Zákazy, regulácie a dotácie Socialisti a Zelení sľubujú v EÚ vyššie dane, Green Deal aj zničiť patriarchát

Socialisti a Zelení sľubujú v EÚ vyššie dane, Green Deal aj zničiť patriarchát
Ilustračné foto: TASR /AP
V melónovom svete červených a zelených nie sú žiadne dotácie príliš veľké. O tých, čo peniaze zarábajú a dane platia, sa však príliš nestarajú.
16 minút čítania 16 min
Vypočuť článok
Zákazy, regulácie a dotácie / Socialisti a Zelení sľubujú v EÚ vyššie dane, Green Deal aj zničiť patriarchát
0:00
0:00
0:00 0:00
Erik Potocký
Erik Potocký
Ďalšie autorove články:

Prečerpávačka Málinec – Látky Záložný zdroj pitnej vody v Hriňovej má značné riziká, projekt ohrozuje desaťtisíce ľudí

Ako sa lovia medvede Padli rekordné počty, ale strety ani škody neklesajú. V údajoch je „dátové peklo“

Nový Občiansky zákonník Ruší zákon o rodine, podľa kritikov nadraďuje majetok nad rodinné vzťahy

Najčítanejšie

Deň
Týždeň

Minulý týždeň sme sa venovali volebnému programu najväčšej európskej politickej frakcie – Európskej ľudovej strany.

Dnes sa pozrieme na druhú z dominantných politických síl – európskych socialistov a tých, ktorí k nim majú politicky najbližšie – zoskupenie Zelených.

Lacné energie a spravodlivá práca pre všetkých

Na pozadí sociálnych zmien a presunov voličských más smerom k populistickým zoskupeniam sa aj ľavicová frakcia snaží oživiť svoje niekdajšie programové priority. No balí ich do pozlátky moderných tém, zdôrazňujúc klimatické problémy, krízu a núdzu, prechod na obnoviteľné zdroje energie, a sľubuje tvorbu nových pracovných miest.

Ako sme písali aj v prípade EPP, ktorého časť elektorátu sa presunula k silnejúcim populistickým stranám, rovnaký problém trápi aj ľavicu. Ľudia, ktorí by kedysi boli zaručenými voličmi socialistických a sociálnodemokratických strán, dnes viac počúvajú na populistické sľuby rýchlych riešení.

No podobne ako ľudovci, ktorí kompromismi programovo temer splynuli s ľavicovo progresívnym prostredím, aj ľavica opustila svoj tradičný elektorát a našla si nové skupiny „vykorisťovaných“ a „utláčaných“, ktoré potrebujú uvedomenie, vyslobodenie a novú spoločenskú revolúciu.

Z niekdajších proletárov, ktorých sa tieto strany snažili rétoricky a občas aj prakticky zastupovať, sa dnes stali práve touto politickou skupinou odsudzované masy „dezolátov“ či „fašistov“.

Ak sa chcú socialisti udržať pri kormidle moci v inštitúciách EÚ, musia sa však po týchto ľuďoch opäť poobzerať a ponúknuť im podobne lákavé sľuby, ako im dávajú populisti.

Z niekdajších proletárov, ktorých sa tieto strany snažili rétoricky a občas aj prakticky zastupovať, sa dnes stali práve touto politickou skupinou odsudzované masy „dezolátov“ či „fašistov“.

V návrhu programu, ku ktorému sa dostal bruselský magazín Politico, sľubujú „právo na kvalitné pracovné miesta so spravodlivou mzdou garantovaním práv pracovníkov, posilňovaním kolektívneho vyjednávania a demokracie v práci a podporou samostatne zárobkovo činných osôb“.

Sľubujú aj dostupné ceny energií pochádzajúce z obnoviteľných zdrojov.

Európska únia má podľa nich brániť ľudí pred vysokými životnými nákladmi a chrániť ich prácu pred nespravodlivou konkurenciou.

To má byť súčasťou budovania silnej konkurencieschopnej európskej ekonomiky. Priemysel, ale i malé a stredné podniky majú dostať podporu, aby sa mohli pripraviť na pôsobenie v novej zelenej budúcnosti. Súčasťou spravodlivých pracovných podmienok má byť aj prihliadanie na rodové otázky.

Nie je teda prekvapujúce, že sa socialisti okrem explicitnej podpory zamestnávania žien a zvýšenia ich podielu v riadení firiem zasadzujú za takzvané právo na potrat či presadenie Istanbulského dohovoru ako záväzného dokumentu pre všetky členské krajiny EÚ.

Žiadna pauza v Green Deale

Kým viacero pravicových, ale aj ekonomicky liberálnych politických strán v Európe vyzýva na regulačnú pauzu v Green Deale (explicitne to vyjadril napríklad francúzsky prezident Emmanuel Macron), socialisti žiadnu pauzu nechcú.

„V pretekoch o dosiahnutie klimatickej neutrality nesmie byť nikto opustený a nemôže nastať žiadna prestávka,“ píše sa v návrhu ich programu. Green Deal podľa nich musí zostať základom spoločenského pokroku v Európe.

Aj socialisti znovu objavili farmárov, tak ako sa v európskych mestách a na diaľniciach objavili kolóny traktorov, blokády a horiace barikády. Presadzujú pokračovanie štedrej dotačnej politiky pod heslom udržateľného poľnohospodárstva. Viac peňazí majú dostať tí, ktorí hospodária „prírode blízkym spôsobom“, a kritizujú ľudovcov za ich výroky o tom, že „udržateľnosť“ je nepriateľom farmárov. Nič však nehovoria o tom, ako chcú dosiahnuť produkciu dostatočného množstva cenovo dostupných potravín.

Dotácie a zdanenie

Štedro dotovaný podľa socialistov nemá byť len agrosektor. Dočasný mechanizmus NextGeneration, ktorý mal udržať hospodárstvo nad vodou počas pandémie a neskôr sa pretavil do systému dotácií a pôžičiek známeho ako plán obnovy, by sa mal stať trvalým mechanizmom. Do toho záväzok žiadnych úsporných opatrení, spoločné európske dlhopisy a „ambiciózny“ rozpočet EÚ.

Navrhujú tiež väčšie zdanenie znečisťovateľov, veľkých korporácií, ultrabohatých, finančného a bankového sektora. Napokon, podľa znenia Green Dealu, ku ktorému sa socialisti hrdo hlásia, sa má Európa v horizonte dvoch až troch desaťročí znečisťovateľov zbaviť.

„Ultrabohatí“ sa však z Európy za takýchto daňových podmienok odsťahujú, korporácie a banky si vyššie dane premietnu do cenníkov pre klientov, peniaze na rozvoj budú požičiavať striedmejšie, ekonomika sa začne zadrhávať, celkové daňové príjmy klesať a jedinou cestou, ako naplniť dotačné sľuby, bude nové bankovky vytlačiť. Čo, samozrejme, povedie k ďalšej inflácii.

Spolupráca s Čínou aj s USA

Európa pod vedením socialistov by podľa ich volebných sľubov smerovala do ešte hlbšieho závesu za Čínou a USA a napriek tomu, že sa chce prezentovať ako inšpirátor a priekopník klimatickej neutrality a dekarbonizácie, nakoniec by sa stala len odbytiskom priemyslu týchto dvoch krajín.

V prípade USA je veľkou neznámou, ako by spolupráca vyzerala po víťazstve Donalda Trumpa a najmä aký postoj by k Európe zaujal americký prezident. Už vo svojom prvom funkčnom období totiž vyčítal európskym spojencom, že málo prispievajú na spoločnú obranu a že sú iba pasívnymi konzumentmi bezpečnosti, ktorú platia americkí daňoví poplatníci.

Bez spolupráce s Pekingom dnes nie je možné naplniť smelé ambície rozšírenia technológií obnoviteľných zdrojov či elektromobility.

V súvislosti s Čínou síce socialisti hlasovali za viaceré rezolúcie a uznesenia Európskeho parlamentu, ktoré poukazujú na nedodržiavanie ľudských práv v Číne, posilnenie spolupráce však de facto znamená, že na túto politiku socialisti rezignujú.

Bez spolupráce s Pekingom dnes totiž nie je možné naplniť vysoké ambície rozšírenia technológií obnoviteľných zdrojov či elektromobility.

V reakcii na ruskú inváziu na Ukrajine chcú socialisti podporiť európsky obranný priemysel, užšiu spoluprácu spravodajských služieb a kybernetickú bezpečnosť. Konflikt Izraela s Hamasom chcú smerovať ku konečnému dvojštátnemu riešeniu.

Nechýba ani evergreen mocenských centrál EÚ na čo najväčšie oklieštenie práva veta členských štátov v mene „jednotného hlasu Únie a akcieschopnosti“.

Zelení proti farmárom

Program európskej platformy zelených politických strán je ešte „zaujímavejšie“ čítanie.

Kým socialisti si aspoň dávajú pozor, aby ich myšlienky vyznievali konzistentne, a napríklad Frans Timmermans (bývalý podpredseda eurokomisie a hlava Green Dealu) otvorene v minulosti priznal, že energie z fosílnych palív musia zdražieť, aby ich ľudia čo najmenej využívali, Zelení sa nevedia ani dohodnúť, či sa energie zdražovali alebo zlacňovali.

„Obnoviteľné zdroje sú ekonomickým kľúčom k budúcnosti. Obnoviteľné zdroje, ktoré sú lacnejšie a bezpečnejšie ako ktorýkoľvek iný zdroj energie, pomohli hospodárstvu EÚ v rokoch 2021 až 2023 ušetriť 100 miliárd eur a znížiť účty za energiu pre domácnosti,“ píše sa v jednom odseku programu.

O trochu nižšie v texte už čítame o tom, aké drahé energie Európania majú: „Energetická kríza v roku 2022 stála Európu viac ako 1 bilión eur medzi energetickými dotáciami a premrštenými cenami. To si nemôžeme dovoliť a nemôže si to dovoliť ani planéta.“

Koniec dotácií na fosílne palivá znie ušľachtilo, no len dovtedy, kým si neuvedomíte, že nafta s nižšou spotrebnou daňou je dôležitou nákladovou položkou farmárov.

Zelení plánujú ísť navyše nad rámec súčasných dohôd o opustení fosílnych palív a cieľ klimatickej neutrality chcú namiesto roku 2050 dosiahnuť už v roku 2040: „EÚ potrebuje jasný plán úplného vyradenia fosílnych palív: uhlia do roku 2030, fosílneho plynu do roku 2035 a ropy do roku 2040.“

Dotácie, ktoré dnes smerujú do zníženia cien fosílnych palív na podporu poľnohospodárov, chcú zrušiť a financie nasmerovať do obnoviteľných zdrojov. Čo bude mať vážny dosah na poľnohospodársku produkciu.

Výkonné elektrické traktory a kombajny sú nateraz nedostupnou technológiou, a ak by aj existovali, môžeme ľahko predpokladať, že by stáli násobne viac ako stroje, ktoré poháňa spaľovací motor (ako vidíme v cenovom rozdiele v prípade osobných áut).

Finančné zdroje chcú Zelení rovnako ako socialisti získať aj zdanením znečisťovateľov, ultrabohatých a zvyšovaním nedávno zavedeného uhlíkového cla.

Ako socialisti, len radikálnejšie

Keďže program Zelených sa do veľkej miery zhoduje s programom socialistov a bojujú aj o toho istého voliča, bolo by zbytočné opakovať jednotlivé tézy.

Preto len v krátkosti spomenieme niektoré body, ktoré zdvihnú zo stoličky každého triezvo uvažujúceho človeka.

Napríklad: „Chceme, aby na každej streche boli solárne panely, aby sa občania dostali do centra energetického prechodu, čo im poskytne lacnejšiu energiu a kontrolu.“

Jedna z našich televízií mala nedávno reportáž o tom, ako sa darí projektu rozdávania tabletov a notebookov pre žiakov. Konkrétne sa zamerali na deti v rómskych osadách. V jednej z nich len smutno pozerali na dávno vybité prístroje s tým, že si ich nemajú kde nabiť. Chatrné obydlie malo síce na streche solárny panel, no sychravé a chladné počasie neposkytlo dosť energie, aby toto zariadenie dokázalo vyrábať dostatok elektriny. Na základné energetické potreby mala dotyčná rodina v šope – dieselový generátor. No ani ten nemal dostatočný výkon, aby sa zvýšila elektrina aj pre moderné zariadenia, ktoré deťom rozdal štát.

Ide o extrémny príklad, no fosílne palivá ľudia nevyužívajú preto, že by mali zvlášť vrúcny vzťah k uhľovodíkom, ale preto, že sú relatívne lacné, ľahko dostupné, ľahko prepravovateľné a najmä poskytujú na svoj objem dostatok využiteľnej energie. To sa s obnoviteľnými zdrojmi nedá porovnať. 

Existuje pritom cesta, ako minimalizovať spotrebu fosílnych palív a nedostať sa do trvalého energetického nedostatku. Je to jadrová energia. Tú Zelení vo svojom programe spomínajú iba na jednom mieste – pri zámere revidovať takzvanú zelenú taxonómiu, ktorá umožňuje investovať do jadrových zdrojov bez penalizácie za „neekologický prístup“.

Ako ostrakizácia jadra dopadá v praxi, ukazuje Nemecko. Odstavením jadrových elektrární táto krajina obnovuje prevádzku tepelných, v ktorých spaľuje uhlie.

Elektrické autá vo firmách ako povinné

Dotácie podobne ako u socialistov majú smerovať do tvorby doslova miliónov pracovných miest, ktoré vzniknú v odvetviach obnoviteľnej energie. Zelený program síce nič konkrétne nespomína, no ak by sme sa stali montážnou dielňou pre čínske solárne panely, baterkárne a automobilky, v zásade by sa táto vízia naplnila. Len by sme už neboli tou Európou, ktorou sme boli donedávna.

Na to, aby tieto pracovné miesta vznikli, podľa Zelených nestačia len dotácie, nutné sú aj príkazy. Slabú penetráciu trhu elektrickými vozidlami chcú riešiť direktívne: „Aby boli elektrické autá cenovo dostupné a aby sa vytvoril trh s ojazdenými vozidlami, EÚ by mala nariadiť ich používanie vo vozových parkoch spoločností.“

Nekonzistentnosť programu Zelených sa pritom netýka len energetiky, ale napríklad aj duševného zdravia. V jednom odseku je v programe uvedené, že univerzálne zdravotné poistenie by malo plne pokrývať aj túto zdravotnú starostlivosť. Aby vzápätí v ďalšej stati hovorili o legalizácii drog: „Ako Zelení pracujeme na dekriminalizácii kanabisu pre dospelých s cieľom legalizácie a regulácie a zároveň chrániť maloletých.“ Nie je pritom marihuana častým spúšťačom psychických porúch a duševných problémov?

Žiadni chudobní, iba dotácie

Boj s chudobou má byť postavený na ďalšom prerozdeľovaní peňazí. Podľa Zelených by mal mať každý nárok na minimálny príjem – aspoň 60 percent mediánového príjmu podľa členskej krajiny. Takýto príjem by mal zabezpečiť aj ľudí, ktorí prídu o prácu v energetickej transformácii. 

Zelení idú ešte ďalej. Do roku 2030 by chceli v Európskej únii úplne eliminovať bezdomovectvo. Ani tu však nehovoria o práci, no ani iné konkrétnosti. Zo všeobecne známych názorov predstaviteľov tohto politického smeru pôjde zrejme o dotované či darované bývanie s nepodmieneným príjmom. Ďalší ľudia bytostne závislí od štátu.

Toto politické zoskupenie chce prehodnotiť aj takzvané maastrichtské kritériá týkajúce sa zadlžovania štátov a tvorby deficitu rozpočtov tak, aby sa verejné dotačné a sociálne programy mohli ešte viac rozšíriť.

Zničte patriarchát!

Pod týmto heslom sa Zelení hlásia k takzvanému právu na potrat. Ten by mali podľa ich návrhu uplatňovať nielen členské krajiny EÚ, ale celý svet, čo vzhľadom na súčasné rozvojové programy EÚ znamená politiku poskytovania finančnej podpory za podmienky zavedenia dostupnosti potratov a antikoncepcie.

Z politických návrhov je možné spomenúť snahu rozšíriť volebné právo už pre 16-ročných a kandidatúru od osemnástky.

Rovnako ako socialisti, aj Zelení presadzujú zrušenie práva veta a viac moci Bruselu: „Vyzývame na federálnu Európsku úniu so zvýšenými právomocami, hlbokou demokraciou a skutočnou transparentnosťou a zodpovednosťou.“

V oblasti migrácie sa Zelení dlhodobo hrdia názorom, že hranice sú len konštrukt a každý má právo žiť tam, kde chce. No nielen to. Vo svojom programe tiež navrhujú povinné kvóty na prerozdeľovanie voľne prichádzajúcich migrantov. Prevádzačstvo či nelegálny transport migrantov do EÚ by podľa nich nemali byť trestným činom.

Prevádzačstvo či nelegálny transport migrantov do EÚ by podľa Zelených nemali byť trestným činom.

Zahraničnej a bezpečnostnej politike sa venujú len stručne. Hoci okrem iného poukazujú na nárast antisemitizmu v Európe, hneď za tým spomínajú aj islamofóbiu. Pritom vo vzťahu k Židom a Izraelu sú to práve predstavitelia tohto politického smeru, ktorí stoja v jednom šíku s protestujúcimi moslimami žiadajúcimi zničenie Izraela.

Na globálnej úrovni sa chcú Zelení zamerať na odstránenie skutočných aj domnelých krívd kolonializmu. EÚ by mala platiť tretiemu svetu za stáročia poroby a zneužívania.

K Číne majú ambivalentný postoj. Spomínajú síce ľudské práva, no „vzájomná závislosť zostáva východiskovým bodom mierového medzinárodného systému a globálnej spravodlivej transformácie“.

Hoci sú zo strany socialistov a Zelených terčom kritiky strany v EPP, ktoré uzatvárajú lokálne spojenectvá s – podľa nich – krajnou pravicou, generálny tajomník európskych ľudovcov Thanasis Bakolas v septembri minulého roka označil ľavicové subjekty za prirodzených partnerov v budúcej spolupráci. Status quo bude teda pravdepodobne zachované.

Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Európska únia Eurovoľby 2024
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť