K snemu KDH Dobrá dvojka vedie k víťazstvám

Na jednej osvedčenej skúsenosti, veľmi prínosnej pre vývoj Slovenska, by som rád zdieľal povzbudenie pre dnešných kresťanských demokratov na odhodlanie na obnovu a rast akcieschopnosti KDH. Tridsaťštyri rokov už znamená takmer dve generácie s množstvom skúseností pre lepšiu budúcnosť.

Dve lekcie by som rád pripomenul – jednu pozitívnu a druhú negatívnu. 

V športe, v hospodárskej súťaži, v pracovnom kolektíve, ale aj v politike sú potrebné dobré dvojky. Sú to osoby alebo spoločenstvá, ktoré sú vyzývateľom, partnerom, oporou či dokonca náhradou jednotky, ak jednotka z akýchkoľvek príčin zlyhá. V KDH sme zažili skúsenosť dobrej dvojky opakovane. 

Víťazom prvých slobodných volieb po páde komunistického režimu v júni 1990 bolo na Slovensku široké hnutie Verejnosť proti násiliu. Zjednotilo demokratov, bývalých komunistov, ale aj osoby z totalitných bezpečnostných štruktúr. Cieľom bolo nielen odmietnutie násilia a pokojný prechod verejnej správy do rúk novej reprezentácie, ale začiatkom roka 1990 aj zabránenie KDH, aby sa stalo na Slovensku dominantnou stranou. 

KDH skončilo vo voľbách druhé. No keď sa do roka VPN začalo rozpadávať, keď premiér Vladimír Mečiar zorganizoval vytvorenie a odštiepenie platformy HZDS a bol z čela vlády odvolaný, KDH zobralo na seba úlohu stabilizujúcej sily.

Predseda Ján Čarnogurský sa stal premiérom. Napriek politickému napätiu a zložitej transformácii pomerov, napriek začatým zložitým rokovaniam o novom štátoprávnom usporiadaní Slovensko konštruktívne dokončilo prvé dvojročné demokratické obdobie svojej postupnej premeny po desaťročiach totality. 

Nekorektným spôsobom predstavitelia VPN najprv podržali svojho nominanta Vladimíra Mečiara vo funkcii premiéra pri jeho spore s KDH. A potom pri jeho odvolávaní v roku 1991 pre zneužívanie moci z neho urobili v očiach mnohých občanov politického martýra. Takto mu VPN pomohlo v mobilizovaní širokej podpory. 

Obdobie po predčasných voľbách v roku 1994, ktoré HZDS vysoko vyhralo, sa začalo „nocou dlhých nožov“ v Národnej rade SR. Následne ho charakterizovali akty opakovaného a hrubého porušovania ústavnosti, permanentný konflikt s prezidentom Michalom Kováčom, zavlečenie jeho syna do cudziny, vražda nepohodlného svedka štátneho zločinu Róberta Remiáša. SIS sa preukázateľne podieľala na týchto zločinoch. Lídrom opozície bolo KDH, ktoré s odvahou organizovalo protestné zhromaždenia na obranu právneho štátu, slobody slova, za udržanie európskych integračných ambícií Slovenska či referendum o priamej voľbe prezidenta, ktoré bolo vládou zmarené.

Keď deformáciou volebného zákona chcelo HZDS zabetónovať svoje vedúce postavenie, KDH ponúklo pretvorenie spolupráce strán Modrej koalície (KDH, DÚ, DS) do Slovenskej demokratickej koalície ako volebnej strany. Tá v rozhodujúcich voľbách v roku 1998 skončila síce druhá, ale stala sa de iure víťazom volieb. KDH cez SDK i priamo zohrávalo v tomto historickom období kľúčovú úlohu.

Široká koalícia fakticky desiatich strán s ústavnou väčšinou v parlamente vydržala štyri roky v plodnom úsilí o návrat k právnemu štátu a ústavnosti, zabezpečila rozsiahle a nevyhnutné zmeny ústavy a fungovania štátnych inštitúcií, ekonomiky, nové usporiadanie verejnej správy a dosiahla ukotvenie Slovenskej republiky v OECD, NATO a EÚ vrátane zlepšenia našich susedských vzťahov a obnovenia konštruktívnej spolupráce V4. Z týchto historickým zmien čerpá Slovensko aj dnes svoju stabilitu, celkový rozvoj a medzinárodnú perspektívu. Dôstojný život ľudí na Slovensku súvisí s dôstojným postavením našej krajiny v Európe. (Na porovnanie, v roku 2020 nastúpila Matovičova, neskôr Hegerova koalícia štyroch strán s ústavnou väčšinou. No vlastným nezodpovedným konaním dosiahla pomerne rýchlu sebadeštrukciu. Jej politický výsledok? Návrat minulosti.)

Tretí príklad dobrej dvojky prinieslo obdobie opozičného pôsobenia KDH po roku 2012. Keď sa po predčasných voľbách KDH stalo po 18 rokoch znovu parlamentným lídrom opozície, ponúkli sme blízkym stranám (SDKÚ-DS a Most-Híd) programovú a politickú spoluprácu vo forme Ľudovej platformy. V roku 2015 snem hnutia v Nitre schválil stratégiu KDH+, ktorá otvorila spoluprácu so stranami, s osobami a organizáciami, ktoré s hnutím spájali spoločné hodnoty a ciele. 

Odchody nepomohli kresťanskej demokracii, ale vždy tretím subjektom, iným stranám. 

Ale skutočne konštruktívnym a prínosným príbehom bola skúsenosť s historickou iniciatívou KDH na ústavné ukotvenie definície, ochrany a podpory manželstva ako jedinečného zväzku medzi mužom a ženou v roku 2014. Okrem toho dohoda so Smerom-SD zabezpečila „deharabinizáciu“ slovenského súdnictva. Tento príbeh je opísaný v knihe Ochrana manželstva v Ústave Slovenskej republiky, ktorej vydavateľom je Nadácia NTPT. Táto skúsenosť potvrdzuje dôležitosť odvahy a konštruktívneho prístupu, ktorý v politickej praxi kombinuje invenciu, otvorenosť, vytrvalosť a férovosť. Potvrdzuje, že získať oponenta pre dobré riešenie je dvojnásobným víťazstvom. 

Politická menšina sa nemusí obávať o budúcnosť, ak je tvorivá. Celé dejiny ľudstva sú formované tvorivými menšinami. Nemáme dôvod báť sa budúcnosti, ak s odvahou a vytrvalosťou používame naše dary a spôsobilosti pre pravdu, spravodlivosť a spoločné dobro. Aj dnes platí antická múdrosť o tom, že „niet šťastia bez slobody a niet slobody bez statočnosti“. Statočné KDH a statočná vládna politika sú potrebné pre našu lepšiu budúcnosť.

A preto treba ako drahú lekciu a ako výzvu na jednotu pripomenúť aj opakovanú negatívnu črtu početných letokruhov slovenskej kresťanskej demokracie. 

Od začiatku boli v hnutí zakladajúci členovia, ale našli sa aj „rozkladajúci“. Postupne z KDH odchádzali odlišné názorové či záujmové skupiny. 

Strany, ktoré vznikli odchodom z KDH a stali sa tak jeho konkurentmi, už takmer všetky zanikli. Hnutie by mohlo ašpirovať na zápis do Guinnessovej knihy. Bolo by v popredí rebríčka politických strán, ktoré napriek veľkému počtu odchodov a štiepení nezanikli, ale pretrvali naďalej. Český novinár a spisovateľ Viktor Dyk v básni Země mluví burcoval k vernosti slovami: „Opustíš li-mne, nezahynu. Opustíš-li mne, zahyneš.“ Príznačné posolstvo pre rozumnú a zodpovednú jednotu... 

Odchody nepomohli kresťanskej demokracii, ale vždy tretím subjektom, iným stranám. Cenu za to platilo Slovensko. Aj dnes je jednota v úsilí o spravodlivosť vzácna. Keby bolo u nás a medzi nami takejto súdržnosti viac, bolo by aj viac jej ovocia – viac spravodlivosti pre každého a viac všestranného rozvoja našej domoviny. To je zmysel, cieľ a kritérium zrelej politiky.

Znovu sa nad Tatrou blýska, hromy divo bijú... Na východ od Karpát prebieha agresívna intervencia, tragická vojna. Jej dosahy sa aj u nás rôznymi spôsobmi denne prejavujú. Pri pohľade na budúcnosť Slovenska a Európy nemáme byť v prvom rade ani optimisti, ani pesimisti, ale buďme odhodlaní a vytrvalí v úsilí o spravodlivé a rozvinuté Slovensko v mierovej zjednotenej Európe.

Toto úsilie predpokladá aj spoluprácu podobne zmýšľajúcich. Keď dostatočný počet podobne zmýšľajúcich vytvorí spoločenstvo odhodlané tvorivo pracovať na alternatíve rozumnej a zodpovednej politiky, čas KDH ako dobrej dvojky znovu príde.