Nekŕmiť trolla Ako na provokáciu Blahu s Che Guevarom zareagovať inteligentne

K nadčasovým omylom slovenských intelektuálnych salónov patrí upodozrievanie strany Roberta Fica, že nás po návrate k moci nejakým spôsobom začne ťahať k Putinovmu Rusku, prípadne k Orbánovmu Maďarsku.

Je to hlboké nedorozumenie. Ak reálna dlhoročná politika Smeru pripomína nejakú zemepisnú oblasť, potom ňou nie je ani tak Rusko, tobôž Maďarsko, ktoré nás pod vedením Viktora Orbána ekonomicky predbehlo ešte v roku 2018, keď bol na Slovensku naposledy premiérom Robert Fico, ale skôr Latinská Amerika.

Časť sveta, kde sa opakuje v zásade ten istý nešťastný vzorec, od Perónovej Argentíny až po Venezuelu Cháveza a Madura: charizmatickí miestni silácki mačovia balamutia voličov sociálnym populizmom, a keď sa dostanú k moci, trávia čas hlavne obohacovaním sa na ich úkor.

Vo filme Evita Perón z roku 1981 (nemýliť si s muzikálom s Madonnou) sa nachádza rozkošná sekvencia:

Evita, ktorú hrá Faye Dunawayová, obklopená kamerami a fotoaparátmi, ostentatívne rozdáva bankovky chudobným, ktorí ju osobne prišli požiadať o pomoc. Keď všetci odídu, prederie sa dnu jej dávna priateľka, ktorá prišla orodovať za skupinu mužov zatknutých kvôli kritike jej manžela, prezidenta Peróna. Evita sa najprv tvári ústretovo, no odmerane odíde, keď zistí, že sa jej stará priateľka nenechá uchlácholiť peniazmi. Kamera potom už len ukáže tú úbohú starú ženu, ako kráča po ulici, zrazu sa odkiaľsi prirúti auto, tajný policajt ju proti jej vôli vtiahne dnu, aby aj ona skončila za mrežami...

K iným príkladom „úspechov“ latinskoamerického sociálneho populizmu patrí Venezuela. Ekonomická politika Nicolása Madura, ktorá nadväzovala na jeho predchodcu Huga Cháveza (ich režim je pri moci už 24 rokov), viedla k hyperinflačnému rozvratu venezuelskej meny, vytvoreniu humanitárnej katastrofy doma a najväčšej utečeneckej vlny v dejinách Latinskej Ameriky. Z krajiny, ktorá má najväčšie zásoby ropy na svete, utieklo pred chudobou vyše sedem miliónov ľudí.

Smer a jeho marxistický figový list

Keď podpredseda Národnej rady SR Ľuboš Blaha včera zvesil portrét prezidentky republiky vo svojej novej parlamentnej kancelárii, aby ho nahradil obrazom Che Guevaru, všetkým nám symbolicky naznačil, kam pod vedením Smeru máme namierené. Smer – Latinská Amerika. Akurát bez mojita, rumby a Varadera.

Žiadny symbol sa na to nehodí lepšie ako Ernesto „Che“ (v argentínskej španielčine „kamoš“) Guevara, bojovník proti kapitalizmu, ktorého napokon kapitalizmus porazil tak, že z neho spravil marketingový symbol komodifikovanej revolty. Inými slovami, ak ste nahnevaný mladý človek, systém vám predá tričko s Che Guevarom, aby ste zo seba mali dobrý antisystémový pocit, namiesto toho, aby ste išli zvrhnúť systém.

Latinskoamerický marketingový symbol komodifikovanej vzbury predá bez problémov aj politiku „slovenskej sociálnej demokracie“. Guevarova romantizujúca podobizeň zakryje rozkladajúce sa zdravotníctvo, 20-tisícové hodinky i zberateľskú whisky za 26-tisíc eur pre vyvolených.

Premeniť pobúrenie inteligentným spôsobom

Mnohým ľuďom, ktorí za komunistickej totality zažili príkoria od oficiálnej moci, sa včera museli drať na jazyk poriadne vulgárne nadávky. No pohoršovať sa nad smeráckym trollom nemá zmysel. Žije z takých reakcií ako nejaký emočný upír.

Lepšie je premeniť tie negatívne pocity na niečo pozitívne. Peruánsko-španielsky publicista Álvaro Vargas Llosa (syn nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Maria Vargasa Llosu) napísal o Che Guevarovi pozoruhodný text, v ktorom stavia do kontrastu mýtus a reálneho človeka z mäsa a kostí.

Článok, ktorý je voľne prístupný aj v českom preklade, predstavuje skutočného Guevaru ako ideologického fanatika, účelovo sa uchyľujúceho ku krvavému politickému násiliu. Vargas Llosa tiež opisuje, ako nekompetentne Guevara spravoval kubánsku ekonomiku, keď sa stal šéfom kubánskej centrálnej banky po revolúcii, ktorá vyniesla k moci Fidela Castra.

Najlepšou odpoveďou na Blahovu provokáciu je premeniť hnev na pomoc. Čo tak prispieť na pomoc Kubáncom, ktorí už 64 rokov žijú pod komunistickou nadvládou, so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami pre politiku i ekonomiku tejto ostrovnej krajiny?

Najlepšou odpoveďou na gesto s Che Guevarom v slovenskom parlamente je poslať desať-dvadsať eur organizáciám, ktoré pomáhajú na Kube. Dajme príklad aspoň troch:

1.) Človek v ohrození podporuje prácu nezávislých novinárov, demokratických aktivistov, akademikov a študentov. Viac o ich práci na Kube nájdete TU.

2.) Slovenská katolícka charita pomáha v sociálnej oblasti, napríklad vo forme balíčkov s potravinami a hygienickými potrebami pre kubánske rodiny. Viac o ich práci i s číslom účtu, na ktorý sa dá poukázať finančná pomoc, nájdete TU.

3.) ACN Slovensko, ktorá sa sústreďuje na pomoc trpiacej cirkvi. O situácii na Kube a elektronický odkaz na konci, ako pomôcť, nájdete TU.

A samozrejme, netreba zabúdať ani na moc modlitby. Za pád totalitného režimu na Kube a slobodu pre jej občanov. Nech posledným skanzenom kubánskeho komunizmu zostane pracovňa Ľuboša Blahu.