Keď máme brzdu len do pekného počasia Nemecko kráča v ústrety zrážke s veľkými problémami

Predstav si teraz brzdu, ktorá by fungovala len za pekného počasia. Je sucho, slnečno, dobrá viditeľnosť? Brzdite si podľa ľubovôle. Je mokro, nevľúdno, klzko, sneží? Treeesk. Také vozidlo by asi nikto ani dobrovoľne neukradol, nieto aby zaň ešte platil.

Ústava ako právne okovy

Lenže to je presne prístup, ktorý veľká časť nemeckej politickej sféry zaujala k ústavnej dlhovej brzde Schuldenbremse, ktorá podľa verdiktu ústavného súdu znemožňuje minúť 60 miliárd eur zo špeciálneho covidového fondu na rôzne dekarbonizačné projekty. 

Pojem Aussetzung der Schuldenbremse, vyradenie dlhovej brzdy, sa vo verejnej diskusii premnožil. Vraj je to prekážka prosperity a investícií, nedomyslené opatrenia komplikujúce budúcnosť Nemecka, skrátka blbý výmysel predošlej politickej generácie. Podľa predstáv „vyraďovačov“ by mal spolkový snem teraz odhlasovať stav mimoriadnej núdze a na nejakú dlhovú brzdu sa vykašľať.

Táto stratégia môže naraziť hneď na dve veci. Po prvé, nie každý nemecký politik je úplný bezchrbticový červ a najmä najmenšiu koaličnú stranu FDP by takáto nepoctivá chytristika mohla roztrhnúť na dve časti s katastrofálnymi následkami pre vládu samotnú. FDP je strana, ktorú jej voliči nevolia preto, aby rozhadzovala štátny rozpočet úplne voľne, a niektorí jej predstavitelia ten mandát berú vážne.

Po druhé, je to snaha obísť ústavu, pričom celým zmyslom ústavy je brániť parlamentu a vláde, aby si v bežných situáciách odhlasovali väčšinou jedného hlasu čokoľvek, čo práve uznajú za vhodné. V podstate ide o právne okovy, ktoré sa dajú povoliť len cez ďalší dodatok k ústave, a to je aj v Nemecku zložitý proces. 

To znamená, že do podobnej akcie môže ústavný súd „vraziť vidly“ znova – a vyvolať tak krízu ešte ťažšiu, než je tá súčasná. Salvadorský prezident si možno môže dovoliť očividne obchádzať ústavu; nemecký kancelár nie. Bude teda veselo – aj preto, že náraz na dlhovú brzdu hrozí nielen celoštátnemu, federálnemu rozpočtu, ale aj rozpočtom niektorých spolkových krajín.

Píše sa rok nemeckého vytriezvenia Aj Merkelovej výrok, že bezpečnosť Izraela je nemeckým poslaním, bol sebaklamom

Martin Leidenfrost

Museli by sme sa do histórie Spolkovej republiky Nemecko ponoriť veľmi hlboko, aby sme našli rok, v ktorom Nemci prežívali podobný pád samozrejmých istôt ako v roku 2023.

Prebudenie vnútorného vlkolaka

ČR a Nemecko majú veľmi odlišné problémy, ale to, čo majú spoločné, je, že niekoľko neblahých trendov, pred ktorými niektorí komentátori varovali už dávno, sa teraz zlialo v jeden mocný prúd.

V prípade Nemecka ide o starnutie populácie, dekarbonizačné programy, zastarané zloženie ekonomiky (veľa automobiliek, málo high-tech firiem) a vysoké náklady na azyl a migráciu z rozvojového sveta. 

Dekarbonizácia je enormne drahá, a čo sa týka migrácie, už v apríli 2023 odhadovali spolkové orgány, že len z federálneho rozpočtu pôjde tento rok na súvisiace náklady 27 miliárd eur, z toho cca 10 miliárd na „boj s príčinami migrácie“ a zvyšok priamo na sociálne a integračné náklady utečencov v Nemecku.

Všímate si niečo? To je polovica tej sumy, ktorej výpadok teraz rieši nemecký rozpočet. (A ešte stojí za zdôraznenie – pri tých 27 miliardách eur ide len o federálny rozpočet. Jednotlivé spolkové krajiny a rovnako aj obecné rozpočty znášajú ďalšiu časť migračných azylových nákladov.)

Neboli by to však Nemci, aby nemali rozplánované svoje financie pekne dopredu. Nákladov na azyl a migráciu by vraj malo ubúdať a v roku 2027 by mali klesnúť len na 17 miliárd eur ročne.

To sú presne také štatistické odhady, aké v každom inteligentnejšom človeku prebúdzajú vnútorného vlkolaka, pretože pri pohľade na podobné hausnumerá môžete iba tak zúfalo vyť na mesiac. Starí Etruskovia zamestnávali odborníka menom haruspex, ktorého povolaním bolo vytiahnuť z porazeného dobytčaťa pečeň a na základe jej tvaru veštiť budúcnosť. 

Proti odhadom azylových a migračných nákladov nemeckého štátneho rozpočtu na rok 2027 (to sú iba štyri roky v budúcnosti, pričom divoká migrácia je úplne mimo kontroly Európy) to pôsobí skoro ako chladne exaktný, vedecký plánovací proces.

Veštiť z pečene

Beriem teda teraz do ruky zľavnenú pečeň z mäsiarstva Brabec a veštím: minulé i súčasné vlády rôznych krajín Európy si odhlasovali toľko ľúbivých programov a ušľachtilých záväzkov, že sa to z normálnych rozpočtov už nedá vykryť. Buď budú musieť „tlačiť peniaze“, alebo zvyšovať dane na úroveň, ktorá vyvolá nepokoje podobné žltým vestám vo Francúzsku.

Súčasná česká vláda nie je výnimkou a takisto to bude mať svoje ovocie (dvojnásobne preto, že ekonomicky sme silne prepojení práve s chorľavejúcimi Nemcami). Za 34 rokov demokratickej republiky som ešte nezažil, že by na vládu bola „nasratá“ Praha aj Ostrava zároveň. Obvyklý stav bol, že jedni boli spokojní a druhí mrmlali. Tentoraz však zúria tam aj onam. Výkon skutočne jedinečný...

Pôvodný text: Brzda do pěkného počasí, uverejnené so súhlasom autora.