čo sa dialo vo väzení?
Dokumenty z Ústavu pamäti národa zachytávajú kruté mučenie. Zlomenie kľúčnej kosti, vybitie zubov, búchanie po hlave nejakým predmetom, v dôsledku čoho ohluchol, tlačenie hlavy do vedra plného odpadu zo žumpy, nočné ležanie na betóne na chrbte s roztiahnutými rukami, úplne nahý. Keď sa schúlil od zimy, hneď naňho vyliali vedro studenej vody. Celý druhý deň musel stáť na jednej nohe, ak dal nohu dole, dostal bitku. Neskôr v Justičnom paláci, kde bol sedem mesiacov, mal pod oknom šibenicu. Takže tam počúval výkriky popravovaných. Podľa záznamov sa týždenne konali asi dve popravy.

Proces blahorečenia sa oficiálne začal 26. februára verejným zhromaždením tribunálu. Akým smerom sa teraz proces uberá?
Proces je momentálne v diecéznej fáze. Vypočúvame svedkov a skúmame všetkých dokumentov. K tomu, aby bol Titus blahorečený je potrebný zázrak na jeho príhovor, alebo preukázanie jeho mučeníckej smrti.

Zaznamenali ste od začiatku procesu aj vy už nejaké „nadprirodzené“ javy?
Áno, ale nemôžem o nich hovoriť.

Aké zistenia by mohli byť prekážkou v procese?
Ak by sa zistil nejaký blud alebo niečo proti viere a mravom v Titusovych kázňach, spisoch,či osobnej korešpondencii. To skúmajú teológovia – cenzori.

K téme:
Začína proces blahorečenia saleziána Titusa Zemana.
Zdieľať

Je to vlastne prvý slovenský saleziánsky kandidát oltára. Čo to znamená pre vašu rehoľu?
Znamená to veľmi veľa. Podľa Titusovho príkladu môžeme vychovávať mladých k čnostnému životu, hrdinstvu, láske. Pre saleziánov je to veľký dar Boží preto aj vzhľadom k tomu, že na Slovensku máme málo svätých. Titus nehľadal svoj prospech, nerobil to za peniaze. Viackrát sa vyjadril tak, že „niekto to musí robiť, tak to urobím ja“. Potrebujeme hrdinov lásky. Potrebujeme človeka, ktorý bude pred nami ako vzor, dokazujúc, čo všetko sa dá urobiť pre záchranu povolaní. Koľko je mladých kňazov, ktorí odchádzajú, žijú dvojitý život. Navyše, počet povolaní klesá kvôli sekularizácii a rozvoju materializmu, pre obrovské problémy v rodinách. Potrebujeme aj orodovníka pre nové povolanie a pre vytrvalosť povolaní a ich záchranu. Takýmto patrónom by mohol byť don Titus.

Mária Škvarlová, Lukáš Melicher
Foto: Martina Ruttkayová, saleziani.sk

Staňte sa fanúšikom Postoy.sk na Facebooku a budete mať prehľad o nových článkoch.

Sledujte nás aj na Twitter.com/postoy.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo