Aktivizmus štrasburského súdu Poľsko by podľa rozhodnutia ESĽP malo uznať partnerstvá homosexuálov

Poľsko porušilo právo na rešpektovanie súkromného života, keď neuznalo páry rovnakého pohlavia. Skonštatoval to v utorok Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP), čím vyvinul tlak na novú poľskú vládu, aby v tomto smere čo najskôr zmenila platné zákony.

S prípadom sa na ESĽP obrátilo desať Poliakov. Argumentovali tým, že prevažná väčšina krajín Rady Európy poskytuje párom rovnakého pohlavia právo na uzavretie manželstva či registrovaného partnerstva. V Poľsku to tak však nie je a podľa ich slov sú tam znevýhodnení napríklad v oblasti daní, sociálnych práv aj rodinného práva.

ESĽP dospel k záveru, že poľský štát si nesplnil svoju povinnosť zabezpečiť, aby mali sťažovatelia osobitný právny rámec, ktorý by zabezpečoval uznanie a ochranu ich zväzkov – partnerstiev osôb rovnakého pohlavia, uvádza sa vo vyhlásení tohto súdu. „Toto zlyhanie viedlo k tomu, že sťažovatelia nemohli regulovať základné aspekty svojho života, a predstavovalo porušenie ich práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života,“ dodáva ESĽP.

Prípad pochádza z obdobia vlády poľskej strany Právo a spravodlivosť (PiS), ktorá bola v Poľsku pri moci uplynulých osem rokov – v podstate do pondelka, keď kabinet doterajšieho premiéra Mateusza Morawieckeho zo strany Právo a spravodlivosť (PiS) neuspel v parlamente v hlasovaní o dôvere.

Zostavením novej vlády bol následne poverený Donald Tusk z liberálnej strany Občianska platforma, ktorý už v utorok predstavil zloženie svojho proeurópsky orientovaného kabinetu.

Podľa PiS predstavuje povolenie manželstiev či registrovaných partnerstiev a adopcií homosexuálnym párom ohrozenie tradičných rodinných hodnôt a škodí deťom. Táto strana sa tiež dlhodobo zasadzuje proti výučbe v problematike sexuálnych menšín na školách, pričom tvrdí, že by viedla k „sexualizácii detí“, píše Reuters.

Výsledok ohýbania práva na súkromie a rodinný život

Rozsudok vo veci Przybyszewska a ostatní proti Poľsku sa začína idylickým opisom sťažujúcich sa párov. „Žiadatelia žijú v oddaných a stabilných vzťahoch,“ znie hneď prvá veta oddielu „Fakty“.

Súd sa vo verdikte odvoláva sám na seba a posúvanie výkladu práva na súkromie a rodinný život, ktoré je obsiahnuté v článku 8 Dohovoru o ľudských právach Rady Európy.

„Súd pri viacerých príležitostiach potvrdil, že článok 8 Dohovoru bol uplatniteľný z hľadiska aspektov ‚súkromný život‘ aj ‚rodinný život‘ v prípadoch týkajúcich sa údajného nedostatku právneho uznania a/alebo ochrany pre páry rovnakého pohlavia (pozri Schalk a Kopf proti Rakúsku, Oliari a iní proti Taliansku, Orlandi a iní proti Taliansku, Pajić proti Chorvátsku, Chapin a Charpentier proti Francúzsku a Taddeucci a McCall proti Taliansku).

Čítajte tiež

Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Štáty majú povinnosť schváliť zväzky osôb rovnakého pohlavia

Erik Potocký

Hoci sa konkrétna kauza týka Ruska, slovenské súdy sa o verdikt môžu oprieť v prípadných vnútroštátnych žalobách.

Okrem toho súd rozhodol, že nedostupnosť právneho režimu uznávania a ochrany párov rovnakého pohlavia ovplyvňuje tak osobnú, ako aj sociálnu identitu sťažovateľov ako homosexuálnych ľudí, ktorí si želajú, aby ich vzťahy ako páry boli legitimované a chránené zákonom (pozri Fedotova a ďalší proti Rusku).“

Po postupných krokoch bol definitívne prelomovým práve verdikt Fedotova a ďalší proti Rusku, ktorého význam spočíva v tom, že súd si priznal právo uložiť členským štátom Rady Európy povinnosť zaviesť nejakú inštitucionalizovanú formu homosexuálnych zväzkov uznaných štátom.

Rusko však medzitým z Rady Európy vystúpilo, takže verdikt naň nemá žiaden účinok. Zato však môže priamo ovplyvňovať zákony iných krajín. A to bez ohľadu na väčšinové názory v spoločnosti, zloženie riadne volených národných zákonodarných zborov či znenie ich ústav.

Čítajte tiež

ESĽP a homosexuálne zväzky Ako súd vo svojich verdiktoch čoraz viac pritvrdzoval

Erik Potocký

Kam sa od roku 2010 posunula právna debata o homosexuálnych zväzkoch v Európe.

Ako píše poľský denník Rzeczpospolita, ESĽP zistil, že Poľsko si nesplnilo svoju povinnosť poskytnúť sťažovateľom právny rámec zabezpečujúci uznanie a ochranu ich vzťahov medzi osobami rovnakého pohlavia. To následne vyústilo do neschopnosti žalobcov regulovať základné aspekty ich života. Išlo o majetkové, výživné, daňové a dedičské záležitosti. Vo väčšine prípadov neformálny, aj keď dlhodobý a stabilný vzťah sťažovateľov nebol pre správne a súdne orgány dôležitý. ESĽP zdôraznil, že dohovor nezaväzuje štáty zaviesť manželstvá osôb rovnakého pohlavia, ale uznať ich práva. Sudcovia zároveň neuznali argument poľskej vlády, že „tradičný koncept manželstva ako zväzku muža a ženy tvorí sociálne a právne dedičstvo Poľska“.

Konkrétna právna úprava je ponechaná na samotné členské štáty. V súčasnosti je Poľsko jednou z iba piatich krajín Európskej únie (spolu s Litvou, Bulharskom, Rumunskom a Slovenskom), ktoré neuznávajú žiadnu právnu možnosť formalizácie vzťahov medzi osobami rovnakého pohlavia. Uplynulé leto boli v Estónsku prijaté nariadenia zavádzajúce manželstvá osôb rovnakého pohlavia (do platnosti vstúpia budúci rok).

Poľsko argumentovalo dostatočnými právami homosexuálov

Poľská vláda v konaní pred ESĽP „uznala, že prístup súdu k právnemu uznávaniu vzťahov osôb rovnakého pohlavia sa v posledných rokoch vyvinul. Vznikajúci konsenzus smerom k podpore zväzkov osôb rovnakého pohlavia a rastúca tendencia v mnohých štátoch uznávať de facto stabilné vzťahy medzi partnermi rovnakého pohlavia by však nemohli predstavovať zdroj medzinárodných záväzkov pre ostatné štáty. Vláda dôrazne namietala proti prístupu, že ak sa mnohé štáty rozhodli ísť nad rámec minimálnej referenčnej hodnoty pôvodne stanovenej v dohovore, tento vyšší štandard by sa mal automaticky uplatňovať na všetky zmluvné strany, čo by ovplyvnilo rozsah ich medzinárodných záväzkov“.

Zároveň namietala, že „sťažovatelia nepreukázali, že neuznanie ich vzťahov ovplyvnilo ich práva chránené dohovorom. Sťažovatelia neboli vylúčení z ochrany poľského práva a mali právo uchýliť sa k rôznym právnym prostriedkom, aby si zorganizovali život a zabezpečili svoje právne záujmy na rovnakom základe s inými osobami. Najmä by si mohli navzájom udeliť plnú moc na uľahčenie dojednaní v širokom spektre okolností podľa občianskeho práva“.

To sa týka prístupu k zdravotnej dokumentácii, dedenia prostredníctvom závetu, práva zdržať sa výpovede v trestných veciach v prípade spolubývajúcich a pod.

K rozsudku pripojil nesúhlasné stanovisko sudca Krzysztof Wojtyczek:

1. Úctivo nesúhlasím s názorom väčšiny, že žiadosť je prípustná a že v tomto prípade bol porušený článok 8.

2. V tejto súvislosti odkazujem na názory, ktoré som vyjadril vo svojom odlišnom stanovisku pripojenom k rozsudku vo veci Fedotova proti Rusku, ktoré som ďalej rozvinul vo svojom spoločnom nesúhlasnom stanovisku so sudcom Harutyunyanom vo veci Buhuceanu proti Rumunsku.

3. Poznamenávam, že judikatúra Súdneho dvora nikdy nevyžadovala systém registrácie párov rovnakého pohlavia. Uznanie párov rovnakého pohlavia možno zabezpečiť tak, že sa im ex lege priznávajú osobitné práva. Ďalej poznamenávam, že poľský právny systém priznáva párom rovnakého pohlavia celý rad práv a dynamická domáca judikatúra tento zoznam neustále rozširuje. V každom prípade je zoznam práv priznaných párom rovnakého pohlavia oveľa rozsiahlejší ako v rumunskom právnom systéme (pozri Buhuceanu, citované vyššie). Za týchto okolností boli podľa môjho názoru splnené minimálne požiadavky uvedené v rozsudku Fedotova.

Súd o verdikte rozhodol v pomere 6 ku 1. Za zmienku stojí fakt, že ako predsedníčka rozhodovacieho senátu je pod ním podpísaná sudkyňa zvolená za Slovenskú republiku Alena Poláčková.

Poľskí homosexuáli oslavujú

Poľský ľavicový denník Gazeta Wyborcza okamžite priniesol angažovaný rozhovor s právnikmi, ktorí homosexuálne páry na štrasburskom súde zastupovali.

Advokát Paweł Knut v ňom otvorene priznal pripravenú stratégiu. Na to, aby v nejakom prípade mohol rozhodovať Európsky súd pre ľudské práva, musia sťažovatelia vyčerpať všetky vnútroštátne súdne možnosti.

Päť párov si preto podalo formálnu žiadosť na matričné úrady o uzavretie manželstva. Vzhľadom na to, že manželstvo je v poľskej ústave definované ako výlučný zväzok muža a ženy, úrady im túto žiadosť podľa očakávania zamietli. Následne sa odvolali na súd, kde takisto neuspeli, a podobný výsledok mali aj odvolacie konania na vyšších súdoch. Pri konaní na poľskom ústavnom súde dokonca namietali, že jeden z členov rozhodovacieho senátu bol zvolený nezákonne (teda že ho zvolila parlamentná väčšina strany PiS a jej koalície) a mal by byť z prípadu vylúčený.

Súdy v Poľsku však neboli apriori odmietavé voči homosexuálnym vzťahom. Právo na súkromie a rodinný život, ktoré obsahuje aj poľská ústava a ktorých porušenie sťažovatelia namietali, si však nevykladajú „evolučne“ ako ESĽP, ale tak ako boli v roku 1953 pôvodne napísané, teda ako ochranu súkromia pred štátnymi zásahmi.

Štrasburský verdikt cituje z jedného z odvolacích rozhodnutí, konkrétne súdu v Lodži: „... treba vychádzať z toho, že sťažovatelia tvoria rodinu v zmysle širokého ústavného chápania tohto pojmu a že požívajú ochranu podľa článkov 18 a 47 Ústavy Poľskej republiky. Pozornosti sťažovateľov však uniklo, že skutočnosť, že článok 47 ústavy chráni takzvané súkromie a zakazuje zákonodarcovi neoprávnene zasahovať do oblasti rodinných vzťahov a osobného života, neznamená, že je možné urobiť protikladný výklad jednoznačného ustanovenia článku 18 Ústavy Poľskej republiky a ustanovení Zákonníka o rodine týkajúcich sa manželstva.“

Po neúspešných odvolaniach už nič nestálo v ceste tomu, aby mohla sťažnosť putovať do Štrasburgu.

Paweł Knut zároveň opísal, že postup súdu bol očakávateľný, pretože už existovali verdikty v podobných prípadoch, ktoré postupne posúvali interpretáciu článku 8 smerom k tomu, aby štáty boli povinné uznať a schváliť nejakú formu zväzkov homosexuálnych párov.

Tento posun nazýva „evolúciou“, prispôsobovaním sa spoločenskej atmosfére, ktorá rokmi vytvorila podmienky na to, aby súd mohol štáty k takémuto kroku zaviazať. „V skutočnosti je ‚evolúcia‘ kľúčovým slovom pre pochopenie stratégie tribunálu,“ uviedol Knut.

Ďalším faktorom, ktorý dnes poľských homosexuálov napĺňa optimizmom, je, že práve v deň vydania rozsudku oznámil Donald Tusk zloženie svojej novej ľavicovej vlády a ukončil tak vládu pravicovej strany Právo a spravodlivosť. Tusk navyše ešte v kampani sľuboval, že úprava spolužitia homosexuálov bude riešená už v prvých sto dňoch vlády.

Keďže verdikt bol odhlasovaný ešte 21. novembra, môže to vyvolávať pochybnosti, že ide o náhodu. Jeho symbolika je však jasná. V ten istý deň Štrasburg prikázal Poľsku schváliť homosexuálne zväzky a Donald Tusk v poľskom Sejme triumfálne oznamuje zloženie svojej vlády. Zdá sa, že po rokoch vzdoru pod vedením PiS Poľsko konečne začne „poslúchať“. Nielen Štrasburg, ale aj Brusel.