„Netreba sa báť vnášať do politiky aj naozajstnú slušnú kultivovanú ženskosť, ktorá nie je bojom za potraty, ale za ochranu života,“ hovorí poslankyňa za Kresťanskodemokratické hnutie Martina Holečková s tým, že aj ona by chcela byť tvárou pomoci tehotným ženám.
Čo si myslí o Anne Záborskej aj o útokoch Alojza Hlinu na KDH? Prečo stále verí, že štvorkoalícia s Hlasom mohla fungovať? V čom budú kresťanskí demokrati postupovať spoločne s ostatnými stranami opozície a za akých podmienok sa pridajú ku koalícii? A kedy predstaví KDH svojho prezidentského kandidáta?
Martina Holečková je právnička. Viac ako 18 rokov sa venovala humanitárnym a rozvojovým projektom prevažne v subsaharskej Afrike, ale aj na Slovensku. Od roku 2020 je v predsedníctve KDH, tento rok sa stala nitrianskou vicežupankou a po zvolení do Národnej rady aj predsedníčkou poslaneckého klubu KDH.
K práci na humanitárnych a rozvojových projektoch, ale aj k politike som sa dostala cez svoju sociálnu angažovanosť. Zistila som, že ak chceme, aby sa sociálne odkázaní na Slovensku mali lepšie, tak sa to dá práve vďaka politike.
Išlo o obdobie, keď KDH vypadlo z parlamentu. Vtedy v mojej obci Kozárovce, kde som aj politicky začínala ako nezávislá poslankyňa, prišli za mnou s prosbou traja starší páni okolo sedemdesiatky, ešte pôvodní miestni členovia KDH, ktorí chceli obnoviť klub KDH v obci. Vraveli, že ak sa má KDH ešte vrátiť do parlamentu, treba začať zdola. Keďže som sa vždy angažovala v rôznych oblastiach či združeniach, vytypovali si ma, že práve ja by som mohla byť vhodnou predsedníčkou miestneho klubu.
Keď som videla ich chuť, povedala som si, že ich v tom nenechám a pomôžem im to rozbehnúť. Dohodli sme sa, že to na rok zoberiem a potom nájdeme niekoho, kto bude mať viac času, keďže som bola vtedy dosť vyťažená. Potom to už išlo samo. Najskôr prišli za mnou s ponukou, aby som kandidovala do okresného centra KDH, potom aj do krajskej rady, následne za poslankyňu do VÚC, neskôr ma zvolili do predsedníctva strany, až som dnes poslankyňou v Národnej rade.
Áno, pôsobí to trochu neuveriteľne, ale je to dôkaz, že tvrdou poctivou prácou sa dajú dosiahnuť aj takéto veci. Zvolením sa to však nekončí, tvrdá práca pokračuje aj v parlamente.
Konzervatívne ženy patria do politiky. Kým progresívci si zvolili za predsedu poslaneckého klubu muža, konzervatívne hnutie stavilo na ženu.Zdieľať
Úprimne, myslím si, že aj to zohralo nejakú rolu, ale verím, že to nebolo hlavné kritérium. Keď predsedníctvo prvýkrát skladalo kandidátku a rozhodovalo o top poradí, nebola som pri tom.
V tomto je KDH z hľadiska demokratických procesov úplne štandardná strana. Kolegovia ma navrhli a poslanci si ma zvolili v dvojkolových voľbách. Je to tiež signál, že konzervatívne ženy patria do politiky, hoci to v nej nemajú úplne jednoduché, ale treba ich v tom povzbudzovať. Kým progresívci si zvolili za predsedu poslaneckého klubu muža, konzervatívne hnutie stavilo na ženu.
Na regionálnej úrovni vyzerá politika inak, spájajú nás spoločné regionálne záujmy a vysoká politika ide bokom. Napriek tomu bola tá demonštrácia sily a moci, ktorá sa spustila tak krátko od vymenovania vlády, a to práve zo strany ministra vnútra z Hlasu, aj pre mňa veľmi negatívnym prekvapením.
Ťažko povedať. Asi som v politike ešte krátko na to, aby som všetko hneď videla čierno a prišla o všetku nádej. Stále si viem predstaviť, že by sme našli spoločné témy, ktoré by štvorkoalíciu spájali. Myslím si, že ak by táto koalícia bola vznikla, práve KDH by konflikty vyvažovalo a bolo strážcom toho, aby sa podobné veci, ako dnes vidíme na ministerstve vnútra, nediali.
Štvorkoalícia by bez Hlasu nebola mohla vzniknúť, takže po voľbách nebolo na výber. I keď si spätne myslím, že vláda Hlasu so Smerom a s SNS bola dohodnutá už hneď po voľbách a všetky mediálne výstupy Hlasu boli len zámienka, aby získali viac ministerstiev a vysvetlili svoje rozhodnutie voličom.
Nemyslím si, že to bol skutočný dôvod ani to, že by naša komunikácia bola bývala mätúca.
Keď predseda Majerský po rokovaní s Robertom Ficom povedal, že smerujeme do opozície, hovoril to preto, lebo rokovania o štvorkoalícii sa skutočne zasekli. A to na ponuke premiérskej stoličky, ktorú požadoval Hlas od PS. Následne vzhľadom na toto vyjadrenie pán Šimečka informoval nášho predsedu, že v PS už zmenili postoj a pánovi Pellegrinimu post premiéra predsa len ponúknu. Keď sa následne znova rozbehli rokovania, nastal zas spor medzi PS a Hlasom o obsadenie postu ministra vnútra.
Bolo to v hre. V KDH sme nemali proaktívne záujem o toto ministerstvo, ale v záujme zachovania možnosti vzniku štvorkoalície sme boli ochotní tento rezort zobrať a nominovať naň pána Karasa ako nášho experta na vnútro a spravodlivosť.
V čase, keď sa kreovala kandidátka, pán Karas ešte nebol rozhodnutý aktívne vstúpiť do straníckej politiky. Dnes má však záujem byť viditeľnejšou tvárou KDH a dohodli sme sa aj na intenzívnejšej spolupráci.
To nie, tam sa s tým budeme musieť popasovať my, ale verím, že s takýmto odborníkom za chrbtom to zvládneme.

Martina Holečková. Foto: archív M. H.
Ako sme aj uviedli, chceme do politiky vrátiť kultúru a slušné správanie. Slušnosť tu chýba a videli sme to už na prvej schôdzi pri vystúpení pána Matoviča, ktoré bolo nemiestne. Sama som tým bola veľmi zaskočená a zhrozená. Takto si fungovanie politiky ani správanie opozície nepredstavujeme. Nemali by sme zabúdať, že aj politika ukazuje istý vzor správania pre mladých ľudí a takýto jazyk či vystupovanie nie je správnou cestou.
Keď prišla ponuka ohlásiť spoločné odvolávanie, deklarovali sme, že ho podporíme, budeme hlasovať za odvolanie ministra vnútra. Ale nezdá sa nám vhodné hovoriť to v čase, keď ešte vláda nemá dôveru. Nič viac za tým nehľadajte.
(Smiech.) Vždy vám polichotí, keď vás niekto pochváli za to, že robíte slušnú politiku. Nemôžeme si vyberať, že to prišlo práve od Hlasu. Napriek tomu sme v niekoľkých našich vyhláseniach veľmi jasne kritizovali kroky, ktoré robí nový minister vnútra.
Chápem, že niektorí našu neúčasť na spoločnej tlačovke môžu alebo chcú čítať ako trieštenie opozície, no nie je to tak. Dokážeme v opozícii spolupracovať, vieme sa dohodnúť a príkladom toho je aj odvolávanie podpredsedu parlamentu Ľuboša Blahu, kde sme zozbierali podpisy všetkých opozičných strán.
Nemyslím si, že je dobré v opozícii vytvárať užšie koalície.Zdieľať
Ja sa na to pozerám vždy tak, že keď niečo riešim alebo dohodujem, idem vždy po poradí sily poslaneckých klubov. Ako prvé teda oslovujem PS ako najsilnejšiu opozičnú stranu v parlamente, následne OĽaNO, respektíve hnutie Slovensko, a nakoniec SaS.
Určite dokážeme v mnohých veciach postupovať spoločne, no nemyslím si, že je dobré v opozícii vytvárať užšie koalície. Skôr hľadať prieniky, v čom sa vieme dohodnúť.
Samozrejme, však sme ľudia.
To, že sa pán Hlina stále potrebuje nejakým spôsobom vyrovnávať s KDH, je už štandardom. Keď bol predsedom, spravil aj veľa dobrých vecí, aj mňa osobne podporoval, no priala by som si, aby sme sa už posunuli ďalej. Predsedníctvo roky voči pánovi Hlinovi nevystupuje negatívne, nijako sa k nemu nevyjadrujeme a bolo by podľa mňa fér aj z jeho strany, keby túto kapitolu už ukončil.
Bolo to naše slobodné rozhodnutie. Ako sme komunikovali pred voľbami, pre nás boli najdôležitejšie oblasti zdravotníctva, školstva a sociálnych vecí. Keďže vládna koalícia vyčlenila opozícii veľmi málo miest na pozícii predsedov výborov, rozhodli sme sa vzdať predsedníctva niektorého z výborov s podmienkou posilnenia nášho postavenia v iných výboroch.
Nemyslím si to. Pokladám našich odborníkov za natoľko zdatných vo svojich oblastiach, že nepotrebujú predsednícky post, aby ich bolo počuť a dokázali komunikovať svoje riešenia.
Priznám sa, že konkrétne ani neviem. Vzniklo to spontánne po pozretí videa, ktoré niekto poslal v našej poslaneckej skupine. Nechceli sme zostať len znechutení a vybaviť to kritickým stanoviskom, preto sme sa rozhodli ako opozičná strana využiť všetky možnosti, ktoré máme, a prišli sme s návrhom na odvolanie. Následne som hneď kontaktovala predsedov opozičných strán, z ktorých OĽaNO hneď garantovalo, že sa pripojí. Následne po nich sa pridalo aj PS.
Je to otázne, ale keď aj pán predseda Národnej rady Pellegrini vyhodnotil správanie pána Blahu ako neprístojné a detinské, možno sa bude mať chuť k tomuto počinu vyjadriť aj pár politikov z koalície. Aj oni pred voľbami hlásali, že chcú novú kultúru v parlamente, teraz to majú šancu dokázať skutkami, tým že schôdzu otvoria. Ja by som však bola veľmi rada, keby sa pán Blaha ospravedlnil pani prezidentke, zvesil obraz Che Guevaru a vrátil na svoje miesto vlajku Európskej únie.
Vždy ma pobaví, keď niekto o nás hovorí, ako budeme spolupracovať so Smerom, no nič také sa v realite nedeje.
My podporíme tie zákony, ktoré sú v súlade s naším volebným programom. Pokiaľ pôjde o radikálne znižovanie trestov za ekonomickú trestnú činnosť, tak to určite bude problém. Ak to však bude schválenie novely Trestného zákona z dielne exministra Karasa bez veľkých zmien, budeme sa o tom rozprávať.
Hlina sa stále potrebuje nejakým spôsobom vyrovnávať s KDH.Zdieľať
Kým nevieme, s akým návrhom vládna koalícia príde, ťažko o tom polemizovať. Ak by to bol návrh veľmi rozdielny od toho nášho a nebolo by možné doň nijako zasiahnuť, pravdepodobne zaň nezahlasujeme.
Mám odskúšané z regionálnej politiky, že v mnohých sociálnych témach vieme nájsť spoločnú reč, lebo ide o témy, v ktorých konkrétne pomáhate ľuďom, a vtedy sa viete viac k sebe priblížiť. Aj v minulom volebnom období sme toho boli svedkami. Len keď hovoríme o opatrovateľoch, dnes takmer nenájdete rodinu, ktorej by sa tento problém netýkal. A je to naozaj obrovský problém.

Martina Holečková. Foto: archív M. H.
Určite sa o to budem snažiť. Keď však vidím, čo sa deje v posledných dňoch, mám dojem, že vláda chce 13. dôchodkom len zalepiť oči seniorom a voličom vládnej koalície, aby odpútali pozornosť od toho, čo sa odohráva v bezpečnostných zložkách. Miesto konca vojny v polícii tu vidíme jej ďalšie pokračovanie. Tejto vládnej koalícii nejde o to, aby ľuďom skutočne pomohla, ale aby si zabezpečila pre vlastných ľudí bezpečnosť a beztrestnosť.
A čo sa týka rodičovského dôchodku, stále verím, že ostane zachovaný a nestane sa z neho to, čo pán minister predstavil. Nešlo by len o jeho absolútne zdeformovanie, ale aj o likvidáciu tisícok malých občianskych združení, ktoré ľuďom najviac pomáhajú. Zásahom do dvoch percent z daní neutrpia veľké politické mimovládky, ktoré koalícii najviac prekážajú, ale mnohé malé, ktoré nahrádzajú služby štátu.
Myslím si, že všetkým dňom ešte nie je koniec a vládna koalícia na to bude reflektovať. Nie je normálne, aby tu zo dňa na deň bez širokej diskusie tak zásadne menili veci. Namiesto adresnosti pomoci, ktorá tu úplne absentuje, prichádzame s plošnými 13. dôchodkami, ktoré situáciu najslabších neriešia.
Keď sme sa o tom aj v hnutí rozprávali, dospeli sme k záveru, že takýto zákon je momentálne absolútne nevykonateľný, keďže si dnes na Slovensku páry rovnakého pohlavia nemôžu adoptovať deti. Nateraz ide len o zbytočné rozdúchavanie vášní a možnosť rozdeľovania opozície. Ani pri adopcii jednotlivcami si neviem predstaviť, ako by zákonom skúmali ich sexuálnu orientáciu.
Počkajme si, či koalícia vôbec s niečím podobným príde. Zatiaľ nevidím dôvod, aby sme v súčasnosti podobným znením ústavu upravovali. Nie je to pomoc ľuďom, ktorá je našou prioritou.
Určite, to je predsa prirodzené, otcom môže byť len muž a matkou je vždy len žena.
V súčasnej dobe, keď sa rodí na Slovensku najmenej detí, treba urobiť všetko pre to, aby ženy už nemuseli počúvať o potratoch, ale o tom, ako ich ako matky štát dokáže podporiť. Máme stále kde zlepšovať podporný systém, aby sa ani ženy, ktoré žijú samy, nemuseli obávať, že nedokážu utiahnuť výchovu dieťaťa. Aby ho dokázali umiestniť do škôlky, aby mali ako matky možnosť pracovať na skrátený úväzok či mali pohyblivý pracovný čas.
Vážim si, čo pani Záborská spravila pre ochranu života, len niekedy jej spôsob veľmi rozdeľoval spoločnosť.Zdieľať
Z vlastnej skúsenosti viem, že je to náročné zladiť a bez podpory rodiny sa to nedá, o to viac si cením zázemie, ktoré mám. V tejto oblasti máme nesmierne rezervy. Ak by sme toto dokázali zmeniť, výrazne zlepšíme život budúcich matiek.
Aj v našom programe sme predstavili dostatok opatrení, ktoré by ženám uľahčovali situáciu a zjednodušili by im rozhodnutie, prečo si dieťa ponechať. Tento program sa budeme snažiť presadzovať aj z opozičných lavíc. Verím, že aj ja môžem byť tvárou pomoci tehotným ženám, slobodným matkám a rodičom samoživiteľom.
V jej balíku boli naozaj veci, ktoré ženám uľahčovali situáciu, preto nevidím dôvod, prečo by som s tým mala mať problém.
Ja si veľmi vážim, čo pani Záborská spravila pre Slovensko, pre konzervatívnu politiku aj pre ochranu života, len mám niekedy dojem, že jej spôsob veľmi rozdeľoval spoločnosť. Chcela by som, aby sme sa z toho poučili a pristupovali k tejto téme tak, aby to už nevzbudzovalo zbytočné vášne a svár v spoločnosti.
S tým plne súhlasím. Preto tiež hovorím, že sa netreba báť vnášať do politiky aj naozajstnú slušnú kultivovanú ženskosť, ktorá nie je bojom za potraty, ale za ochranu života.
Zatiaľ sme sa spolu od volieb ani nemali možnosť rozprávať. Pokiaľ viem, pani Záborská si zo zdravotných dôvodov ešte neprevzala mandát v parlamente. V témach, ktoré nás spájajú, by som však s ňou rada spolupracovala.
Určite si to viem predstaviť, predovšetkým spolupracovať s ľuďmi, ktorí sa venujú sociálnej oblasti. Pre KDH by boli určite prínosom.
Áno. Je to jedno z konzervatívnych mien, s ktorým by som rada spolupracovala. No v tejto fáze to nie je ani tak otázkou pre naše predsedníctvo či štruktúry, ale či je vôbec ochota spolupracovať z druhej strany.
Vzhľadom na to všetko, čo sa deje, sme tak ďaleko nezašli. O ďalšom rozširovaní KDH či jeho posilnení novými osobnosťami sme ešte nehovorili ani vnútri strany. Stále je to ešte krátke obdobie po voľbách.
Ak sa rozhodne, že chce kandidovať za prezidentku, určite bude mať plnú podporu KDH, ale k jej definitívnemu rozhodnutiu ešte neprišlo. Sme v procese, hoci mňa by určite potešilo, keby kandidátkou KDH bola taká šikovná a rozhľadená žena. Na druhej strane je to však tiež výborná europoslankyňa, ktorá háji konzervatívne hodnoty v europarlamente. Škoda, že ju nemôžeme naklonovať. (Úsmev.)
Je to otázka týždňov.
Nie je to ešte uzavreté. Ak by do toho nešla Miriam Lexmann, v hre je viacero iných mien. KDH má niekoľko kvalitných ľudí, ktorí by pripadali do úvahy, no momentálne čakáme, ako sa rozhodne pani Lexmann.
Nateraz to nebudem konkretizovať.
Kým u nás prebiehajú rozhovory o tom, či postavíme vlastného kandidáta, nemá zmysel hovoriť o podpore iných mien, ktoré zatiaľ ani neoznámili kandidatúru.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.