Spravodajstvo Markízy sa mení A teraz čo? Pôjdeme do ulíc?

Šéfredaktor českého Respektu v Denníku N apeluje na majiteľov Markízy, teda na český holding PPF, aby nepodľahli „Ficovmu tlaku a zastrašovaniu“, aby si novinári Markízy mohli naďalej robiť svoju prácu. Lebo inak „česká firma zasadí úder slovenskej demokracii, bude to smutný koniec príbehu, ktorý naše národy spoločne vytvorili“.

Komentátor Štandardu Dag Daniš zase konštatuje, že Markíza „robila neskrývaný politický aktivizmus“ a bola roky „chorobne zaujatá“ a prinášala nenávistné kampane proti Smeru a jeho spojencom.

Faktom je, že Markíza nebola klasickou komerčnou televíziou.

Tradíciou tu je, že nahrádzala verejnoprávnu televíziu a že šikovní televízni reportéri s ambíciami ovplyvňovať politickú prevádzku našli uplatnenie najmä tam.

O Markízu sa teraz zvádza boj. Teda či má byť naďalej „zárukou slovenskej demokracie“ alebo či to má byť klasická komerčná televízia, ku ktorej veľké politické ambície nepasujú.

Dovoľte teraz pár slov diváka, ktorý si každý večer o siedmej zapne správy Markízy. Lebo patrí do kategórie 55+, a tá má ešte tento čudný zvyk. Mladší tomu už isto nerozumejú, majú svoje podcasty, reelsy, youtuby, netflixy a podobne.

Hviezdy markizáckeho spravodajstva možno poznajú iba zo sociálnych sietí a nie z vysielania televízie.

Zdá sa, že Smer zvolil účinnú taktiku, ako Markízu paralyzovať.Zdieľať

My, čo si ešte o siedmej sadneme k televíznym správam, sme si všimli, že sa správy Markízy začali meniť.

Pred zmenou vo vedení sa na Markíze začínalo zväčša politikou a politickému spravodajstvu či rôznym aktuálnym kauzám patrila podstatná časť správ.

Markíza mala aj vlastnú investigatívu alebo ďalej spracúvala investigatívne zistenia tlačových médií, čím im dávala väčšiu váhu.

Všetci kajúcnici, súdení či odsúdení prokurátori, sudcovia, vyšetrovatelia, politici museli znášať pred súdnymi sieňami či pred policajnými úradovňami aj televízne kamery a otázky redaktorov Markízy. Tým sa tieto kauzy, ktoré sa týkali často aj ľudí z prostredia Smeru, zosilňovali.

Markíza nebola politicky neutrálna, čo sa javilo ako zaujímavé, často aj pre spoločnosť užitočné, ale malo to svoje úskalia. Aj politické, keďže sa Markíza stávala aktívnou účastníčkou politického súboja, aj komerčné.

Zdá sa, že Smer zvolil účinnú taktiku, ako Markízu paralyzovať. Najprv prestal s Markízou komunikovať. A je pravdepodobné, že teraz komplikuje aj biznis Markízy či majiteľov PPF.

A tak sa teraz sa markizácke správy pomaly menia. Politika nedominuje.

Hoci napríklad včera večer bola prvá správa nazvaná ako „útok na šéfa Ústavného súdu“. Videli a počuli sme premiéra Fica na tlačovke, kde sa vyjadroval k predsedovi Ústavného súdu Fiačanovi. Potom sme videli zostrih reakcií opozície – a koniec. Žiadni odborníci, experti, politológovia a podobne.

No a potom už išli správy, ktoré teraz Markíze dominujú – problémy s cestami, mostami, cenou či kvalitou potravín, zdravotníctvo, dostupnosť liekov, pomôcky pre hendikepovaných alebo tresty pre sexuálnych deviantov.

Dokonca sme sa včera dozvedeli, že na plochej dráhe v Žarnovici majú nové mantinely, že v slovenských skleníkoch už dozrievajú paradajky, a už vieme, ako sa dá upliesť veľkonočný korbáč za päť minút. No milé to bolo.

No a čo teraz? Je to cenzúra?Zdieľať

Dokonca aj predstavovanie prezidentských kandidátov je teraz v hlavných správach Markízy odľahčené. Každý kandidát nás zoberie na svoje obľúbené miesto, takže sme videli Harabina, ako hrá stolný tenis, Kubiša na golfovom ihrisku alebo Korčoka ako vášnivého skialpinistu. Milé, také ľudské.

Z politiky budú stačiť zrejme základné informácie, netreba komentáre, vysvetlenia, usmernenia či názory expertov. Lebo to je už citlivá vec, akého experta zavoláte, komu dáte slovo.

Je aj rozdiel, či opozičné protesty len vecne zachytíte a oznámite, koľko bolo ľudí a kto vystúpil, alebo či dáte k tomu aj anketu medzi ľuďmi, zaznejú emotívne slová nahnevaných ľudí, prečo na míting prišli, a pridáte aj ukážky z prejavov na pódiu. Dá sa to urobiť tak aj onak.

No a čo teraz? Je to cenzúra?

Je isté, že niektorí ambicióznejší novinári sa odmietnu prispôsobiť a z Markízy odídu. Iní budú hľadať spôsoby, ako v tom fungovať ďalej.

TV Markíza bude zrejme vyzerať ako klasická komerčná televízia, ktorá už nemá ambíciu spasiť slovenskú demokraciu, iba dobre fungovať, prilákať čo najviac divákov a zarobiť svojim majiteľom peniaze.

To znamená, že musí poskytnúť divákom to, čo ich zaujíma a nikoho príliš nedráždi.

Preto budú najmä užitočné správy, základný politický servis a zaujímavosti z regiónov. Netreba provokovať, netreba robiť politický aktivizmus, nato sú iní.

Redaktori Markízy už zrejme nebudú politikov uháňať po chodbách či uliciach, aby im odpovedali na otázku, ktorú oni považujú za kľúčovú.

A teraz už RTVS nie je ani verejnoprávna, ale štátna televízia. Zdieľať

Je pravda, že roky tu Markíza zohrávala dôležitejšiu úlohu, ako by komerčnej televízii normálne prináležala.

Pripomeňme obdobie mečiarizmu, keď sa vtedajší majiteľ Pavol Rusko rozhodol, že jeho televízia sa postaví proti Mečiarovi, a aj toto zmenilo situáciu. Alebo keď sa americký majiteľ Markízy pustil do boja s Marianom Kočnerom – a vďaka tomu tento muž skončil za mrežami.

Bolo to fajn, ale nie je to celkom zdravá tradícia. Vždy potom záleží na tom, kto Markízu práve vlastní. Teraz je v českých rukách, takže český novinár môže srdcervúco naliehať na majiteľov, aby nezasadili úder slovenskej demokracii.

Je to až také nedôstojné, akoby slovenská demokracia závisela raz od vplyvného amerického biznismena a inokedy od veľkorysosti českých podnikateľov.

Hádam sme až takto biedne nedopadli. Dajako to hádam slovenská demokracia ustojí aj bez politického nasadenia Markízy.

No silné postavenie Markízy sa tu zachovalo aj preto, lebo verejnoprávna televízia je buď nedôveryhodná (obdobie mečiarovských riaditeľov STV), alebo málo vplyvná, alebo v profesionalite kruto zaostávajúca za súkromnými televíziami.

A teraz už RTVS nie je ani verejnoprávna, je to štátna televízia a štátny rozhlas. Zrušenie koncesií presadil šéf SaS Richard Sulík a bývalá vládna garnitúra. Dankovi a Ficovi to padlo do lona. Môžu sa s ňou pohrať, ako len chcú.

Ale faktom je, že ponuka informácií, komentárov, analýz, reportáží je momentálne aj v slovenskom priestore vcelku bohatá. Hodnotovo vyhranené médiá však nemôžu byť čisto komerčnou záležitosťou.

Musí do nich investovať niekto, kto chce, aby tu médium zastávajúce konzervatívne, progresívne či iné hodnoty bolo. Buď sú to motivovaní podnikatelia alebo čitatelia, ako je to v prípade Postoja.

Mladšie generácie si ani veľmi nevšimnú, že sa dačo v Markíze mení.

A tí starší budú možno aj spokojní, že spravodajstvo Markízy bude pokojnejšie, menej politicky vyhranené či aktivistické a, naopak, ponúkne veľa praktických informácií.

O cestách, mostoch, potravinách či liekoch, a ani zvieratko nebude chýbať.