Ako naloží vláda s verejnými financiami
Čakajú nás vyššie dane, na skrotenie dlhu to však stačiť nebude
Vláda sľubuje štedré trináste dôchodky, robustnejší program pre rodiny však chýba.
Foto: TASR/Martin Baumann
Prepad medzi najchudobnejšie krajiny Európskej únie a rozvrátené verejné financie. To sú dva styčné body, ktoré podľa programového vyhlásenia vlády budú definovať jej smerovanie v sociálnej a finančnej politike.
Už veľa bolo napísaného o zlom stave verejných financií a o neodkladnej potrebe prijať kroky, ktoré spomalia rast verejného dlhu. Zo začiatku časti programového vyhlásenia, ktorá sa venuje finančnej politike, by sa mohlo zdať, že nová vláda si tento stav plne uvedomuje a riešenie situácie je dokonca jej prioritou.
Ako sa totiž v dokumente píše, „prioritou vlády v rámci rozpočtovej politiky je, po tri a pol rokoch rozvratu verejných financií, návrat k udržateľným verejným financiám s cieľom stabilizácie vývoja verejného dlhu v pomere k HDP“.
Už v nasledujúcom odseku však nádeje na reálne opatrenia spľasnú. Vláda sa totiž zaväzuje znížiť deficit iba o 0,5 percenta HDP. Ako však pre Postoj upozornil Juraj Kotian z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, takáto miera konsolidácie „je minimum, ktoré nám nanajvýš kúpi trochu času, ale strednodobo nezastaví nárast dlhu voči HDP“.
Tento záväzok si vláda zároveň dáva iba na rok 2024, čo nevyvoláva dojem pevného rozhodnutia konsolidovať počas celého volebného obdobia.
V každom prípade vláda plánuje stabilizáciu verejných financií docieliť zvýšením efektivity verejnej správy, ale aj zvýšením niektorých daní. Vláda však zároveň plánuje založiť nové ministerstvo a rozdeliť RTVS, čo k zoštíhľovaniu verenej správy určite neprispeje.
Pri čítaní časti programového vyhlásenia vlády, ktorá sa venuje zmenám v daniach, má človek chvíľami pocit, akoby čítal návrh, ktorý novej vláde pripravila ešte úradnícka vláda Ľudovíta Ódora. Nový minister financií Ladislav Kamenický sa vtedy o týchto lego kockách, ktorým Ódor opatrenia pripodobnil, veľmi lichotivo nevyjadril.
Celkový objem opatrení je sedem percent HDP alebo necelých desať miliárd eur.
Priplatia si banky aj fajčiari
Vláda chce napríklad bojovať s negatívnymi externalitami cez zvyšovanie daní z tabaku, alkoholu, ako aj hazardu. Presne to obsahuje aj Ódorov návrh. Zvýšenie zdanenia tabakových výrobkov o 40 centov by podľa neho mohlo priniesť 58 miliónov navyše, vyššie zdanenie alkoholu zasa ďalších 24 miliónov.
V programovom vyhlásení sa okrem toho spomína aj možnosť zavedenia novej dane zo sladených nápojov, čo je tiež jedna z Ódorových lego kociek. Táto daň funguje vo viacerých krajinách a podľa návrhu na ozdravenie verejných financií sa osvedčilo, že zavedenie takejto dane má pozitívny vplyv na znižovanie výskytu obezity a iných chorôb súvisiacich so stravou.
Ak by sa zaviedla daň 0,4 eura za liter nápoja, ktorý obsahuje viac ako sedem gramov cukru na 100 mililitrov, štátnemu rozpočtu by to prinieslo 240 miliónov eur navyše.
Iba tieto tri zmeny by tak mohli štátnej kase priniesť viac ako 300 miliónov. Otázne, samozrejme, je, či by vláda pristúpila k takému zvyšovaniu, ako navrhuje Ódorov dokument.
Vláda si chce posvietiť aj na majetkové dane a plánuje zvýšiť zdanenie nehnuteľností. Chce to však urobiť so zreteľom na sociálny štandard obyvateľov a toto zvýšenie by tak nemalo mať negatívny vplyv na nízkopríjmové skupiny.
Spôsob, akým to chce urobiť, je opäť podobný tomu, čo navrhoval Ódor. Vlastníci viacerých nehnuteľností by totiž v prípade druhej a ďalšej nehnuteľnosti určenej na bývanie mali byť zdanení vo väčšom rozsahu.
Podľa Ódorovho dokumentu by takéto zdanenie malo pozitívny vplyv na realitný trh. Ako vysvetľuje, „viacnásobné vlastníctvo nehnuteľností na bývanie, často v podobe ‚investičných nehnuteľností‘, spôsobuje distorzie na trhu s nehnuteľnosťami, ktoré sa prejavujú dynamickejším vývojom cien týchto nehnuteľností“.
Vyššie zdanenie tak na jednej strane prispeje k väčšej spravodlivosti a k obmedzeniu špekulatívnych nákupov.
Vláda chce tiež presadiť vyššiu progresivitu daní z príjmov fyzických osôb, lepšie zarábajúci ľudia tak môžu očakávať zvýšenie daní.
Programové vyhlásenie taktiež sľubuje zvýšenie významu environmentálneho zdaňovania v záujme udržateľnosti životného prostredia. Ako presne sa toto „zvýšenie významu“ zmaterializuje, už dokument nespresňuje.
Okrem týchto daní, ktoré sa dotknú bežného obyvateľstva, plánuje nová vláda zdaniť viac aj banky a mimoriadne zisky a nadzisky. Druhé menované opatrenie by sa pritom nemalo týkať iba firiem, ale aj fyzických osôb.
Cieľom novej dane pre banky má byť zabezpečiť prerozdelenie ich nadmerných ziskov a „zabezpečiť, aby sa spolupodieľali na financovaní základných verejných funkcií štátu“. Je otázne, či toto je úlohou súkromných inštitúcií. V každom prípade vďaka výraznému nárastu úrokových sadzieb dosahujú banky rekordné zisky a nová daň ich určite nezruinuje.
Pri zavádzaní tohto typu daní však existuje vždy riziko, že dotknutý sektor vyššie náklady premietne do vyšších poplatkov pre klientov. Vláda však sľubuje, že tomuto zabráni.
Ďalšou možnosťou, ako môže štát navýšiť svoje príjmy, je zvýšenie efektivity výberu daní. Každý rok totiž štátna kasa prichádza o milióny na daňových únikoch. Aj na tomto chce nová vláda pracovať, a to najmä cez zavedenie elektronickej fakturácie a online oznamovania údajov z nej.
V rámci zvyšovania efektivity chce vláda zaviesť systém UNITAS, o ktorom sa už roky hovorí a na ktorého zavedenie sa už minuli milióny eur. Uvidíme teda, či sa práve tejto vláde konečne podarí zjednotiť výber daní a odvodov.
Viac dôchodcovia ako rodiny
V oblasti sociálnej politiky je asi najvýraznejším opatrením zavedenie 13. dôchodku vo výške priemerného dôchodku za predchádzajúci rok. Toto opatrenie stihol nový minister práce Erik Tomáš už aj predstaviť, vyplácať by sa mal začať od budúceho roka.
„Deti budú môcť prispieť rodičom z tých známych dvoch percent daní z príjmov fyzických osôb,“ uviedol minister práce.
Vláda sa však plánuje pozrieť aj na dôchodkový systém ako taký. „Prehodnotením efektívnosti všetkých troch pilierov dôchodkového systému vláda posilní jeho dlhodobú udržateľnosť a maximalizuje úžitok pre poistencov,“ píše sa v programovom vyhlásení.
To u odborníkov vyvoláva obavy, Robert Fico je totiž známy tým, že druhý pilier mu nie je veľmi po vôli. Jeho minulé vlády naň viackrát siahli, čo malo negatívne dosahy na sporiteľov.
V rámci reformy penzijného systému vláda plánuje aj zreálniť dôchodkový vek. Kľúčom na toto „zreálnenie“ má byť zdravotná kondícia ľudí a ich schopnosť ďalej pracovať. Ako presne by však tento systém mal fungovať, nie je jasné.
V rámci sociálnych opatrení sa objavujú aj témy, ktoré presadzovali aj predchádzajúce vlády Roberta Fica. Minimálna mzda by tak mala dosahovať 60 percent priemernej mzdy a mala by sa obmedzovať práca v neštandardných časoch a poškodzujúcich formách.
Tým majú autori na mysli prácu v noci, cez sviatky a víkendy, ale aj jednoosobové firmy a nedobrovoľné živnosti. S tým prvým bude zrejme vláda bojovať zvyšovaním príplatkov za prácu v týchto časoch. Boj s „poškodzujúcimi formami“ však už bude ťažší.
Vláda chce konkrétnymi opatreniami podporiť aj rodiny. Kým nebude možné garantovať pre každé dieťa miesto v materskej škole, rodiny budú mať nárok na rodičovský príspevok. Mladí ľudia budú môcť po skončení školy získať jednorazový štátny príspevok, ktorý má prispieť k tomu, aby ľudia zostali a usadili sa na Slovensku.
Okrem toho chce vláda zabezpečiť pre rodiny zvýhodnenú dostupnosť tovarov a služieb potrebných na starostlivosť o deti. Robustnejší program podpory rodín však chýba.
Vláda sa chce podľa programového vyhlásenia intenzívne venovať aj odstraňovaniu rozdielov medzi regiónmi. Zdôrazňuje najmä potrebu živého dialógu, a preto chce obnoviť výjazdové rokovania vlády.
To však podľa hovorkyne Únie miest Slovenska Daniely Piršelovej veľké zmeny neprinesie. „Reálnu pomoc regiónom neprinesú jednorazové, nesystémové intervencie po rokovaní vlády v okrese, ale systémové zmeny vo forme posilnenia ich finančnej stability, kompetencií a zníženia závislosti od rozhodnutia centrálnej vlády,“ hovorí pre Postoj.
O zvýšení autonómie či navyšovaní financií pre samosprávy sa však v programovom vyhlásení veľmi nepíše. Vláda však chce uľahčiť čerpanie eurofondov a zdrojov z plánu obnovy, a to najmä cez zjednodušenie verejného obstarávania.
Programové vyhlásenie tak v oblasti finančnej politiky na jednej strane obsahuje dramatické alebo veľkolepé všeobecné vyhlásenia, konkrétne opatrenia však často za touto veľkoleposťou zaostávajú.
Je to však aj pochopiteľné. Minister financií si určite veľmi dobre uvedomuje, že stav verejných financií veľkolepé konkrétne sľuby nedovoľuje. Štát si ich jednoducho nebude môcť dovoliť.
