Trestná novela na Ústavnom súde Kde zákon nechráni vlastníctvo, tam nie je prosperita ani sloboda

Keď súčasná koalícia naštartovala svoj buldozér v podobe trestnoprávnej novely, snažila sa svoje zámery prezentovať len ako účtovanie s Danielom Lipšicom a s údajne nesystémovým Úradom špeciálnej prokuratúry. Vedeli, čo robia. Ľuďom na Kysuciach alebo vo Svidníku sú Lipšic i jeho úrad ukradnutí.

Po pretlačení novely parlamentom sa debata zvrtla v posledných dňoch najmä na skrátenie premlčania pri znásilnení. Viaceré médiá priniesli skľučujúce príbehy žien, ktoré čelili sexuálnemu násiliu a ktorým roky trvalo, kým sa o tom odvážili hovoriť.

No aj keď premlčanie znásilnenia či osud špeciálnej prokuratúry sú dôležité témy, ktorých význam nemožno bagatelizovať, verejnosť by nemala strácať zo zreteľa ani to, do akej miery môže táto novela uľahčiť oproti dnešku páchanie majetkovej a ekonomickej kriminality.

Reč je nielen o veľkej korupcii. Vykradnutá pivnica alebo dokonca byt, vreckový zlodej v električke, odcudzené motorové vozidlo, spreneverené firemné peniaze či dôchodca podvodne pripravený o celoživotné úspory... to sú životné situácie, ktoré môžu postihnúť hocikoho. A keď ich zákon nebude náležite trestať, porastie šanca, že sa budú diať častejšie. Alebo prípadne že sa udejú vám alebo niekomu z vašich blízkych.

Ústava SR chráni vlastníctvo v článku 20 medzi ďalšími základnými ľudskými právami a slobodami. A keďže vec dospela až na Ústavný súd, má zmysel pripomenúť, prečo sú majetkové práva a ich ochrana zo strany štátu kľúčové tak pre prosperitu spoločnosti, ako aj pre slobodu jednotlivca.

Vlastníctvo a prosperita

Keď koncom 80. rokov ekonóm John Williamson zostavil zoznam rozvojových odporúčaní pre krajiny so zdevastovanými ekonomikami (prevažne v Latinskej Amerike), popri bodoch ako rozpočtová zodpovednosť či liberalizácia zahraničného obchodu doň zaradil aj právne zabezpečenie vlastníckych práv.

Ten zoznam mal desať bodov, rovnako ako biblické Desatoro. No kým Williamson venoval ochrane vlastníctva iba jeden bod, ten posledný, v Desatore sú mu venované rovno dve prikázania: „Nepokradneš!“ a „Nebudeš žiadostivo túžiť po majetku svojho blížneho!“ Ešte šťastie, že vládna koalícia zatiaľ nemala ambíciu novelizovať Desatoro.

V Biblii sa nachádza aj sugestívny príbeh o Nábotovej vinici, ktorá sa zapáčila kráľovi Achábovi. No keďže Nábot ju odmietol predať, kráľ sa jej na podnet svojej ženy zmocnil prostredníctvom justičnej vraždy, na čo nasledoval hrozivý Boží rozsudok...

Kde sa vlastníctvo tešilo ochrane, tam začala prekvitať ľudská civilizácia. A tam, kde sa ochrana majetku časom zrelativizovala, nasledoval zvyčajne ekonomický úpadok a rozvrat.

Nie je ťažké pochopiť prečo: vlastníctvo zahŕňa nielen právo vec držať a užívať ju, ale aj právo požívať z nej plody a úžitky a disponovať ňou (teda predať ju, darovať, použiť ako záloh pri úvere či odkázať ju potomkom).

Ak právo účinne chráni váš majetok pred konfiškáciou, krádežou či podvodom, máte podnet starať sa oň, zveľaďovať ho a rozvíjať. Ak máte vec, ktorú viac nepotrebujete alebo s ktorou si už neviete rady, môžete ju skúsiť predať niekomu, komu sa zíde a bude si ju ceniť. Môže ísť o veľmi odlišné veci – od dávno prečítanej knihy predanej do antikvariátu až po pozemok, na ktorom si váš kupec postaví rodinný dom alebo fabriku.

Kupec, ktorému vec predáte, môže byť niekto, koho vôbec nepoznáte, no vďaka právnej ochrane máte väčšiu istotu, že vám dotyčný zaplatí a nepodvedie vás. Kde vlastníctvo nepožíva ochranu, tam je obchodná výmena často len lokálna, medzi ľuďmi, ktorí sa navzájom dobre poznajú a môžu si dôverovať.

Vec, ktorú vlastníte, najčastejšie nehnuteľnú, môžete použiť aj ako záloh, keď chcete úver. A z neho si môžete zaplatiť bývanie alebo trebárs rast svojho podnikania. Vaše existujúce vlastníctvo tak môžete použiť na získanie väčšieho vlastníctva v prípade budúceho podnikateľského úspechu. To, samozrejme, zahŕňa riziko, je to stávka na budúcnosť, ktorá nemusí nastať (vaše podnikanie môže byť aj neúspešné). No riziko, ktoré je samo osebe podnikaniu vlastné, môže ešte narásť, ak hrozí, že vás príde vypaľovať organizovaný zločin – lebo štát z nejakého dôvodu rezignoval na jeho stíhanie.

Napríklad chudoba južného Talianska je prinajmenšom sčasti spôsobená činnosťou tamojších mafií. Jednak vypaľovaním podnikateľov odčerpávajú zo súkromnej ekonomiky prostriedky, ktoré by mohli byť využité na investície do rozvoja legitímneho biznisu. Jednak korumpovaním verejných činiteľov odčerpávajú prostriedky určené na verejné investície. Navyše, „zamorenosť“ oblasti organizovaným zločinom spôsobuje, že veľa domácich ani podnikať nezačne, kým mnohí investori zvonka do takého prostredia tiež neprídu...

Ani doteraz nefungovala ochrana vlastníctva na Slovensku ideálne. Verejné financie boli dlhé roky rozkrádané skorumpovanými politikmi; popri tom si aj naša krajina prešla obdobím hrubokrkých výpalníkov; v súčasnosti zase rastie problém podvodov na internete; a tiež štátna právna infraštruktúra, ktorá vlastníctvo eviduje a zabezpečuje jeho prevod, môže často fungovať byrokraticky a ťažkopádne.

No trestnoprávna novela žiadny z týchto problémov nerieši. Skôr znížením trestov, skrátením premlčacích lehôt a zvýšením škodových súm ochranu vlastníctva oproti súčasnosti zmenší.

A tým potenciálne znižuje prosperitu nás všetkých.

Pod vedením tejto vládnej koalície smerujeme k usporiadaniu, v ktorom si spoločne s hudobnou skupinou IMT Smile budeme môcť zaspievať: „Zlodejov je také kvantum, že si kradnú navzájom.“

Vlastníctvo a osobná sloboda

Rakúsky ekonóm F. A. Hayek vo svojej knihe Cesta do nevoľníctva píše: „Iba vďaka tomu, že kontrola nad výrobnými prostriedkami je rozptýlená medzi mnoho ľudí konajúcich nezávisle, nikto nad nami nemá úplnú moc a ako jednotlivci môžeme rozhodovať o tom, čo so sebou urobíme.“

Vlastníctvo tak súvisí nielen s prosperitou, ako bolo opísané vyššie, ale aj s osobnou slobodou. Tohto rozmeru sa síce trestnoprávna novela nedotýka priamo, no vzhľadom na filozofické východiská koaličných strán aj túto súvislosť treba pripomenúť.

Vyhodili vás napríklad z firmy, lebo vášmu „woke“ šéfovi sa nepáčili vaše konzervatívne názory? Je to nepochybne nepríjemné. No v trhovej ekonomike stále máte možnosť nájsť si prácu u zamestnávateľa, ktorému vaše názory budú ľahostajné alebo s nimi bude dokonca sympatizovať. Prípadne nájdete slobodné súkromné médiá (ako Postoj), ktoré o vašich útrapách napíšu a vytvoria pranierovaním takýchto prípadov tlak, aby došlo k ich obmedzeniu.

Kde však štátu patria všetky výrobné prostriedky, jednotlivec, ktorý upadne do nemilosti, má oveľa zúženejšie možnosti. Vo svojom poslednom filme Powidoki (na ČT Art ste ho mohli vidieť pod názvom Mžitky) to znázornil slávny režisér Andrzej Wajda na príklade skutočného príbehu jednorukého a jednonohého poľského maliara Władysława Strzemińského.

Strzemiński, ktorého hrá aj u nás dobre známy herec Bogusław Linda (Danton, Quo Vadis, Je třeba zabít Sekala), v ére stalinizmu skritizuje poľského ministra kultúry a doktrínu socialistického realizmu. Následne ho vylúčia z univerzity a jeho dielo odstránia z galérií. No najhoršie je, že ho zrazu ako triedneho nepriateľa nikto nechce zamestnať, takže umelec doslova hladuje, ba nemôže si ani kúpiť maliarske farby a tvoriť v súkromí, lebo aj obchody s umeleckými potrebami prísne kontroluje štát a nepredá ich hocikomu...

Historicky sa vzťah úrovne ochrany vlastníctva a občianskej (ne)slobody pokúsil načrtnúť historik Richard Pipes v knihe Vlastníctvo a sloboda (moja recenzia českého vydania z roku 2008 sa dá nájsť TU). Pipes, ktorý sa špecializoval na ruské dejiny, v knihe okrem iného dáva do kontrastu politicko-ekonomicko-právny vývoj v Anglicku a cárskom Rusku.

Na britských ostrovoch viedli stáročné naťahovačky šľachticov s kráľom o výsady a vyberanie daní k veľkej skupine právne silných individuálnych vlastníkov a v nadväznosti na to aj k vzniku demokratického politického systému. Naproti tomu v Rusku bol cár pokladaný za faktického vlastníka celej krajiny, ktorý pôdu len prepožičiaval svojim šľachticom do akejsi podmienečnej držby. A tak postavenie jednotlivca v Rusko bolo tradične vratké ekonomicky a v nadväznosti na to aj politicky. Mimochodom, dodnes to nie je inak.

Osud vládnej trestnoprávnej novely nie je hocakou politicko-spoločenskou témou. Popri osude špeciálnej prokuratúry či znásilneniach sa rozhoduje tiež o miere ochrany vlastníckeho práva v Slovenskej republike.

Je to rozhodovanie medzi právnou istotou a, naopak, neistotou, či to, čo vám patrí dnes, bude vaše aj zajtra.