Slovníček z básničiek Minizáplata na dieru v našich učebniciach literatúry

Pred niekoľkými mesiacmi sa na trh dostala útla knižka, akási detská teória literatúry Slovníček z básničiek, vďaka ktorej možno ľahšie pochopiť nielen básnické prostriedky či rytmus, ale aj tvorivý proces písania poézie.

Jej hlavný prínos je však ešte o niečo významnejší: implicitne poukazuje na to, že naše deti v školách sa niektoré poetické princípy učia nesprávne.

Teória aj prax v jednom

Slovníček z básničiek je dielko literárnej vedkyne a vysokoškolskej pedagogičky Jany Juhásovej a poetky a textárky Silvie Kaščákovej. Autorky vytvárajú harmonické, navzájom sa dopĺňajúce duo, vďaka ktorému je knižka teoreticky-praktická.

Kniha implicitne poukazuje na to, že naše deti v školách sa niektoré poetické princípy učia nesprávne.Zdieľať

Ku každému literárnemu javu, o ktorého popis a vysvetlenie sa postarala prvá zo spomínaných autoriek, je rovno priradená básnická ukážka z pera druhej autorky. A to všetko prehľadným spôsobom: vľavo ukážka, vpravo vysvetlenie.

Azda jedna z mála vecí, ktoré sa dajú knižke vytknúť, je grafické spracovanie. Font písma je neprimerane malý, takže čitateľ pociťuje pri štúdiu istý diskomfort, pritom na pravej strane zostáva väčšinou zbytočne veľa prázdneho miesta, kde by sa poľahky zmestil aj text písaný väčším písmom.

Ale vzhľadom na obsah je to len detail.

Knižka je rozdelená do troch celkov: prvý sa zaoberá básnickými žánrami, druhý umeleckými prostriedkami a tretí prozódiou, rýmom a strofou. Všetko sú to javy, s ktorými sa deti v škole stretávajú na hodinách literatúry v jednoduchšej úprave na prvom stupni, v zložitejšej na druhom. A potom neskôr, samozrejme, aj na stredných školách.

Cesta z chaosu

„Mám deti, ktorým som sa snažila tieto veci vysvetľovať, keď ich v škole preberali,“ hovorí Jana Juhásová. „A nebolo to pre ne ľahké na pochopenie. V metaforách, metonymiách a epitetách vládol u nich celkom slušný chaos. Zároveň som videla, že aj moji študenti, budúci slovenčinári, sa s niektorými literárnoteoretickými javmi trápia. Zvlášť náročné je pochopenie metrických stôp, ktoré pre ľudí, ktorí sami poéziu nepíšu, vyznieva veľmi abstraktne. My sme sa snažili podať tieto veci jednoducho a jasne.“

Tento cieľ autorkám naozaj vyšiel. Slovníček z básničiek je písaný takým jazykom, aby bol ľahko pochopiteľný. No hoci vidieť snahu priblížiť sa detskému čitateľovi – aj básnickými ukážkami adresovanými deťom a tínedžerom, aj samotným vysvetľujúcim štýlom jednotlivých javov –, knižka je aj tak prínosnejšia pre slovenčinárov, prípadne pre rodičov školopovinných detí.

Metafora je kráľovná, a nie slúžka

Aký je rozdiel medzi metaforou a metonymiou? A čo je to epiteton? Básnický prívlastok – čo to znamená? To sú otázky, ktoré rodič žiakov druhého stupňa bežne počúva. A žiada sa, aby na ne odpovedal. Tu však prichádza problém. Málokto sa totiž v tejto problematike vyzná a, žiaľ, učebnica literatúry nielenže nepomôže, ale vnesie do celého procesu učenia ešte väčší zmätok.

Metafora je širokospektrálna, má množstvo rôznych odtieňov a typov. Kým učebnica literatúry pre základné školy o nej nesprávne učí prostredníctvom poučiek, Slovníček z básničiek to uvádza na pravú mieru.Zdieľať

Dôvodom je, že školská literatúra podáva deťom nepresné, niekedy až úplne mylné informácie. Napríklad sa snaží veľmi umelo oddeliť od seba umelecké prostriedky, ktoré sa v skutočnosti prelínajú, jeden vychádza z druhého alebo tvorí akúsi jeho „podmnožinu“.

Typickým príkladom je metafora, ktorá je naozaj širokospektrálna, má množstvo rôznych odtieňov a typov. A tak kým učebnica literatúry pre základné školy nesprávne učí prostredníctvom poučiek, že metafora je jedno, personifikácia niečo iné, prirovnanie a epiteton ešte čosi ďalšie, a núti deti vyhľadávať ich v básňach celkom izolovane, Slovníček z básničiek uvádza tieto nezrovnalosti na pravú mieru.

Vysvetľuje, že metafora je ten najvšeobecnejší pojem a jej realizáciou môže byť prirovnanie, personifikácia i epiteton. Je to kráľovná poézie, a nie jedna z komorných, ktorá samostatne poslúži v úzko profilovanom verši.

Obdobne slovníček neoddeľuje od seba metonymiu a synekdochu, ale vysvetľuje, že synekdocha je len druhom metonymie.

Mýty a legendy v našich učebniciach

Naše učebnice literatúry a pracovné zošity vytvárajú z poézie „veršovanú matematiku“, deťom podsúvajú absurdnú myšlienku, že básnické vyjadrovanie možno vtesnať do presných vzorcov (toto je metafora, toto je prirovnanie, lebo takto to píšu v poučke), a nútia ich takto k nej aj pristupovať. Týmto vnášajú do žiackeho myslenia nepochopenie, ba až odpor, keď sa žiak v konečnom dôsledku začne pýtať, načo je to celé vlastne dobré.

Z jeho vnímania poézie sa vytráca umeleckosť a hravosť, ktorá vzniká v básnikovej fantázii priam neobmedzeným prelínaním rôznych obrazov. Teda presne tým, čo sa naše učebnice snažia poprieť.

Deti si často myslia, že epiteton je hocijaký prívlastok, ktorý sa vyskytne v básni. Každé prídavné meno teda označia za epiteton, lebo tak hovorí poučka: „Epiteton (básnický prívlastok) zdôrazňuje niektorú vlastnosť osoby, predmetu alebo javu, napr. čierna noc, trávička zelená, šíre pole...“ (Literatúra pre 5. roč., s. 10)

Zo žiakovho vnímania poézie sa vytráca umeleckosť a hravosť, ktorá vzniká v básnikovej fantázii priam neobmedzeným prelínaním rôznych obrazov. Teda presne tým, čo sa naše učebnice snažia poprieť.Zdieľať

„Nie je to tak,“ upozorňuje Jana Juhásová. „Epiteton je umelecký prostriedok, je to typ metafory, preto aj v našom slovníčku upresňujeme, že vzniká vtedy, keď má prídavné meno obraznú povahu.“ Prívlastok zelená (tráva) teda epitetom nie je.

Ďalšou ťažko uchopiteľnou témou je metrum. „Často sa stretávam s tým, že učitelia hovoria deťom, že jamb je v slovenskej poézii zriedkavosť. A hovoria im viac o daktyle a trocheji, a aj to s mnohými nepresnosťami. Pritom jamb je najčastejší a u básnikov najobľúbenejší, lebo ponúka veľkú variabilitu pri tvorbe,“ upresňuje Jana Juhásová.

Jamb je stopa, kde sa pravidelne strieda jedna ľahká a jedna ťažká doba. A teda navonok akoby popieral prirodzenú vlastnosť slovenčiny, kde je dôraz na prvej slabike slova.

Mýtus, že jamb sa v slovenčine nepoužíva, vznikol zrejme presne z tohto dôvodu. No autorky v slovníčku vysvetľujú, ako sa jambické metrum dá obmieňať a aké rôzne spôsoby realizácie ponúka. A ako odpoveď na tento mýtus píšu: „Jambický rytmus (...) sa stal najobľúbenejším rytmom slovenskej poézie 20. storočia.“ (s. 80)

Literárna teória v kocke

Slovníček z básničiek, samozrejme, nezostáva iba pri tomto, ale obsahuje pre úplnosť aj iné zaujímavosti. Kapitola o najčastejších básnických žánroch môže rozšíriť obzory a ujasniť, čo je napr. haiku, epigram, limerik či modlitba.

Celok o umeleckých prostriedkoch zase ukazuje, aká bezodná je studnica slovných hračiek v našom jazyku. A napokon kapitola o rýmoch a strofách naladí čitateľa na ten správny básnický rytmus, keď aj pochopí, aj naskočí na tú správnu estetickú vlnu.

Súčasťou knihy sú jednoduché kresby Veroniky Pažickej – tak trochu na spôsob kreslených vtipov, ktoré knižku ozvláštňujú a dodávajú humor a hravosť.Zdieľať

Básne z dielne Silvie Kaščákovej sú ľahké, vtipné a dynamické, pre deti pochopiteľné, pre dospelého inšpiratívne. To je pre doplnenie celkového obsahového kontextu veľmi dôležité.

Keďže cieľovou skupinou slovníčka je aj detský čitateľ, jeho súčasťou sú jednoduché kresby Veroniky Pažickej – tak trochu na spôsob kreslených vtipov, ktoré knižku ozvláštňujú a dodávajú humor a hravosť.

Poézia, ktorá má zmysel

To, aký vzťah nadobudnú žiaci k poézii, nakoľko pochopia zmysel básnického rozboru a či sa práve ten nestane hradbou, na ktorú deti narazia a pri opätovnom pocite zlyhania či nezmyselnosti stratia silu, chuť i motiváciu preniknúť do nekonečne tvorivého sveta básnického umenia, závisí predovšetkým od učiteľov.

Oni ako prví môžu pomôcť deťom nájsť v poézii krásu i hĺbku. Otvoriť im obzory, umožniť rozlet, prepojiť realitu s imagináciou.

K tomu všetkému môže pomôcť knižočka Slovníček z básničiek, ktorá je nielen stručnou literárnou teóriou v kocke, ale podprahovo poukazuje aj na vnútornú spätosť básnikovej tvorivosti a čitateľovej fantázie.