Boj za spravodlivosť Ficova vláda ruší špeciálnu prokuratúru. Eurokomisia ju vyzýva, aby to nerobila

Vláda definitívne rozhodla o budúcnosti Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý vyšetruje najzávažnejšie kauzy, často spojené aj s politickými predstaviteľmi a nominantmi na dôležitých postoch.

Cez novelu Trestného zákona ustanovuje zrušenie špeciálnej prokuratúry, ktorej šéfuje Daniel Lipšic. Vyplýva to z materiálu, ktorý schválila a parlamentu predložila na rokovanie v skrátenom konaní.

V návrhu vláda uvádza, že k 15. januáru 2024 by všetky spisy v právoplatne skončených veciach z ÚŠP prešli pod generálnu prokuratúru Maroša Žilinku alebo pod príslušnú krajskú prokuratúru v neskončených veciach. 

Lipšic má podľa návrhu skončiť vo funkcii, a ak by chcel ísť na generálnu prokuratúru, musel by prejsť cez výberové konanie. Pôvodne mal skončiť na čele špeciálnej prokuratúry až o päť rokov. Pod Žilinku prejdú aj prokurátori, ktorí teraz patrili pod Lipšica.

Špecializovaný trestný súd ostane podľa návrhu zachovaný.

Prekážajú jej kajúcnici aj väzba

Vláda tvrdí, že generálna prokuratúra a špeciálna prokuratúra sú v inštitucionálnej vojne. 

„Presadzujú dva odlišné koncepty trestnej politiky štátu, pričom ÚŠP napriek tomu, že nie je na rozdiel od GP SR ústavným štátnym orgánom, tvorí autonómnu trestnú politiku, pri ktorej nerešpektuje GP SR ako hlavu monokratickej štruktúry prokuratúry, čo sa prejavuje okrem iného aj tým, že prokurátori ÚŠP nerešpektujú rozhodnutia GP SR, napríklad obchádzajú rozhodnutia GP SR,“ píše v dokumente.

Ficova vláda tvrdí, že dochádza k narušeniu princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva. Cieľom návrhu je podľa nej nájsť „kompromis medzi rozporuplnými názormi na existenciu Úradu špeciálnej prokuratúry a prijatie takej právnej úpravy, ktorá povedie nielen k zvýšeniu efektivity konania prokuratúry ako celku, nezávislosti prokuratúry na politických vplyvoch a k rešpektovaniu princípov právneho štátu, ale obstojí aj pri zmene vládnej garnitúry“.

Konštatuje, že nemožno pripustiť, aby systém trestného stíhania ovládala akákoľvek parlamentná väčšina.

V odôvodnení zrušenia Lipšicovho úradu kritizuje aj prostriedky trestného práva, ktoré boli podľa nej v uplynulých rokoch zneužívané. Spomína inštitút väzby, zaistenia majetku, spolupracujúcich osôb (tzv. kajúcnikov).

Hovorí tiež o poskytovaní nezákonných benefitov uzatváraním nezákonných dohôd o vine a treste a prijímaní obžalôb bez splnenia materiálnych atribútov obžaloby.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka. Foto: TASR

Nerobíme žiadne prekvapenia, hovorí Fico

Premiér Robert Fico po rokovaní vlády potvrdil zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a zachovanie Špecializovaného trestného súdu.

Všetky prípady zo špeciálnej prokuratúry prejdú na krajské alebo okresné prokuratúry. Zároveň privítal vyjadrenie generálnej prokuratúry, že je pripravená zmeny zvládnuť. 

„Robíme veci, ktoré sme avizovali pred voľbami. Nerobíme žiadne prekvapenia,“ uviedol. Podľa neho sa špeciálna prokuratúra nedá opraviť, a to ani v prípade, že by odišiel Daniel Lipšic.

„Lipšic tam vošiel ako losos z mora, sa tam vytrel na tom úrade a zanechal tam desiatky prokurátorov, ako je on. Je to nenapraviteľný úrad, ktorý výraznou mierou prispieval k porušovaniu ľudských práv,“ dodal premiér.

Zdôraznil, že prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry nikam neodchádzajú a budú pôsobiť na generálnej, krajskej či okresnej prokuratúre.

Minister spravodlivosti Boris Susko, premiér Robert Fico, minister životného prostredia Tomáš Taraba a minister vnútra Robert Kaliňák. Foto: TASR/Martin Baumann

„To je to, čo sme sľúbili. Zlo v podobe Lipšica musí skončiť a my to robíme dôsledne. Je potrebné dostať tento úrad, ktorý zapríčinil obrovské porušovania ľudských práv, pod generálnu prokuratúru, tak ako to vždy malo byť,“ podotkol.

Podľa Fica ide návrh do parlamentu v skrátenom konaní, lebo je tu hrozba ďalšieho porušovania ľudských práv

Eurokomisia poslala odkaz

Minister spravodlivosti Boris Susko tvrdí, že dôvodom na zrušenie špeciálnej prokuratúry je systémová zaujatosť. „Ide o právny pojem, že ak je zaujatý vrcholný predstaviteľ inštitúcie, tak aj jeho podriadení sú zaujatí, lebo majú tendenciu rozhodovať v prospech nadriadeného tak, aby bol spokojný," vysvetlil.

Vláda sa neobáva toho, že by sa po zmenách v súdnictve zaoberala Slovenskom Európska komisia. Susko hovorí, že na to nie je dôvod.

„Podľa nášho názoru je to absolútne vnútroštátna otázka Slovenskej republiky, ktorá nijakým spôsobom nezasahuje do štandardu právneho štátu,“ poznamenal.

Európska komisia však na kroky vlády zareagovala. Požiadala Slovensko, aby nepokračovalo v novelách trestného zákona a zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry s tým, že tieto návrhy treba dôkladne zvážiť. Informáciu pre TASR potvrdil hovorca Komisie pre oblasť spravodlivosti Christian Wigand.

„Široký rozsah zamýšľaných noviel a početné oblasti dotknutého práva EÚ si vyžadujú dôkladnú a solídnu analýzu," uvádza sa v stanovisku, ktoré exekutíva EÚ zaslala do Bratislavy.

Eurokomisia v liste podpísanom eurokomisárom pre spravodlivosť Didierom Reyndersom a eurokomisárkou pre vnútorné záležitosti Ylvou Johanssonovou v utorok požiadala ministra spravodlivosti Borisa Suska, aby slovenská vláda zatiaľ nepokračovala v zamýšľaných novelách a najmä sa neuchýlila k zrýchlenému postupu bez riadnej a dôkladnej konzultácie so zainteresovanými stranami na vnútroštátnej a európskej úrovni.

Wigand spresnil, že eurokomisia je pripravená na ďalšie politické a technické diskusie so slovenskou vládou s cieľom podrobnejšie preskúmať tieto otázky, pričom zamýšľané zmeny a doplnenia zákona odporúča konzultovať aj s Benátskou komisiou Rady Európy.

Lipšic bol ochotný odísť

Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic v utorok vyhlásil, že je ochotný vzdať sa funkcie, ak vláda garantuje, že nezasiahne do postavenia špeciálnej prokuratúry a jej prokurátorov.

Zámer rušiť špeciálnu prokuratúru kritizovala aj prezidentka Zuzana Čaputová s tým, že by to bol krok späť.

„Z vyjadrení koaličných predstaviteľov je zrejmé, že základný motív tohto kroku sú personálne zmeny na špeciálnej prokuratúre, nie teda nedostatočnosť či nevýkonnosť inštitúcie, ktorá je súčasťou nášho právneho poriadku už takmer dvadsať rokov,“ uviedla s tým, že takýto krok by považovala za veľmi nešťastný, až nebezpečný zásah do personálneho fungovania prokuratúry zo strany politickej moci.