Americký komentátor Tucker Carlson sa tento mesiac vybral do Moskvy, aby tam urobil rozhovor s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. O tomto rozhovore sme už písali, Carlson však svoj výlet do Moskvy využil aj na to, aby natočil sériu vlogov, v ktorých „iba kladie otázky“, no to, čo z nich v konečnom dôsledku vyplýva, je pozitívny obraz o Moskve a živote v nej.
V prvej časti série s názvom „TC Shorts“ Carlson divákov zobral na prehliadku moskovského metra. Na začiatku epizódy stojí pred zastávkou s názvom Kijevskaja a hovorí, že daná reportáž nemá byť obhajobou Josifa Stalina (ktorý nechal veľkolepé stanice metra postaviť) ani Vladimira Putina, „ale to nemení to, čo sme tu videli“.
„Nie sú tu žiadne grafity, žiadna špina, žiaden zápach. Nie sú tu povaľači, narkomani, násilníci alebo ľudia, ktorí čakajú, aby vás hodili pod vlak a zabili. Nie, je tu dokonale čisto,“ povedal Carlson vo videu, v ktorom sú zábery moskovského metra sprevádzané príjemnou hudbou.
Novinár Andrew Stuttaford, ktorý v Moskve istý čas žil, poukázal na to, že nízka kriminalita v priestoroch metra môže byť spôsobená aj inštaláciou systému rozpoznávania tvárí, ktorý by väčšina Američanov či Európanov považovala za nemorálny.
Ruská polícia už tento systém pred dvoma rokmi využila na to, aby počas Dňa Ruska (12. júna) zatkla desiatky potenciálnych demonštrantov. Väčšinu zadržaných prepustili o pár hodín neskôr, no poučili ich o tom, že ľudia, ktorí boli zatknutí, počas Dňa Ruska už nebudú môcť využiť metro.
Systém pripomínajúci dystopický seriál Black Mirror bol spustený v roku 2019 a funguje vďaka tisícom kamerám so systémom rozpoznávania tváre. Mesto zavedenie tohto systému obhajovalo zvýšením efektivity boja proti kriminalite a reakcií na núdzové situácie, no ľudskoprávni aktivisti poukazovali na to, že tento systém môže byť zneužitý na ľahšie prenasledovanie politických disidentov, čo sa napokon ukázalo ako pravdivé.

Očakávaný rozhovor sa zmenil na siahodlhú prednášku o Putinovom vnímaní dejín.
Carlson sa v ďalšom videu vydal na nákup potravín. Pochválil systém odomykania nákupných vozíkov pomocou mince (ktorý pochádza z Nemecka a s cieľom ušetriť ho používajú aj niektoré samoobsluhy v USA). Neskôr ocenil eskalátor, ktorého povrch je navrhnutý tak, aby držal nákupný vozík na mieste.
Najvýraznejším posolstvom videa však bolo to, ako lacno Carlson v Moskve nakúpil. Uviedol, že si myslel, že za nákup, ktorý stál v prepočte približne 100 dolárov, dá asi štyrikrát viac.
„Keď som prišiel do ruského obchodu – teda do srdca zla – a videl som, koľko veci stoja a ako tu ľudia žijú, radikalizovalo ma to proti našim lídrom. Tak sa cítim – radikalizovane. Mimochodom, nič z tohto si nevymýšľame,“ povedal.
Dalo by sa však povedať, že to, čo Carlson objavil, nie je úroveň života v Rusku, ale skôr úroveň života amerického turistu v Rusku. Pohľad na dáta o mediáne príjmu v USA a Rusku po prepočte podľa životných nákladov ukazuje, že so svojimi platmi a cenami v obchodoch sú na tom Američania takmer štyrikrát lepšie ako Rusi. (Mimochodom, v tejto štatistike je na tom v porovnaní s Ruskom o čosi lepšie aj Slovensko.)
Keď sa zvýši výnos amerických štátnych dlhopisov, stúpne dopyt po dolári (v ktorom sa dané dlhopisy dajú kúpiť) a to vytlačí jeho hodnotu nahor v porovnaní s ostatnými menami. To dá Američanom lepšiu kúpnu silu v zahraničí, čo je dôvod, prečo je prítomnosť amerických turistov pre destinácie obvykle dobrou správou.
Ďalší set ekonomických dát navyše ukazuje, že potraviny v Rusku tvoria približne 29 percent výdavkov, zatiaľ čo v USA tvoria len asi sedem percent. (Na Slovensku tento podiel predstavuje približne pätinu.) Carlsonov pocit pri nakupovaní v Rusku teda určite nie je niečím, čo zdieľa s priemerným Rusom túlajúcim sa medzi regálmi samoobsluhy.
Podobný sentiment sa nesie Carlsonovým videom z ruskej reštaurácie Vkusno i točka, ktorá po stiahnutí reťazca McDonalds’ z Ruska prevzala jeho pobočky. Carlson zdôrazní, že za dva hamburgery, porciu hranoliek, kolu a koláč zaplatili iba sedem dolárov, že Putin pred niekoľkými rokmi zakázal geneticky modifikované potraviny a že ide o dôkaz, že západné sankcie nefungujú.
O Moskve na samite v Dubaji, na ktorom sa zúčastnil o pár dní neskôr, Carlson povedal, že „bola oveľa čistejšia, bezpečnejšia a esteticky krajšia, čo sa týka architektúry, jedla a služieb, ako ktorékoľvek mesto v Spojených štátoch“.

Zabúda sa, ako veľmi dianie v Rusku po roku 1989 poháňalo štáty stredovýchodnej Európy, aby hľadali pre seba ochranu v NATO.
Na tomto samite zároveň čelil otázkam egyptského novinára Emada El Din Adeeba. Ten sa ho opýtal, prečo sa ruského prezidenta počas rozhovoru neopýtal na politických väzňov, záhadné úmrtia, slobodu slova a blížiace sa voľby.
„Celý život som sa rozprával s ľuďmi, ktorí riadia rôzne krajiny, a dospel som k nasledujúcim záverom: každý líder zabíja ľudí, vrátane môjho lídra. Každý líder zabíja ľudí, niektorí zabíjajú viac ako iní. Vodcovstvo si vyžaduje zabíjanie ľudí, prepáčte,“ odvetil Carlson.
Jeffrey Blehar z National Review poznamenal, že ide o zaujímavý rečnícky ťah. Carlson týmto výrokom činy Putinovej vlády v podstate označuje za morálne ekvivalentné s konaním západných vlád. Tie sa totiž tiež zapájajú do vojen, v ktorých umierajú ľudia, pričom Carlson svojimi výrokmi dáva najavo, že mu viac záleží na počte mŕtvych ako na spôsobe, akým zahynú.
„Už si nemyslí, že Amerika je niečo, na čo sa dá byť nejako špeciálne hrdý. Je to len ďalšia krajina, ktorej vodcovia vraždia svojich nepriateľov – viete, čosi ako Rusko, o ktorom by, mimochodom, tiež chcel, aby ste vedeli, že je oveľa krajšie, čistejšie a bezpečnejšie, než oni chcú, aby ste vedeli,“ zhrnul Blehar Carlsonovu pesimistickú komunikačnú stratégiu.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.