Skončil sa Čas nádejí Seriál má veľké ambície, ale videli sme naozaj veľa bolesti a trápenia

Je to udalosť svojho druhu, lebo v tomto prípade nebola ambícia pobaviť, lacno dojať či získať čo najväčší podiel na sledovanosti. Zjavne tu boli oveľa vyššie ambície. Také, aké svedčia verejnoprávnej televízii.

Na príbehu jednej rodiny sme prešli kľúčovými udalosťami slovenskej histórie od roku 1914 až do roku 1951.

Rodinný seriál s historickým pozadím sa navyše vysielal v čase, keď je po podobných dielach dopyt. Ukázal to už úspešný markizácky seriál Dunaj, k vašim službám.

Chceme vidieť príbehy z našej histórie, chceme vidieť, ako ľudia prežívali zlomové chvíle, ako sa k nim postavili, ako prešli cez ťažké časy.

Zaujímavé je aj to, že ani v Markíze, ale ani v novom seriáli RTVS nie je v popredí rodina sedliakov či vidiek.

Autorka námetu a scenára Scarlett Čanakyová priniesla príbeh z mestského prostredia.

Dominika Morávková, Daniel Žulčák a Róbert Sipos ako rodina Violovských. Foto: RTVS

Rodina sa živí drobným podnikaním, vlastní krčmu, pálenicu, mäsiarstvo. Nedá sa z toho prudko zbohatnúť, ale slušne sa z toho žiť dá. No syn už odmieta prevziať rodinný biznis a ide študovať právo.

Takže vidíme život v slovenskom meste v prvej polovici 20. storočia. Nespievajú sa tu ľudové piesne, nenosia kroje, nerobí žatva, dožinky, nechodí sa ani do kostola, sme v meste, dokonca dole na juhu, kde dominuje rieka a páli sa marhuľovica.

Je to mesto, v ktorom sa mieša slovenčina s maďarčinou a nemčinou, a prirodzene k nemu patrí aj židovská komunita a potom v medzivojnovom období prisťahovalci z Čiech.

Vidíme divoké zábavy mladých, rodinný hostinec, ale aj nóbl hotel, lekárske ambulancie či vysokoškolské prostredie. Na začiatku sa mihne aj evanjelický kostol, ale podobné scény sa už neopakujú.

Viera tu už nie je živá, dokonca syn Gézu Violovského hneď po vojne vstúpi aj do komunistickej strany, hoci nie nadlho.

Dokonca vidíme, ako sa v medzivojnovom období pestuje šport, vidíme veslársky klub a už náznaky mondénneho mestského života.

To všetko je pre slovenského diváka osviežujúce. Táto nerurálna podoba historickej drámy.

Nádeje je tu ako šafranu alebo možno ešte menej.Zdieľať

Seriál začal vznikať ešte za čias riaditeľa Václava Miku a veľmi si na ňom zakladal aj riaditeľ Rezník. Ten ohlasoval, že „to bude najväčší seriál RTVS v histórii“, a prirovnával ho k seriálu Vivat Beňovský! Či Alžbetin dvor.

Ambície tam boli podobné, stať sa akýmsi rodinným striebrom televízie. Len seriál vznikal v inej dobe, keď už ani veľmi sledované seriály nemôžu zmagnetizovať takmer celú spoločnosť.

To už nejde v období Netflixu a podobných záležitostí, už sa nemôžu zopakovať časy, keď sme všetci ako uhranutí pozerali seriál Vivat Beňovský! (autorka je pamätníčka) a všetci žili tým, čo sa v ňom udialo a čo sa ešte udeje.

To sa zopakovať nedá, ale aj tak si nový seriál, ktorý sa mal pôvodne volať Niekde v Európe, získal mimoriadnu pozornosť divákov, seriál pozeralo okolo pol milióna divákov. Dopyt po tomto type programu je teda silný.

Ešte k tomu názvu. Pôvodný názov Niekde v Európe je možno trochu nezáživný, ale bol by asi presnejší. Názov Čas nádejí znie každému, kto ten seriál videl, možno až ironicky.

Nádeje je tu ako šafranu alebo možno ešte menej.

Syna Gézu Violovského hral Róbert Sipos. Foto: RTVS

Keďže sme s rodinou Violovských prešli všetkými drámami prvej polovice dvadsiateho storočia, od prvej svetovej vojny, veľkej hospodárskej krízy cez perzekúciu Židov, druhú svetovú vojnu, gardistickú éru, povstanie až po brutálny nástup komunistov, veľa nádejí v tom nebolo.

Len veľa biedy, bolesti, tráum a utrpenia. A nevideli sme ani takú ideálnu rodinu, ktorá by všetky tie nástrahy vďaka svojej pevnosti niesla ľahšie. Možno tie staršie generácie mali silnejšie vzťahy, ale rodina Gézu Violovského je už len navonok funkčnou rodinou.

Drží ešte pohromade, lebo pocit zodpovednosti k manželskému zväzku je stále silný, ale vidíme chladný vzťah manželov, ktorí sa k sebe nehodia, vidíme aj neláskavosť svokry k neveste, dokonca nelásku starej mamy k vnukovi. A potom vidíme, ako ten pretlak či rodinný nesúlad a chlad riešia chlapi milenkami.

Ani posledná časť nepriniesla veľa nádejí. Skôr akoby sa to utrpenie všetkých stupňovalo.

Odpustenie sa v tejto rodine nenosilo.Zdieľať

Akoby sme si s tým seriálom prešli takú krížovú cestu, od jedného kríža k druhému, len tej nádeje tam teda naozaj nebolo.

V poslednej časti nastúpili komunisti a ich teror, ktorý tragicky zasiahol aj živnostnícku rodinu. Ale ani vtedy, keď už bolo naozaj veľmi zle, v rodine nenastalo zmierenie, otec so synom k sebe nenašli cestu. Syn nedokázal odpustiť slabosť svojho otca.

Hoci jedno zmierenie prišlo, veľmi prekvapivé, medzi manželkou a dlhoročnou milenkou jej muža. Spoločne si vypijú pohárik ostrého a položia dojemne ruku na ruku, keď tušia, že o toho muža možno prídu.

Nástupca rodu, jediný syn, vyštudovaný právnik, ktorý má za sebou boje v povstaní aj tragický milostný vzťah so židovským dievčaťom či krátke podľahnutie komunistickej ideológii, bude tiež hlboko zranený muž. Možno ako jeho otec, ktorý podobné veci zažil v prvej svetovej vojne.

Aj mladý Violovský má prázdny pohľad, smutné oči a jediné rozptýlenie mu poskytuje vydatá milenka. Ale ani o tento vzťah nezabojuje, akoby už o nič nestál, keď jeho milované dievča zahynulo v transporte do lágra.  

Držíme mu palce, je to hrdina, ktorý diváka dojíma, a preto veľmi stojí na jeho strane – a keď na konci už ako robotník na železnici kráča po šichte domov, míňajúc syna, o ktorom ani nevie, vidíme už na jeho tvári aj akýsi vyrovnaný tichý úsmev a tušíme, že je zarobené na ďalšie diely seriálu, divák chce vedieť, ako to s ním bolo ďalej.

Mladý muž je divákom určite sympatickejší ako jeho otec, Géza Violovský nie je hrdinom bez bázne a hany. Je to krčmár, ktorý chce zarobiť, nemá problém pančovať alkohol a vie si každého kúpiť, uplatiť, narazí až na komunistov. Jeho tvrdosť možno pramení vo výchove prísnou matkou a zrejme ho poznačila nadosmrti aj skúsenosť vojaka v prvej vojne.

Viac sympatií vzbudzuje jeho utrápená manželka, ktorá urobila osudovú chybu v mladosti, ale potom ten život nesie tak nejako pokorne a odovzdane. Hoci ani ona nedokáže prijať späť muža, keď sa skúsil rozísť s milenkou. Odpustenie sa v tejto rodine nenosilo.

Na ľudí sa valí jedna katastrofa za druhou, nie je ani čas na normálny život.Zdieľať

Ten seriál je profesionálne urobený – na slovenské pomery – naozaj výpravne a je tam snaha, aby to pripomínalo skôr filmovú drámu ako televízny seriál.

Veľa sa točilo aj v exteriéri, vidíme ulice, zákutia slovenských miest, zaujímavé sú interiéry bytov, domov, vidíme, ako asi žili ľudia, ktorí patrili k strednej triede, drobní živnostníci. Dôležitá je teda aj výprava, zariadenie, kostýmy, účesy – a nezabudnime na hudbu, Vladimír Martinka dal seriálu ešte iný rozmer.

Ak je teda na seriáli niečo mimoriadne sympatické, tak je to tá ambicióznosť. Nemáme síce obrovské rozpočty, musí sa veľa vecí spraviť aj na kolene, ale aj tak to nie je odfláknuté, ale poctivo premyslené a natočené.

To nie je na slovenské pomery málo.

Aj tá ambícia, ukázať, ako sa kľúčové historické udalosti premietli na príbehu jednej rodiny. Zasiahlo ju všetko, mladý Géza musel narukovať do prvej svetovej vojny, zažil hrozné chvíle na fronte, vznik ČSR nevítali s nadšením, iba čisto pragmaticky, keďže rodinné korene boli veľmi zmiešané, potom zažili krachy počas hospodárskej krízy, potom tam bol tragický vzťah syna so Židovkou, videli sme, ako boli perzekvovaní Židia, ako vyháňali Čechov, ako spoločnosť šikanovali primitívni gardisti, videli sme, ako sa žilo v zbernom tábore pre Židov, ako ich nakladali do vagónov...

Ale bolo tu aj Povstanie, náročný ústup povstalcov do hôr v zime, v mrazoch, ako si partizánsku vojnu odnieslo civilné obyvateľstvo, ako Nemci strieľali rodiny žijúce v horách, ako partizáni prenasledovali zase nemecké obyvateľstvo, ako sa gardisti vrátili k moci s preukazom člena komunistickej strany... Krčmár Géza, ktorý sa nikdy do politiky nemiešal, na konci leží dobitý, dokaličený vo vyšetrovacej cele, lebo vyšetrovatelia chcú vedieť, čo má spoločné s buržoáznymi nacionalistami.

No všetko sme to videli a utrpenia bolo v tých dejinách aj v seriáli veľmi veľa. A veľa tam bolo aj temných vecí, zlých ľudí, ktorí sa vracali vždy v inej uniforme či mocenskej pozícii. Občas to bolo až neznesiteľné.

Hlavné mesto po vojne, keď komunisti začínajú ukazovať svoju silu. Foto: RTVS

A to je asi aj najsilnejšia výhrada k celému seriálu. Ukazuje obyvateľov tohto regiónu, teda Slovákov, ale aj Čechov, Nemcov, Židov, Maďarov, ako ľudí, ktorých osudom bolo trpieť a nejako to všetko znášať, ak nechceli priamo kooperovať so zlom.

Na ľudí sa valí jedna katastrofa za druhou, nie je ani čas na normálny život, v ktorom sa dejú také obyčajné veci, obyčajný život bez veľkých drám.

Vlastne aj rodinný život je tu len trápením, neláskavá nespravodlivá svokra, naivný svokor, podvodnícky švagor, utrápená žena, zväzok bez lásky, milenka.

Vidíme potom syna, ktorý nechce nasledovať otcovu cestu, nechce byť ani krčmárom, ani žiť v manželstve bez lásky, búri sa, hľadá svoju cestu. Ale poznačí ho tragédia jeho milej, je z neho hlboko zranený človek s prázdnym pohľadom, ktorý zraňuje ďalšie ženy, aj svoju matku.

Keďže celý ten život je taký temný, boľavý, veľa toho treba uniesť, ženy sú na to aj pripravené, ale muži hľadajú únik, rozptýlenie, ako zabudnúť na zlé veci, a tým je sex, najlepšie mimomanželský. Vidíme ho tu veľa, vášne sú naozaj silné.

Veľmi smutný seriál to je.Zdieľať

Otec aj syn sú si v tejto veci veľmi podobní.

Hoci sú to iné typy hrdinov, otec dosť drsný, uzavretý, testosterónový typ priťahujúci ženy. Sťažovať sa nie je zvyknutý. Jeho syn je skôr po matke, citlivý, vnímavý, inteligentný, ale aj on je napokon obeťou, ktorú život vláči a pre ktorú nemá ani zmysel sa príliš o niečo snažiť. Všetko sa končí zle.

Netušíme, aký život chce viesť, akoby už – na rozdiel od otca, ktorý chcel byť aspoň úspešným podnikateľom – nemal žiadne ambície. Stratený človek, ktorý zažil v mladom veku priveľa tragédií a už sa nevie zaradiť.

Aj vzťah so ženou je len taký nie veľmi citový, ide iba o vášnivý sex, pri ňom sa dá asi zabudnúť na biedu života.

Veľmi smutný seriál to je.

Asi máme radi, keď sa vidíme ako obete, ktoré dejiny valcujú, a my to musíme dajako ustáť, niekto lepšie, niekto horšie.

Občas sa dá aj vzbúriť, nepoddať, ale tá vlna nešťastí je taká obrovská, že to skôr či neskôr zomelie každého.