Koniec špeciálnej prokuratúry Prezidentka to pokladá za nebezpečný zásah, Lipšic je ochotný vzdať sa funkcie

Doplnené o stanovisko špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica:

Prezidentka Zuzana Čaputová sa vyjadrila kriticky k zmenám, ktoré pripravuje koalícia v justícii. Poukazuje na to, že hoci majú byť už v stredu prerokované na vláde, doposiaľ ich návrh nezverejnili.

„Dalo sa očakávať, že vládna koalícia bude prijímať zmeny v oblasti justície, napokon robila tak doposiaľ každá vláda. Avšak avizované zmeny sa majú udiať v skrátenom legislatívnom konaní, a teda bez riadneho pripomienkovania a odbornej diskusie,“ hovorí hlava štátu.

„Z vyjadrení koaličných predstaviteľov je zrejmé, že základný motív tohto kroku sú personálne zmeny na špeciálnej prokuratúre, nie teda nedostatočnosť či nevýkonnosť inštitúcie, ktorá je súčasťou nášho právneho poriadku už takmer dvadsať rokov,“ uviedla s tým, že takýto krok by považovala za veľmi nešťastný, až nebezpečný zásah do personálneho fungovania prokuratúry zo strany politickej moci.

Úrad špeciálnej prokuratúry a Špecializovaný trestný súd podľa nej preukázali svoje opodstatnenie v boji s organizovaným zločinom a korupciou. Dodáva, že obe inštitúcie nie sú konečnými inštanciami a ich výstupy podliehajú kontrole a prípadnej revízií súdov.

„Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, prípadne Špecializovaného trestného súdu by som preto považovala za krok späť. Akékoľvek zásadné zmeny, obzvlášť v oblasti právneho štátu, by sa však mali diať po odbornej diskusii a hlavne v riadnom legislatívnom procese,“ poznamenala prezidentka.

Ak by prezidentka rozhodnutie vládnej koalície zrušiť špeciálnu prokuratúru vetovala, kabinet má v parlamente dostatok hlasov na prelomenie jej veta.

Lipšic je pripravený vzdať sa funkcie

Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic poslal v utorok večer do médií stanovisko, v ktorom uviedol, že je ochotný vzdať sa funkcie, ak vláda garantuje, že nezasiahne do postavenia špeciálnej prokuratúry a jej prokurátorov.

„Boj proti organizovanému zločinu a korupcii nikdy nie je, a ani nemôže byť, postavený na jednej osobe. Kľúčovú úlohu v boji proti najzávažnejšiemu zločinu, ktorý ničí právny štát, však zohrávajú moji kolegovia prokurátori ÚŠP,“ tvrdí Lipšic.

„Preto v prípade, ak vláda bude verejne garantovať, že nijakým spôsobom nezasiahne do postavenia ÚŠP a jeho prokurátorov, vzdám sa v zmysle zákona funkcie špeciálneho prokurátora.“

Daniel Lipšic. Foto – TASR

Zaktivizoval sa aj expremiér Heger

Okrem prezidentky sa v téme navrhovaných zmien v súdnictve zaktivizoval aj bývalý predseda vlády a strany Demokrati Eduard Heger, ktorý v utorok letel priamo do Bruselu, aby sa stretol s eurokomisárom pre spravodlivosť Didierom Reyndersom.

Podľa Hegera bol aj eurokomisár prekvapený rýchlosťou iniciatívy zo strany novej vlády, ktorej viacerí nominanti boli v minulosti obvinení či trestne stíhaní. Reynders Hegerovi však spomenul, že súčasný premiér Robert Fico neprišiel do Bruselu so žiadnym konkrétnym návrhom.

Expremiér sa vybral do Bruselu aj preto, aby eurokomisárovi poskytol informácie o kauzách jednotlivých politických nominantov Roberta Fica, Andreja Danka a Petra Pellegriniho. Komisár bol podľa strany Demokratov v témach „veľmi zorientovaný a v drvivej väčšine poznal okolnosti a prepojenia jednotlivých prípadov na vládu“.

Eurokomisia podľa Demokratov vníma a hodnotí ako dôležitý aj kontext, v akom sa snaží Fico presadiť zmeny. Opozičná strana tvrdí, že ak vláda pretlačí zrušenie prokuratúry, Slovensku reálne hrozí pozastavenie európskych fondov.

Okrem Hegera sa obrátili na eurokomisiu aj deviati slovenskí europoslanci z opozičných strán. Listom ju vyzvali, aby pozastavila konzultácie s Ficovou vládou, kým plány kabinetu neposúdi Benátska komisia Rady Európy.

Žilinka odmieta spochybňovanie svojich prokurátorov

Hoci generálny prokurátor Maroš Žilinka tvrdí, že vládna koalícia s ním o pripravovaných zmenách v systéme slovenskej prokuratúry nerokuje, v utorok na sociálnej sieti uverejnil stanovisko, v ktorom sa dištancoval od spochybňovania krajských prokurátorov, ktorí by mali prevziať agendu Úradu špeciálnej prokuratúry po jeho prípadnom zrušení.

„Bez ohľadu na to, aké rozhodnutie prijmú zástupcovia výkonnej a zákonodarnej moci vo vzťahu k budúcnosti Úradu špeciálnej prokuratúry, z princípu dôrazne odmietam verejné spochybňovanie schopnosti prokurátorov krajských prokuratúr vysporiadať sa s trestnými vecami, ktoré sú aktuálne v pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry,“ zdôraznil Žilinka.

Takéto vyjadrenia považuje za dehonestujúce a neprípustne degradujúce odbornú spôsobilosť prokurátorov krajských prokuratúr, čo vážne ohrozuje dôveryhodnosť prokuratúry a zneisťuje verejnosť.

„Prokurátori krajských prokuratúr vysoko kvalifikovane konajú v trestných veciach organizovaného zločinu, závažnej násilnej a ekonomickej trestnej činnosti, drogovej kriminality, ako aj trestnej činnosti verejných činiteľov a práve z ich radov sa v podstatnej miere personálne kreoval a kreuje Úrad špeciálnej prokuratúry,“ dodal generálny prokurátor.

Zrušenie prokuratúry ako súčasť trestnej reformy

Denník Postoj má k dispozícii návrh z koaličného prostredia, ktorého cieľom je vyškrtnúť Úrad špeciálnej prokuratúry z právneho systému. Skončiť by mal k 1. marcu 2024.

Špeciálna prokuratúra smeruje pod generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Vyplýva to z návrhu koalície, ktorý ešte v predvianočnom období plánuje predložiť do parlamentu. Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic by tak vo funkcii skončil predčasne, a to až o štyri roky. Pôvodne bol zvolený šéfovať prokuratúre do februára 2028.

Čítajte tiež

Boj o spravodlivosť Lipšicova prokuratúra by mala skončiť 1. marca. Fico o tom už rokoval v Bruseli

Lukáš Kekelák

Denník Postoj má k dispozícii návrh z koaličného prostredia, ktorého cieľom je vyškrtnúť Úrad špeciálnej prokuratúry z právneho systému. Skončiť by mal k 1. marcu 2024.

V dôvodovej správe návrhu sa píše, že ide o „prvý naliehavý krok“ z pripravovanej reformy trestnej politiky vlády „smerujúci k posilneniu právneho štátu“.

Návrh zákona vraj sleduje obnovenie dôvery verejnosti v prokuratúru a naplnenie „jednotnosti“ sústavy prokuratúry s cieľom priblížiť pravidlá jej fungovania „obvyklému usporiadaniu vnútorného členenia prokuratúry vo väčšine európskych krajín“.

Štvrtá Ficova vláda už vo svojom programe uviedla, že nesúhlasí s pokračovaním konfliktov medzi Žilinkovou generálnou prokuratúrou a Lipšicovým Úradom špeciálnej prokuratúry.

Autonómia špeciálnej prokuratúry sa podľa vládnej koalície stala väčšou, než píše zákon, čo vo výsledku narušilo „hierarchiu aj jednotnosť postupov prokuratúry pri uplatňovaní viacerých procesných inštitútov trestného konania“.

V návrhu za zrušenie špeciálnej prokuratúry predkladatelia argumentujú aj tým, že jej činnosť časť odbornej verejnosti vníma ako politickú, nesie vraj prvky svojvôle.