V minulosti bol Tomáš Drucker ministrom zdravotníctva a krátko aj ministrom vnútra. Po septembrových voľbách sa stal ministrom školstva vo štvrtej vláde Roberta Fica. Nesúhlasí s tvrdením, že prvé kroky koalície sprevádza brutálny zásah do spravodlivosti, ani s tým, že by zmena trestných kódexov pomáhala ľuďom, ktorí sú blízki Smeru. „Sú tam viaceré veci, po ktorých aj odborná verejnosť dlhodobo volala. Napríklad lepšie zapojenie európskeho prokurátora, ktorý môže riešiť podvody s európskymi financiami,“ tvrdí v rozhovore pre Postoj.
V súvislosti so školstvom hovorí, že čoskoro chce prísť s regionálnymi odmenami pre učiteľov, na ktoré vyhradila vláda 60 miliónov v rozpočte. „Peniaze na to máme už na tento rok, preto chcem, aby sme s tým povedzme od februára začali.“
Na veľkej reforme učebných osnov na základných školách nechce búrať to, čo sa podarilo v posledných rokoch postaviť. Avizuje, že isté zmeny v novom štátnom vzdelávacom programe nastanú. „Ale podstatné je, že nejdeme radikálne meniť obsah toho, čo sa žiaci v školách učia. Skôr to, ako sa to majú učiť a ako majú vedomosti ovládať a získať potrebné zručnosti.“
V politickom zákulisí sa hovorí, že ak má niekto z ministrov Hlasu problém s tým, čo sa aktuálne deje v oblasti spravodlivosti, tak ste to vy aj ministerka Zuzana Dolinková. Nie sú to len klebety, však?
Nemyslím, že treba na nejaké klebety reagovať. Koalícia je úplne pevná. Za Hlas chcem povedať, že je pre nás podstatné, že sa nám do vládneho programu podarilo presadiť väčšinu nášho programu. Stabilita koalície je pre nás kľúčová, rovnako ako to, aby sme ľuďom doručili výsledky.
Máme ťažké rezorty – zdravotníctvo, školstvo, sociálna oblasť. Sústrediť sa teraz na zástupné témy, konflikty a klebety, je úplná strata času.
Je normálne, že niekto môže mať výhrady. No na to slúži koaličná rada a individuálne debaty. Niekto môže adresovať otázky mne, rovnako sa môžem kolegov pýtať ja. V každom prípade nemáme v úmysle si to vymieňať cez médiá. Veď to sme kritizovali na predchádzajúcej vláde.
Aj vy musíte vidieť, že do spravodlivosti a právneho štátu sa zasahuje brutálnym spôsobom bez toho, aby zákony a nové usporiadanie prokuratúry prechádzali odbornou debatou, normálnym pripomienkovacím procesom v rámci rezortov, hneď to pristálo v parlamente. Aj na základe vašich vyjadrení z minulosti o strane Smer a jej bývalej ére predpokladáme, že sa vám tento spôsob nemôže páčiť.
Brutálnym spôsobom sa tu nedodržiaval legislatívny proces posledného tri a pol roka. Prvé kroky vlády však určite neboli o týchto veciach. Naopak, prvé opatrenia boli o pomoci ľuďom v podobe trinástych dôchodkov, pomoci s hypotékami alebo reakcie na zemetrasenie na východnom Slovensku.
Ale z hľadiska spravodlivosti a právneho štátu je to najvážnejšia vec, ktorá sa deje.
Z hľadiska problémov života bežných ľudí sú tu aj iné témy. A to nechcem zatláčať túto vec ako nepodstatnú.
Nie som vlajkonosičom tejto témy, ale poviem vám, čo si myslím. Moje vyjadrenia z minulosti sú známe a už v Dobrej voľbe som kritizoval neprimerane vysoké tresty v rôznych oblastiach. Mali sme tu prípady ako odsúdenie študenta na dvanásť rokov za pestovanie marihuany. A pritom človek, ktorý niekoho brutálne zabije, dostane možno polovicu výšky jeho trestu.
Dnes sa tieto hranice znižujú a prináša to mnoho kritiky. Rozumiem tomu, no neznižuje sa iba horná hranica týchto trestov, ale otvárajú sa nožnice, v rámci ktorých sa bude môcť súd pri udeľovaní trestov pohybovať viac podľa individuálneho prípadu. Doteraz bola táto možnosť podľa mňa veľmi nízka.
Pozrite, ja nie som minister spravodlivosti, aby som chodil do detailov, rovnako ako neočakávam, že mne bude on hovoriť do toho, ako máme nastaviť vzdelávacie cykly v rámci reformy učebných osnov. Pre mňa ako člena predsedníctva Hlasu je podstatné to, či sa ide zasiahnuť do nezávislosti súdov, základných práv a slobôd a či sa ide narušiť demokratický právny štát.
Z vášho pohľadu sa to nedeje?
Nie, ide o kvalitatívnu zmenu, ktorá prináša aj kritické reakcie. Dlhodobo však odborníci upozorňujú, že sme krajinou s druhým najvyšším počtom väzňov na stotisíc obyvateľov. Sú tu krajiny, ktoré ich majú niekoľkonásobne menej. To znamená, že ich neodstrašili ani drakonické tresty. Za týchto ľudí platíme nemalé peniaze a nevenujeme sa restoratívnej časti, teda náhrade pre poškodených ľudí, ktorá ani podľa mňa nie je v aktuálnom návrhu dobre vyriešená a minister by ju mal dopracovať.
Čo sa týka procesu schvaľovania týchto zmien, sám som tvrdil, že každá vážna zmena si vyžaduje odbornú debatu. Minister spravodlivosti prišiel, povedal svoje odôvodnenie a navrhol skrátené legislatívne konanie. Napokon to vôbec nebude skrátené konanie, ale zrejme najdlhšia diskusia v parlamente.
V parlamente to bude dlhá debata, ktorú koalícia ani nemôže ukončiť skôr, lebo by to mohlo zle dopadnúť na Ústavnom súde. Ale chýbali fázy predtým, štandardné pripomienkové konanie.
Súhlasím, ale o viacerých zmenách, ktoré sa chystajú, tu už je debata desaťročia.

Tomáš Drucker. Foto: Postoj/Adam Rábara
Možno sa od vás očakával v týchto týždňoch aj iný signál. Po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice ste sa stali nakrátko ministrom vnútra v Pellegriniho vláde, kde ste skúšali zmeniť niektoré veci, no nešlo to a vy viete najlepšie prečo. Po troch týždňoch ste z funkcie odstúpili. Teraz sa však vraciame do horších pomerov, než ktorým ste čelili predtým. Z aktuálneho návrhu zmien v trestnej politike je zjavná ich účelovosť, teda že majú slúžiť ako pomoc pre konkrétne osoby prepojené s politikou, ktoré sú alebo môžu byť trestne stíhané. Rovnako je zjavné, že ich nepripravovali ministerskí úradníci, ale advokáti blízki Smeru. Nepochybujeme, že to vidíte aj vy.
Zopakujem vám svoje slová. Pre mňa je podstatné, či sa zasahuje do nezávislosti súdnej moci.
Dal som si spraviť analýzu a nie je to tak, ako hovoríte, že by sa pripravované zmeny týkali len vybraných ľudí. Sú tam viaceré veci, po ktorých aj odborná verejnosť dlhodobo volala. Napríklad lepšie zapojenie európskeho prokurátora, ktorý môže riešiť podvody s európskymi financiami.
Neblikajú vám žiadne červené kontrolky?
Ale veď nezužujme debatu len na korupciu. Boli tu zbytočne zničené životy mladých ľudí, ktorí dostali neprimerane vysoké tresty bez možnosti toho, aby sudca individuálne posúdil ich prípad.
Zároveň nemožno tvrdiť, že by tie drakonické tresty odrádzali páchateľov trestných činov, pretože máme pomaly najplnšie väznice v Európskej únii. Dlhodobo máme tvrdé tresty, ktoré neplnia účel.
Nechcem byť alibista, ale keď mám výhrady, tak si ich s partnermi vydiskutujem interne a nie cez médiá.
Je pravdou, že niektoré sadzby sú veľmi prísne, hoci súčasne platí, že doterajší represívny systém rátal aj s odklonmi v trestnom konaní, napríklad s dohodami o vine a treste. Nie je to však teraz tak, že ideme z jedného extrému do druhého, keď prvopáchateľom závažnej ekonomickej kriminality, ktorí by predtým dostali možno príliš prísny trest, budú udeľované podmienečné tresty?
Ale to je predsa o tej individualizácii, ktorá bude viac v rukách súdnej moci. A o tom, aby naozaj do toho mohli vstúpiť sudcovia, dôkazná situácia a aby sa mohli prípady riešiť individuálne. Rozumiem, že to vzbudzuje obavy, ale treba sa posúvať vpred smerom k štandardu vyspelých krajín. Verím, že to, o čom ste hovorili, sa nenaplní.
Nemožno tvrdiť, že by tie drakonické tresty odrádzali páchateľov trestných činov, pretože máme pomaly najplnšie väznice v Európskej únii. Dlhodobo máme tvrdé tresty, ktoré neplnia účel.
Dôkazom toho, že to, čo sme tu mali doteraz, nefungovalo, sú plné väznice. Neverím, že ak dáte devätnásťročnému človeku trest dvanásť rokov väzenia s tým, že po ôsmich môže ísť za dobré správanie na slobodu, pôjde späť do spoločnosti s lepšou šancou na život.
Hovoríte o súdoch, ale na to, aby sa na ne prípady dostali, ich musí niekto vyšetriť a dozorovať. Vaša vláda chce teraz rušiť Národnú kriminálnu agentúru aj Úrad špeciálnej prokuratúry, hoci posledných dvadsať rokov sme videli, že mali zásadný vplyv na to, aby sa zlikvidoval istý typ organizovaného zločinu. Ako inak vnímať to rušenie než ako pomoc ľuďom, ktorí sú súčasťou týchto zločineckých skupín?
No z povahy veci je jasné, že k tomu špeciálna prokuratúra a NAKA prispeli, lebo veď na to boli kompetenčne ustanovené zákonom. Nemohla k tomu prispieť iná prokuratúra, ktorá to riešiť ani nemohla.
Netrúfnem si však tvrdiť, že keď sa zruší špeciálna prokuratúra a dnešní špeciálni prokurátori sa začlenia pod generálnu prokuratúru, tak to jednotná generálna prokuratúra nezvládne, veď samotní prokurátori a živé spisy prejdú s nimi. Doteraz to však generálna prokuratúra nemohla preukázať, lebo na to nemala kompetencie. Naozaj sa toho neobávam a skôr by som dával väčší dôraz na personálnu stránku, spôsob obsadzovania funkcií či kariérny rast prokurátorov.
Netvárme sa, že ak by na špeciálnej prokuratúre sedel súčasný generálny prokurátor a naopak, tak by sme tvrdili, že je to dobré riešenie. Ide o ľudí, ktorí niekomu vyhovujú, niekomu nie. A to je menej dôležité ako systémové opatrenia. Máme tu dobré príklady z iných krajín, ktoré nám ukazujú, ako by prokuratúra mohla a mala fungovať.
Vy teda vidíte dobrú vôľu ľudí, ktorí chcú tieto zmeny presadiť?
Prepáčte, nemám dôvod komentovať, či mám dôvod hľadať u niekoho dobrý alebo zlý úmysel. Pozerám sa na kvalitatívnu vec a riziká, ktoré s tým môžu byť spojené. A tvrdím, že na tom nepadá demokratické zriadenie Slovenska ani tu nevznikne boom trestnej činnosti. Neverím tomu. Rovnako neverím, že na špeciálnej prokuratúre sú iba dobrí a kvalitní prokurátori a inde sú iba zlí.
V roku 2018 ste odišli z funkcie ministra vnútra, lebo ste sa nevedeli dohodnúť s Petrom Pellegrinim na konci Tibora Gašpara ako policajného prezidenta. Teraz si premiér Robert Fico želá, aby sa Gašpar stal šéfom SIS. Bola to pre vás žltá alebo červená karta?
Vôbec nemám dôvod túto vec komentovať. Dôvody, pre ktoré som odišiel z ministerstva vnútra, som vtedy pomenoval. Nominácia SIS patrí premiérovi, nebudem ju kádrovať. Je tu inštitút prezidentky, ktorá do toho môže prehovoriť. Ja som ministrom školstva.
Viacerí vaši kolegovia vrátane ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka však už povedali, že s tým nesúhlasia.
Prepáčte, ale ja som súčasťou tejto vlády, nie som opozičný politik. Nešpekulujme o tom. Vo všeobecnosti platí, že ak máme výhrady, adresujeme ich svojim partnerom. Ja nebojujem s novinármi, vždy som ochotný odpovedať na vecné otázky, ale v dobrom povedané, naozaj vás nepotrebujem na to, aby som niečo odkazoval kolegom.

Tomáš Drucker. Foto: Postoj/Adam Rábara
Váš stranícky šéf už v podstate ohlásil kandidatúru na prezidenta. Čo to bude znamenať pre Hlas, ak vo voľbách uspeje?
Verím, že ak do toho pôjde, tak uspeje. Je to človek, ktorý je na politickej scéne desiatky rokov, a ľudia jeho príbeh poznajú. Je to politik, ktorý rozumie občanom Slovenska. Nielen tým, ktorí žijú vo veľkých mestách, ale aj na vidieku. Nerozvracia, nepolarizuje spoločnosť a nikdy neprinášal ani kultúrno-etické témy. Takého prezidenta potrebujeme.
Späť k pôvodnej otázke. Čo by jeho úspech vo voľbách znamenal pre Hlas?
Dnes platí, že prezident je nadstranícky, a tak to za nás zostane. To, ako to bude vyzerať v strane Hlas, ak by sa ním stal Peter Pellegrini, však nemusíme teraz riešiť.
Sme mladá strana s pomerne silným mandátom a našou kľúčovou úlohou je doručiť výsledky ľuďom v ťažkých rezortoch, ktoré máme. Nemyslím, že by jeho kandidatúra znamenala odklon od tejto ambície.
Pellegrini bol aj pre vás osobne dôležitý, aby ste sa dostali do Hlasu, a tých takmer 15 percent vo voľbách je do veľkej miery jeho zásluhou. Keď váš líder odíde, je legitímna otázka, kto to po ňom vyplní. Od ministra Šutaja Eštoka už zaznela úvaha, že by Pellegrini mohol ostať predsedom Hlasu aj po zvolení za prezidenta. Je to vážna alternatíva?
Nešpekulujme. Myslím, že teraz nie je dôvod, aby sa Pellegrini vzdal postu šéfa strany. Nemusíme deliť koláč, ktorý ešte nie je upečený.
Vy osobne si viete predstaviť, že by bol prezidentom aj predsedom Hlasu?
Budeme hľadať modus operandi. Dnes platí, že prezident je nadstranícky, a tak to za nás zostane. To, ako to bude vyzerať v strane Hlas, ak by sa ním stal Peter Pellegrini, však nemusíme teraz riešiť. Nechajme na to priestor.
Ako ste vnímali útoky Andreja Danka voči nemu?
Petra Pellegriniho ľudia poznajú, je to najpopulárnejší politik. Môžeme útočiť zľava-sprava, ale ten človek je absolútne čitateľný.
Nie som komentátor Andreja Danka. Je to náš koaličný partner. Peter Pellegrini s ním komunikoval. Ja to beriem ako súčasť politického zápasu, veď ide o voľby prezidenta. Nie je to útok v rámci koalície, aj keď to nevyzerá dobre.

Tomáš Drucker. Foto: Postoj/Adam Rábara
Prejdime ku školstvu, ktoré pod vaším vedením čakajú pomerne veľké zmeny aj vzhľadom na rekordne veľa peňazí, ktoré tam budú plynúť aj z európskych financií. Vo vládnom programe ste sa zaviazali, že platy budete zamestnancom školstva zvyšovať každý rok. Zo štátneho rozpočtu však vyplýva, že tento rok sa zvýšenie nekoná. Znamená to, že sa vám nepodarilo vydobyť si u ministra financií a premiéra peniaze?
V januári a septembri minulého roka došlo k 10- a 12-percentnému nárastu učiteľských platov. Keď to spočítame, tak je to medziročný nárast cez 23 percent.
To je pravda, ale vysoká inflácia z toho značnú časť pohltila.
Dvadsaťtripercentná inflácia tu nebola. V číslach to znamená, že tento rok pôjde na zvýšenie platov 200 miliónov eur navyše oproti minuloročnému rozpočtu. No určite platí, že učitelia si jednoznačne zaslúžia lepšie odmeňovanie. Preto sme sa napriek tomuto zvýšeniu dohodli na záväzku v programovom vyhlásení vlády, že budeme o ďalšom platovom náraste rokovať. Táto téma teda nie je uzatvorená. Kolektívna zmluva sa končí 31. augusta a budeme znovu rokovať.
Okrem toho sme do rozpočtu dostali 60 miliónov na regionálne odmeňovanie učiteľov. Chceme adresne využiť tieto príplatky pre tých, ktorí ich potrebujú. Či už tam, kde učitelia majú vysoké náklady na život, alebo tam, kde chýbajú pedagógovia určitých predmetov. Rokujeme o tom so zástupcami zamestnancov.
V posledných rokoch sa valorizovali dôchodky, dôchodcom pribudol rodičovský bonus, trináste dôchodky, žiadna skupina si v relatívnom porovnaní s ostatnými takto nepolepšila. Nie je to dôvod, prečo bude chýbať viac peňazí aj na zvyšovanie učiteľských platov?
Pozrite, musíme vychádzať zo svojich prísľubov a politiky, ktorá nás prezentuje.
Otázkou je, či boli tie prísľuby správne.
Je to politika sociálnej demokracie, ktorá sa dlhodobo snaží zameriavať aj na ľudí, ktorí si veľa odpracovali a teraz si zaslúžia dôstojnú starobu. No my vždy hovoríme, že sa chceme zameriavať na pomoc od raného detstva cez školstvo, aktívny život až po jeho posledné roky. Som rád, že sa tie dôchodky podarilo presadiť a netrvalo to tri-štyri roky. No my pomáhame aj v oblasti ako predprimárne vzdelávanie, kde pôjdu napríklad od budúceho roka extra peniaze na zvýšenie kvality materských škôl bez ohľadu na to, kde ľudia žijú, a nebudú si už musieť priplácať škôlku.
Ešte ostaneme pri učiteľských platoch, keďže s nimi súvisí kvalita a budúcnosť školstva. V súvislosti s regionálnym odmeňovaním vieme, že najmä v mestách ako Bratislava sú náklady na život značne vyššie, hoci majú učitelia tabuľkovo rovnaké platy, a práve tam čelíme najväčším problémom. Je prirodzené, že tlak odborárov aj učiteľov z regiónov je proti regionálnemu odmeňovaniu veľký, a preto je to pre ministrov školstva vždy nepríjemná téma. Avizovali ste, že to riešiť chcete. Ako o tom uvažujete?
Pokiaľ si tieto návrhy neujasním so zástupcami zamestnancov, nechcem o tom hovoriť. Nebudem tvoriť niečo, čo mi v pripomienkovom konaní odmietnu. Tvoríme to preto spoločne.
Môžete nám aspoň naznačiť, či ide o model koeficientu ekonomickej rovnováhy, ktorý predstavil úradnícky minister Daniel Bútora s analytikmi?
Hovoríme o príspevkoch rôzneho typu, ktoré môžu ísť na bývanie pre učiteľov. Nehovoríme však iba o ekonomickej rovnováhe, ale aj o chýbajúcich aprobáciách. Naozaj však nechcem prezrádzať viac, pokiaľ to nemáme s našimi partnermi dohodnuté.
Pri tejto téme sa hovorí o možnosti posunúť peniaze riaditeľom škôl, ktorí by ich rozdeľovali medzi učiteľov, aby tak mohli viac odmeniť tých aktívnejších a lepších. Obava znie, že sa to môže zneužiť a mnohí riaditelia to budú rozdávať svojim obľúbencom v kolektíve. Čo si o tom myslíte?
Máme viacero modelov a tento je jeden z nich. Ale nebudem hovoriť, že ideme tou alebo inou cestou.
Jeden z ďalších konceptov je, že dáme viac peňazí pre sociálnych pracovníkov, supervízorov či dodatočné zamestnania. Bol som však proti tomu, aby to šlo takzvaným normatívnym financovaním, lebo sa to potom rozleje a stratí.
Musíme ísť na to postupne. Je tam veľa faktorov, ktoré sa v rámci škôl po celom Slovensku líšia.
V každom prípade v najbližších týždňoch predstavíte návrh, ako by regionálne odmeňovanie mohlo vyzerať?
Určite áno. Peniaze na to máme už na tento rok, preto chcem, aby sme s tým povedzme od februára začali.

Najväčšou reformou v školstve je reforma učebných osnov pre základné školy, s ktorou začal ešte Branislav Gröhling a následne pokračoval Ján Horecký. Vidíte tam nejaké závažné nedostatky, ktoré musíte teraz naprávať?
Od septembra začalo so zavádzaním zmien prvých 39 škôl. Od najbližšieho školského roka sa pridá ďalších viac ako štyristo škôl.
... čo je omnoho viac, ako sa pôvodne myslelo.
Áno, pôvodne ich malo byť do 150, ale keďže školy videli a chápali, že sa nejde opäť niečo zásadne meniť a prichádza minister, ktorý nejde všetky zmeny búrať a začínať odznova, tak prejavili masívnejší záujem.
Určite sú veci, ktoré budeme musieť zrejme v štátnom vzdelávacom programe upravovať. Ale podstatné je, že nejdeme radikálne meniť obsah toho, čo sa žiaci v školách učia. Skôr to, ako sa to majú učiť a ako majú vedomosti ovládať a získať potrebné zručnosti.
Na tejto reforme pracujú už tri roky desiatky odborníkov a vďaka plánu obnovy má aj dobré finančné krytie. Vnímate nejakú nášľapnú mínu, pre ktorú sa môže napokon stať, že sa síce v nejakej podobe do škôl zavedie, ale reálne nebude mať na zlepšenie vzdelávania dosah?
Nie, verím, že sa to podarí. Ale bude dôležité, aby sme efekt tých zmien vedeli zmerať.
Dáta na to však ešte nejaký čas mať nebudete.
Podstatná bude veľká podpora pre učiteľov, pretože to nie je tak, že zrazu sa prepnú a zo dňa na deň budú učiť po novom.
Jasné, začína sa prvými ročníkmi, tak to chvíľu potrvá. No nebudeme čakať desať rokov, aby sme zistili, čo to s nami urobilo. Preto chcem postupne získavať spätnú väzbu od škôl, aby sme vedeli, čo sa deje.
Podstatná bude veľká podpora pre učiteľov, pretože to nie je tak, že zrazu sa prepnú a zo dňa na deň budú učiť po novom. Je to obrovská energia a úsilie zo strany štátu, ktoré musí vytvoriť, aby vznikali ďalšie regionálne centrá podpory učiteľov, školenia a v neposlednom rade príprava budúcich učiteľov na fakultách pripravujúcich budúcich pedagógov.
O pár mesiacov sa teda pridajú ďalšie stovky škôl, no stále nie sú hotové učebnice a ďalšie materiály, podľa ktorých majú učitelia postupovať. Chýba aj systém hodnotenia žiakov. Prečo to nie je pripravené?
Nie je to celkom tak, na týchto veciach sa pracuje. No nemôže byť všetko hotové skôr, ako sa to spustí, preto sa ide pilotným zavádzaním zmien.
V rozpočte však máme takmer dvojnásobne väčší prídel peňazí na učebnice, ktoré si môžu školy vyberať. Zároveň musíme nastaviť proces ich schvaľovania, aby to boli obsahovo kompetentné učebnice a mohli sa v školách používať. Ďalšou vecou je, že to už nemusia byť iba papierové, ale aj elektronické materiály.

Tomáš Drucker. Foto: Postoj/Adam Rábara
Viac ako sto miliónov eur by malo v najbližšom čase ísť do škôl aj na podporné opatrenia ako asistenti, špeciálni pedagógovia, psychológovia alebo doučovania. Je to dobrý krok, ale máte zanalyzované, kde a v akej forme je táto pomoc potrebná, aby sa peniaze využili efektívne?
Otázky na to, či to pomáha, ako, kde a či máme dosť ľudí, sú úplne legitímne. Zadal som, aby sa spravila takáto analýza a aby sme na základe dát klasifikovali rizikové školy a nastavili spoluprácu s učiteľmi.
Doteraz boli tieto profesie financované z eurofondových projektov, ktoré sa končia. Väčšina škôl si dostatočný počet podporného personálu nemôže dovoliť. Bude to teraz lepšie?
Financie sme na tento účel zabezpečili zo štátneho rozpočtu tak, aby počet personálu narástol. Potrebujeme však teraz nastaviť systém tak, aby sme vedeli, kam peniaze smerovať a ako budeme vyhodnocovať, či sa správne využili.
Práca s dátami je dlhodobo v našom školstve problémom, mnohé dôležité informácie nám chýbajú. Aj keď nás vždy nepríjemne zaskočia výsledky PISA a počúvame vyjadrenia o „národnej tragédii“, stále tak trochu tápeme pri analyzovaní hlbších príčin. Kedy sa to zlepší?
Súhlasím, preto si myslím, že potrebujeme priebežné testovania, aby sme s dátami mohli lepšie pracovať. Pri výsledkoch PISA sme však videli napríklad to, že v regiónoch s vyšším podielom detí žijúcich v zlých socioekonomických pomeroch boli výsledky horšie.
Tento základný problém dokážeme pomenovať. A preto napríklad od budúceho roka chceme prejsť na normatívne financovanie materských škôl, pretože to priamo súvisí s pomocou pre tieto deti a ich raný vývoj. Malá obec s veľkou nezamestnanosťou nemá dnes šancu zabezpečiť kvalitnú materskú školu, ktorá je zvlášť pre túto skupinu deti a ich budúcnosť kľúčová.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.