Amerika v NATO Chce Trump povzbudiť Rusov, aby napadli Luxembursko, Belgicko a Španielsko?

Lenivý komentátor by to využil na napísanie pohoršeného článku s predvídateľnou štruktúrou: Donald Trump zase raz ukázal, aký je hlúpy, nezodpovedný, ľahkovážny a nebezpečný pre globálnu stabilitu. V Moskve z neho určite majú radosť. A ak bude opäť zvolený za prezidenta, možno spôsobí, že Spojené štáty vystúpia z NATO, pričom do uvoľneného veľmocenského vákua napochoduje Putin...

No tento komentár chce čitateľa prekvapiť. Chce byť nepredvídateľný – vlastne tak trochu ako Trump. Čo si teda myslieť o slovách, že Amerika pod jeho vedením by nebránila členov NATO, ktorí nevynakladajú na svoju obranu dostatočné prostriedky, ba dokonca, že by povzbudil Rusov, nech si s takýmito krajinami „robia, čo do pekla chcú“?

Susedia Ruska sa už vyzbrojujú

V prvom rade sú to kampaňové táraniny, ktoré nedávajú príliš veľký zmysel, pokiaľ sa berú doslovne. Hoci v Severoatlantickej aliancii existuje neformálny tlak, aby členské štáty vynakladali na vlastnú (!) obranu aspoň dve percentá svojho (!) HDP, aktivovanie spojeneckej pomoci v prípade napadnutia na tejto požiadavke právne nestojí ani nepadá.

Ak by bol členský štát NATO napadnutý, nech by boli jeho predchádzajúce obranné výdavky akékoľvek, a Spojené štáty by odmietli splniť svoj zmluvný záväzok, otriaslo by to systémom ich spojenectiev po celom svete, a to v čase, keď sú USA stále viac závislé od spoločného postupu s inými krajinami. Inak povedané, išlo by o strelenie si do vlastnej nohy.

Takisto predhodenie nezodpovedných členských krajín Putinovi je prakticky len dosť ťažko uskutočniteľné. Najnižšie percento svojho HDP na obranu totiž v NATO vynakladajú Luxembursko (0,72 percenta), Belgicko (1,13 percenta) a Španielsko (1,26 percenta). Všetko krajiny, ktoré ležia dosť ďaleko od ruských hraníc.

Naproti tomu všetci členovia NATO, ktorí s Ruskom susedia, s výnimkou Nórska (1,67 percenta), a cítia sa Moskvou potenciálne ohrození, dvojpercentnú hranicu prekračujú: Estónsko (2,73 percenta), Litva (2,54 percenta), Lotyšsko (2,27 percenta), Fínsko (2,45 percenta) a Poľsko, ktoré má v pomere k veľkosti svojej ekonomiky najvyššie vojenské výdavky v celej Aliancii (3,9 percenta HDP), čím prekonáva aj Spojené štáty americké (3,5 percenta).

Dvojpercentný prah spĺňajú aj členské štáty NATO, ktoré susedia s Ukrajinou: Slovensko (2 percentá), Maďarsko (2,4 percenta) a Rumunsko (2,4 percenta). Medzi poctivcov patrí aj Grécko (3 percentá), ktoré sa však trvalo bojí asi viac svojho spojenca v NATO Turecka (1,3 percenta) než Ruska.

Spojené kráľovstvo dvojpercentnú hranicu mierne prekračuje, kým Francúzsko sa nachádza tesne pod ňou (1,9 percenta). Američanov však hnevajú dlhodobo nízke výdavky na obranu predovšetkým jedného člena NATO a tým je Nemecko (1,57 percenta HDP).

Nemecký optimista a český pesimista

No hoci časť nemeckých politických elít Trumpove slová vydesili, našli sa aj takí, ktorí mu prekvapujúco zatlieskali. Ulf Poschardt z rešpektovaného nemeckého denníka Die Welt napísal komentár, ktorému dal anglický názov, príznačne zakončený výkričníkom: „Thank you, Donald Trump!“

Kampaňové výroky republikánskeho exprezidenta a súčasne kandidáta na ďalšie obdobie interpretuje Poschardt ako pokračovanie jeho „nixonovskej“ stratégie hrania sa na nevyspytateľného šialenca. Už predchádzajúci americkí prezidenti ako G. W. Bush a Barack Obama žiadali od európskych členov NATO, aby na svoju obranu vynakladali viac peňazí a nespoliehali sa iba na americký ochranný dáždnik. No činili tak v diplomatických rukavičkách.

Naproti tomu hromotĺk Trump v roku 2017 pohrozil ostatným spojencom, že USA opustia NATO, ak sa európske štáty nebudú o svoju obranu starať viac. Bolo to radikálne, ale účinné (hoci Trumpovi kritici možno namietnu, že obranné výdavky v Európe začali stúpať už pred jeho zvolením pod vplyvom ruskej anexie Krymu v roku 2014).

A skutočne, ako upozornilo Politico, väčšina členov NATO v roku 2023 vynakladá na obranu vyššie percento svojho HDP ako v roku 2014. Vrátane hriešnikov, ktorí nespĺňajú dvojpercentnú hranicu. Napríklad naši českí susedia sa nachádzajú na úrovni 1,5 percenta HDP, čo je málo, no v roku 2014 boli len na úrovni 0,9 percenta.

Trumpove vyhrážky, ktoré sú odrazom dlhoročnej americkej frustrácie z toho, že Európania sa v otázke vojenskej bezpečnosti správajú ako čierni pasažieri a potom nevedia bez pomoci USA riešiť ani problémy vo svojej predzáhradke (ako konflikt v Bosne v 90. rokoch), teda v minulosti účinkovali. A iste budú účinkovať aj naďalej.

Samozrejme, možná je aj opačná perspektíva. Napríklad Ondřej Šmigol z českého týždenníka Echo po návšteve USA a rozhovoroch, ktoré tam absolvoval, tvrdí, že Trump v prípade svojho zvolenia asi opustí NATO. Alebo prinajmenšom jeho vojenské štruktúry.

Republikánska strana mu v tom tento raz (na rozdiel od jeho prvého obdobia) nezabráni, lebo v súčasnosti Trump disponuje dostatočným počtom vlastných kádrov, ktoré budú robiť jeho politiku a nie je odkázaný na kompromisy s tradičnými straníckymi elitami. Trump podľa Šmigola vníma zahraničnú politiku čisto ako transakčnú záležitosť. Ako mafiánsky boss, ktorý za „ochranu“ požaduje výpalné.

Transakčný politik

No práve tu by sa dalo českému komentátorovi oponovať. Trumpov prístup „niečo za niečo“ je totiž presne spôsob, ako môžu Európania udržať Američanov v NATO.

Obrazne povedané by to vyzeralo nejako takto: V prípade, že by Spojené štáty chceli Alianciu opustiť, slovenský minister obrany by zatelefonoval šéfovi spoločnosti Lockheed Martin a povedal mu, že na objednávku ďalších stíhačiek F-16 pre Slovensko môže korporácia zabudnúť. Radšej nakúpime švédske Gripeny, nech naše peniaze zostanú v Európe.

Na tomto mieste sa čitateľ pousmeje, že hlas maličkého Slovenska by asi nestačil, aby zmenil rozhodnutie druhej Trumpovej administratívy. No naša krajina nie je jediná v Európe, ktorá nakupuje americké zbraňové systémy.

Spojené štáty a Európa sú dnes značne previazané. A tak ako majú Američania svoje páky na Európanov, majú aj Európania nejaké páky na svojich bratrancov spoza Atlantiku.

Šéf spoločnosti Lockheed Martin by asi dostal viacero takýchto telefonátov od politikov z viacerých krajín – a s ním aj ďalší vrcholoví manažéri iných amerických firiem. A tí by následne volali do Bieleho domu, že budú musieť prepúšťať robotníkov – Trumpových voličov, lebo z Európy už neprídu ďalšie objednávky na americké zbraňové systémy.

A keďže Trump je transakčný druh politika, najneskôr v tomto bode by od úmyslu odísť z NATO upustil.

Napokon, Trump nie je padnutý na hlavu ani dnes. Ľudia, ktorí z neho robia pomaly Putinovho agenta, zabúdajú, že práve jeho administratíva v roku 2018 poskytla Ukrajine protitankové zbraňové systémy Javelin, ktoré sa tak dobre osvedčili na jar 2022, keď ruské tanky tiahli na Kyjev. Obamova administratíva sa predtým zdráhala dodať tieto zbrane a sprvu to nechcel spraviť ani Trump, no presvedčili ho poradcovia s argumentom, že to môže viesť k ukrajinským objednávkam pre americký zbrojný priemysel.

Trumpove predvolebné reči majú zrejme donútiť európske krajiny, ktoré tak ešte neurobili, aby s výhľadom na príchod jeho druhého obdobia v prezidentskom úrade zvýšili svoje obranné výdavky, lebo Trump vie, že prinajmenšom ich časť bude smerovať v podobe objednávok americkým firmám, ktoré zamestnávajú jeho voličov. Nie celý balík – napríklad Poľsko nakupuje veľa juhokórejskej zbrojnej produkcie –, len časť.

Zhrnuté a podčiarknuté, keď Trump prehovorí, treba čítať medzi riadkami.