Rozdávanie pokračuje Vláda prezradila, ako pomôže s cenami plynu. Šéf ÚRSO skončí

Okolo cien energií bolo tento týždeň horúco. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý má na starosti určovanie regulovaných cien, totiž zverejnil prvé rozhodnutia. Podľa nich by mal napríklad plyn vzrásť v budúcom roku dvojnásobne, čo vyvolalo ostrú reakciu vlády.

Predseda vlády Robert Fico deň po zverejnení nakrútil video, v ktorom šéfa úradu Andreja Jurisa a jeho spolupracovníkov nazval sociálnymi teroristami a prisľúbil im skoré odvolanie.

Rozhodnutie ÚRSO, ktoré funguje podľa presne daných mechanizmov, zároveň Fico zobral osobne. „Nemám žiadne pochybnosti o tom, že takéto zvýšenie ceny plynu pre domácnosti, ktoré nemá v histórii obdobu, urobili len preto, aby nám skomplikovali život,“ hovorí premiér vo videu.

Po stredajšom rokovaní vlády následne ministerka hospodárstva Denisa Saková uviedla, že ceny plynu nebudú rásť vôbec a úrad svojimi rozhodnutiami zbytočne stresuje obyčajných ľudí.

„Chceme ponechať ceny na úrovni roku 2023. Takže oproti roku 2023 žiadne cenové navýšenie pre domácnosti, čo sa týka cien plynu, neplánujeme,“ povedala. Riešenie by mali podľa jej slov predstaviť na prvom decembrovom rokovaní vlády.

Čo to bude v praxi znamenať

Štátna pomoc s cenami energií pre domácnosti aktuálne funguje cez zastropovanie cien. Podobne ako teraz, aj v minulom roku ÚRSO rozhodol o regulovaných cenách. Bývalá vláda Eduarda Hegera ich však, obrazne povedané, „prebila“ zákonom, v ktorom určuje maximálnu hranicu, koľko môžu domácnosti za energie zaplatiť.

Vláda tak určila, že ceny pre domácnosti budú môcť vzrásť maximálne o 20 percent a nie napríklad o 225 percent v prípade plynu, ako vyplývalo z rozhodnutia ÚRSO.

Rozdiel medzi reálnymi cenami a tými zastropovanými dodávateľom uhrádzal štát.

Ficova vláda sa rozhodla ísť ešte ďalej, ceny plynu nebudú rásť vôbec.

Saková sa však nevyjadrila k elektrine a teplu, je teda možné, že pri nich k určitému zvýšeniu cien príde.

V prípade elektriny však určite nepôjde o výrazné zvýšenie. Štát sa totiž so Slovenskými elektrárňami dohodol, že naďalej budú dodávať určité množstvo elektriny za zvýhodnenú cenu, ktorá platila aj tento rok.

Zvýšenie sa teda bude môcť dotknúť ostatných poplatkov, ktoré vstupujú do koncovej ceny. Aj tie sú aktuálne zmrazené, už na budúci týždeň by sme mali vedieť, či ich vláda v tomto stave zachová aj na nasledujúci rok.

Prečo chce ÚRSO dvojnásobné ceny plynu

Zachovanie cien plynu na tohtoročnej úrovni vyjde štátnu kasu draho. Rozdiel medzi reálnymi cenami a tými zastropovanými je totiž aj napriek poklesu stále veľký.

Fico síce vo videu tvrdí, že „zvýšenie cien plynu pre domácnosti“, o ktorom rozhodol ÚRSO, „nemá v histórii obdobu“, pravda je však taká, že Jurisov úrad v skutočnosti rozhodol o poklese cien.Zdieľať

Fico síce vo videu tvrdí, že „zvýšenie cien plynu pre domácnosti“, o ktorom rozhodol ÚRSO, „nemá v histórii obdobu“, pravda je však taká, že Jurisov úrad v skutočnosti rozhodol o poklese cien.

Ako sme už vysvetlili vyššie, ÚRSO aj v minulom roku vydal rozhodnutie podľa toho, čo vyšlo z výpočtov, vláda však toto rozhodnutie prebila a určila vlastné ceny.

Na rok 2023 tak ÚRSO určil sadzbu za odobratý plyn pre domácnosti v prvej tarife na úrovni 0,1115 eura za kilowatthodinu. Na rok 2024 určil sadzbu na úrovni 0,0840 eura za kilowatthodinu. Rozdiely pre rôzne tarify sa líšia, v priemere však ide o pokles o 27 percent.

Ako upozorňuje aj šéfredaktor portálu energie-portal.sk Radovan Potočár, neplatí ani to, že by konanie úradu nemalo obdobu. Vlani za vlády Eduarda Hegera totiž rozhodnutie o cenách naozaj prinieslo skokové navýšenie.

ÚRSO zároveň žiadnu komplikáciu vláde neprináša. Tá môže svojím rozhodnutím prebiť jeho rozhodnutia, tak ako to urobila aj vlani.

Miliardy eur, ktoré nemáme

Zastropovanie cien energií v roku 2023 vyjde štátnu kasu podľa odhadov na takmer dve miliardy eur. Na ilustráciu, na chod nemocníc ide ročne 2,6 miliardy eur. Nejde teda o malú sumu. Ak by sme pomoc s energiami čo i len čiastočne skresali, naše nemocnice by mohli mať výrazne viac peňazí.

Saková neprezradila, aký vplyv bude mať zmrazenie cien plynu na budúci rok na štátny rozpočet, povedala iba, že chcú, „aby bol ten dopad najnižší“. Podľa odhadov však vyjde na asi miliardu eur.

Je otázne, kde na to vláda zoberie peniaze. Za prvý mesiac svojho vládnutia totiž už stihla oznámiť viacero štedrých opatrení, ktoré budú stáť stovky miliárd eur. Prvenstvo majú trináste dôchodky, na ktoré pôjde 800 miliónov.

Minister financií Ladislav Kamenický pritom uviedol, že vláda chce konsolidovať každý rok o 0,5 percenta HDP. To je síce podľa odborníkov vzhľadom na stav verejných financií málo, pri pohľade na rozdávanie vlády však bude problém dosiahnuť aj to.

Kamenický možno aj chce šetriť, jeho koaliční partneri však zvyšujú výdavky o miliardy.

To, ako to chce vláda všetko zaplatiť, by sme sa mali dozvedieť už na budúci týždeň, v pondelok by totiž mala rokovať o štátnom rozpočte na nasledujúci rok.

Niečo už bolo načrtnuté v programovom vyhlásení. Vláda chce napríklad zvýšiť dane z tabaku, alkoholu, ako aj hazardu. Dokument spomína aj možnosť zavedenia dane zo sladených nápojov, Kamenický už vznik tejto novej dane potvrdil.

Čítajte tiež

Ako naloží vláda s verejnými financiami Čakajú nás vyššie dane, na skrotenie dlhu to však stačiť nebude

Kristína Votrubová

Vláda sľubuje štedré trináste dôchodky, robustnejší program pre rodiny však chýba.

Vláda okrem toho plánuje zvýšiť zdanenie nehnuteľností a viac zdaniť príjmy lepšie zarábajúcich osôb.

Tieto opatrenia nepokryjú úplne náklady, ktoré si vyžiada pomoc s cenami energií, určite však k tomu prispejú.

Inú možnosť vláda ani nemá, verejné financie sú totiž v zlom stave a odborníci bijú na poplach. Je teda paradoxné, že v takejto situácii vláda plánuje obzvlášť štedrú pomoc s cenami energií.

Extrémne štedrá pomoc

Ako sme už dávnejšie uviedli, Slováci majú totiž jedny z najlacnejších energií v Európskej únii a v porovnaní s inými krajinami takmer nepocítili razantný nárast cien, ktorý sa udial na trhoch.

Menej ako my platia už iba Chorváti a Maďari. Ako ukazujú dáta Eurostatu, kým Slováci platia za jednu kilowatthodinu plynu 0,057 eura, susední Rakúšania platia takmer trojnásobok, a to 0,156 eura.

Najviac za plyn zaplatia Holanďania, kde jedna kilowatthodina stojí 0,25 eura. Výrazne viac ako my platia aj Česi, a to 0,11 eura. Ide pritom o dlhodobú záležitosť.

Súčasné opatrenia zároveň ľudí vôbec nemotivujú šetriť. Pomoc je určite správna vec; ak by domácnosti mali platiť reálne ceny, pre mnohé by to znamenalo prepad do chudoby. Je však otázne, či má štát, ktorý má vážne problémy s rastúcim dlhom, domácnosti ochrániť pred akýmkoľvek zdražením.