Čo zaznelo v Londýne Zápisky Martina Leidenfrosta z „konzervatívneho Davosu“ Jordana Petersona

Aktualizované v stredu o 17.40 h

Tretí deň – streda:

Keďže hlavný program prvého vydania ARC-u sa pomaly končí, je čas už len na jeden posledný postreh. Tematicky sa to dnes už opakovalo, veľa sa rozprávalo o neobmedzených možnostiach energetického a ekonomického rastu, veľakrát bol odmietnutý „declinism and deconstructionism“ („úpadkovosť a dekonštrukcionizmus“) zeleno-progresívnych elít Západu a sebavedomá Senegalčanka zo Silicon Valley vyhlásila, že chudoba Afriky pochádza z príliš regulovanej ekonomiky a z ťažkosti robiť biznis. Na budúci rok to ide v štyroch afrických krajinách zmeniť – „break grotod next year“.

Napísal som, že fešácky exherec telenoviel je budúci prezident Mexika, čo musím po pohľade na aktuálne prieskumy relativizovať – začiatkom októbra mu namerali výtlak štyroch percent. Tu v londýnskej kongresovej sále však Eduardo Verástegui zanechal silný dojem. Bol viditeľne dojatý, keď hovoril o svojom boji proti zneužívaniu mexických detí v USA a vyčítal ľavicovému prezidentovi, že znásilňuje Mexiko.

Určite sa treba podrobnejšie venovať mexickej politike. Mexický pro-lifer zapôsobil aj na mňa. Dostal ako asi jediný rečník standing ovations od celej haly. Tak sa rozlúčim aj ja slovami Mexičana Verásteguiho: „All Glory to God.“ („Všetko na slávu Božiu.“)

Náš hostiteľ sa dnes ešte neukázal, vystúpi až podvečer v záverečnej debate. Zdá sa, že úspech a neúspech ARC-u je úzko viazaný s jeho osobou.

Iba jeho charizma umožnila zhromaždenie 1500 ľudí, zároveň jeho excentrická povaha aj mnoho znemožňuje. Včera, ku koncu druhého dňa konferencie, som zažil zúfalstvo v podhubí organizátorov – šéf tlačového odboru zrejme stratil vplyv na Petersona, ktorý dovtedy nedal ani jeden rozhovor.

Je obklopený tímom, ktorý ho úzkostlivo chráni pred sebou samým. To bráni tomu, žeby spontánne povedal niečo nevážne, no pritom to spôsobilo osamelosť duše celého podujatia.

Nejednoznačný postoj Petersona k liberálnym mainstreamovým médiám spôsobil, že v mnohých západných krajinách málokto o ARC-u vie. Klasické médiá tu nie sú, ani domáca BBC. Zato sú tu alternatívne médiá, podcasteri, youtuberi, influenceri.

Na zozname pozvaných Nemcov bolo veľa politikov CDU, z ktorých sa nikto neodvážil pozvanie prijať. Zato je tu partia mladých, ležérne oblečených nemeckých influencerov, dokonca kresťanský raper.

Strach pred ostrakizáciou nie je všade taký silný ako v Nemecku, no neprišli ani politici a novinári z iných krajín. Ani zo Slovenska, ktoré tu má v prepočte na obyvateľov asi najsilnejšiu posádku z celej kontinentálnej Európy, neprišiel ani jeden aktívny politik. Ostrakizácia Petersona v jeho domácej Kanade sa očividne preniesla na jeho londýnsky kongres. Ostrakizácie sa neboja iba tí, čo už ostrakizovaní sú.

Kým na scéne kulminuje v osobe expremiéra Johna Howarda samoľúba verejná masturbácia austrálskej pravice, snažím sa zhrnúť nejaké pozitíva.

1. Je tu možný budúci prezident Mexika Eduardo Verástegui, ktorý včera v kine predstavoval svoj film o sexuálnom zotročení detí. Slovákom, ktorí ho v kine spoznali, sa pozdáva – je vraj echt katolícky konzervatívec.

2. Slovenskú bojovníčku proti pornu zasiahlo neočakávané šťastie: manželka Jordana Petersona ju pozvala do svojho podcastu. Takže Slovenka nedostala rozhovor s celebritou – nie, celebrita dostala rozhovor so Slovenkou.

3. Z pohľadu organizácie ide konferencia ako po masle – každá diskusia sa začína a končí včas, strava je vyvážená, zahŕňa vitamíny a nezahŕňa hovädzie steaky, no a z terasy nad riekou máme výhľad na mrakodrapy, v ktorých sa zrejme riadia finančné toky sveta. Tri dni v tej hale sa dajú vydržať.

Aj tretí deň ARC-u sa začína spomínaním Boha. Pod heslom „The Good, the True, and the Beautiful“ ( „Dobro, pravda a krása“) rečnil nigérijsko-britský letničiar. Dobre padol najmä kultivovaný atak na materializmy všetkého druhu, s ktorým vystúpil spisovateľ a umelec Jonathan Pageau, „pioneer in the revival of Liturgical Art“ („pionier obnovy liturgického umenia“).

Dva abstraktné, ale v niečom predsa len kostolné obrazy umelca Makoto Fujimura stoja na javisku. Pageau ako doteraz jediný spomenul „moslimských filozofov“ a dával symbolicky hold islamu. Jedna z iba zopár účastníčok z francúzskeho sveta – autorka knihy En finir avec le wokisme (Skoncovať s wokeizmom) – sa mi sťažovala, že nikto na konferencii nehovorí o „slonovi v miestnosti“ – o islame, ktorý chce dobyť starý Západ.

Mala pravdu v tom, že islam nie je témou, keď sa však spomína, tak doteraz vždy kriticky.

Vo veci blízkovýchodnej vojny tu vládne proizraelský postoj, rečnil aj mladý rabín.

Takže platí, že ARC je oslavou židovsko-kresťanskej civilizácie v podaní pravicovo-anglosaského sveta – a islam je vynechaný. Je to správne, islam jednoducho predstavuje inú (a momentálne dosť necivilizovanú) civilizáciu.

Odvetil som francúzskej konzervatívke, že je tu ešte druhý slon v miestnosti – Rusko. Napriek známym názorom Jordana Petersona nepúšťajú tu nikoho na scénu, kto by mohol prejaviť najmenší náznak proruského sentimentu. V publiku je zopár rusofilov ako Rod Dreher alebo prominentný švajčiarsky novinár, politik a aktivista Roger Köppel, no nevystupujú. V diskurze ARC-u je Kremeľ na jednej úrovni s Hamasom.

Druhý deň – utorok:

Konferencia o spáse západnej civilizácie sa dopracovala do témy Aborigines v austrálskej provincii Northern Territory. Je to neuveriteľné: riedko osídlený ostrov na druhom konci sveta obývaný potomkami anglických väzňov má v ARC-u väčší priestor ako celá 600-miliónová kontinentálna Európa.

Austrálčania sú v každom paneli, majú tu expremiérov, exvicepremiéra, tieňového ministra obrany a množstvo odborníkov. A tak sa v Greenwichi už tretíkrát rieši čisto lokálna austrálska téma – stroskotané referendum o zmene konštitúcií v prospech domorodcov.

ARC, to je tour de force do odľahlejšej časti Západu. Človek, ktorý pripravil zoznam pozvaných z Nemecka, mi dal na moju zúfalú otázku PREČO AUSTRÁLIA? jednoduchú odpoveď: „Lebo oni si to platia.“

Je tu veľa anglosaskej dokonalosti – perfektné biele zuby, perfektné vystupovanie, optimistický úsmev, zdvorilé baronesy s diskrétnymi bielymi perlami.

Po obede sa zase rieši ekonomika v duchu „create, not complain“ a „sucess“ („tvor, nesťažuj sa“ a „úspech“). Americký utilitarizmus a pravicový technologický progresivizmus naráža u časti menšiny účastníkov z kontinentálnej Európy na nevôľu.

Slovák natrafil na mladého Američana v rifliach, ktorý sa chváli, že si nechal robiť geneticky selektované deti a založil fertility firmu, ktorá tlačí dopredu výrobu perfektných bábätiek. Nevedno, do akej miery chalanisko reprezentuje mainstream „konzervatívneho“ Davosu ARC, postkresťanský utilitarizmus je tu silný.

Osviežujúco pôsobil doteraz jediný ľavičiar na javisku, ktorý hneď varoval, že je „Žid a socialista“ a volá sa Maurice. Labourista Glasman je príliš konzervatívny, aby mohol byť v Conservative Party. Spoludiskutérov štipľavo chváli za to, že „vy aspoň netvrdíte, že to bol voľný trh, čo tvoril svet“.

Nekonvenčný ľavičiar atakoval globalizmus slovami, že „a populist is everybody who criticizes the free market“ („populista je každý, kto kritizuje slobodný trh“), „ordinary working pesos have been deeply humiliated“ („bežný pracujúci človek je hlboko ponížený“) a že treba „resist the atomization of people“ („odporovať atomizácii ľudí“). Ešte utrúsil, že nie je zvyknutý na potlesk. A naozaj, skrz-naskrz pravicová hala mu netlieskala.

Dnešné dopoludnie je explicitnejšie kresťanské ako včerajšie úvahy o transcendencii. Počuli sme zapálenú ženskú výzvu, že iba kresťanské odpustenie môže spasiť nás a našu civilizáciu, a počuli sme vysoko sledovaného katolíckeho influencera – amerického biskupa Roberta Barrona.

Biskup, ktorý sa práve vrátil z rímskej synody, predniesol perfektný prejav, svojou analógiou s obľubou čítať časopisy o pravidlách golfu však príliš nevedel osloviť sedliackejšie povahy.

Anglosaské umenie rétoriky je na vysokej úrovni, mňa pritom najviac dojal relatívne najslabší rétor, staručký pán so smutnými očami. Rozprával o otcovstve a o spoločnosti, v ktorej otcovia chýbajú.

V roku 1950 sa 90 percent detí dožilo dospelosti v kompletnej rodine, dnes je to tretina. Za ten čas sa viac rozmohli samovraždy chlapcov: „In the UK, in one year, more suicides than in all wars since 1945.“ („V Spojenom kráľovstve je v jednom roku viac samovrážd než vo všetkých vojnách od roku 1945.“)

Zato priemerný 21-ročný chalan strávi „14 000 hours of gaming“ („14-tisíc hodín hraním“). V roku 1960 bolo päť percent matiek slobodných, v 2020 to bolo 41 percent. Čo bolo nedávno normalitou – že chlapec zažíva autoritu a povzbudzovanie otca –, má dnes škaredý technický názov: „Dad-Enriched Parenting“ („rodičovstvo obohatené o otca“).

Práve sa začal druhý z troch dní konferencie. Brilantný publicista Konstantin Kisin nás vyzval, aby sme si predstavili, že starí rodičia našich starých rodičov by boli tu medzi nami: „They would think, they’ve been abducted by aliens. That’s the progress we’ve made.“ („Mysleli by si, že ich uniesli mimozemšťania. Taký je pokrok, aký sme dosiahli.“)

Posledné včerajšie vystúpenia boli venované najmä idei „Abundance“ (hojnosti). Tá téza protirečí všetkému, čo čítame každý deň v novinách – planéta Zem podľa rečníkov netrpí nedostatkom.

O kick-off sa postaral Michael Shellenberger so 72 slidmi. História podľa neho ukazuje „time and again, we have found a solution“ („zas a znovu, že nachádzame riešenia“). Malthus sa mýlil, Adam Smith bol pravičiar. Tovary sú dnes o 98 percent lacnejšie ako v roku 1815. Zvýraznil: „To reduce human impact on nature is anti-human.“ („Obmedziť vplyv ľudstva na prírodu je nehumánne.“)

Ľudstvo „is flourishing thanks to the impact on nature“ („prekvitá vďaka svojmu vplyvu na prírodu“).

Na javisku bolo povedané: „Capitalism works. The 50 cleaniest nations of the world happen to be also the 50 most free economies.“ („Kapitalizmus funguje. Päťdestiat najčistejších štátov sveta býva aj päťdesiatimi najslobodnejšími ekonomikami.“)

Prvý deň – pondelok:

Kongres ARC (Alliance for Responsible Citizenship) je v porovnaní s davoským Svetovým ekonomickým fórom ešte omnoho viac záležitosťou anglosaského sveta. V prvý deň vystúpil iba jeden rečník, ktorý nemá angličtinu ako rodný jazyk.

Asi trošku menej ako polovica z 1500 delegátov je neeurópska, teda prišli z USA, Kanady a Austrálie. Ázia a Latinská Amerika tu nie sú, Afrika je prítomná v šatni, lebo tam pracuje.

Počas prestávok je raz za čas počuť poľštinu, češtinu, slovenčinu, maďarčinu, je tu aj maličká partia Srbov. Francúzština nehrá rolu. Mužskú väčšinu nadchýnajú dve-tri mladé pekné modrooké holandské blondínky, ktoré majú podľa anglosaskej módy pomarančové tváre.

Po nemecky sa tu hovorí prevažne s rakúskym prízvukom. Neočakávané hviezdy sa neobjavili. Možno s jednou výnimkou: je tu vraj mladý padlý mesiáš rakúskej politiky Sebastian Kurz.

Rakúšania si šepkajú, že bude asi niekde na neverejnom prvom poschodí a „robí si svoju vlastnú konferenciu“. Ešte pred zopár dňami stál ako obvinený pred rakúskym súdom spolu so svojou pravou rukou – katolíkom z Opus Dei Bernhardom Bonellim (ktorého som tu na prízemí videl) – a už sa vzkriesil ako tajuplný prízrak konferenčného centra Magazine.

Jeden zdroj z ľudovej strany Rakúska má prozaickejšie vysvetlenie pre Kurzovu neoficiálnu vizitu: „Ako obvinený nemôže podnikať vo finančníctve, tak prešiel na reality a chce tu zohnať investorov.“

Pred obedom ma vystrašili prednášky o anglosaskej mládeži: v každej anglickej triede sú vraj školáci, ktorí ešte nosia plienky, lebo rodičia „shield the child from discomfort“ („chránia dieťa pred nepohodlím“), a deti narodené medzi rokmi 2010 a 2015 prestali pre používanie smartfónov navštevovať kamarátov.

Hovädzí steak na obed nebol, najchutnejšie kurča je vegánske. Všetci riešia Petersonov dvojfarebný oblek. Dokonca od niektorých organizátorov zaznieva: „Šašo!“

V prvom paneli sa ostražitým spôsobom rozprávalo o (citát Peterson) „the transcendant Good that is often described as God“ („nadprirodzenom dobre, ktoré sa často označuje ako Boh“).

Austrálsky expremiér John Anderson sa postaral s ťažkým down under prízvukom o veselú poznámku: „Goodness does happen.“ („Dobré veci sa stávajú.“)

Ako príklad uviedol, že 4 miliardy ľudí pozerali pohreb kráľovnej Alžbety.

Kritička islamu, holandská expolitička somálskeho pôvodu Ayaan Hirsi Ali varovala, že ľudia, „who decapitate jewish babies, will decapitate all babies“ („ktorí stínajú hlavy židovským bábätkám, budú stínať hlavy všetkým bábätkám“). Jej výzve na solidaritu s Izraelom tlieskala iba časť 1500-tisícovej haly. To je tu bežné – ani hostiteľ Jordan Peterson nedostáva standing ovations od všetkých.

Hoci jej hovoria „you behave like a Christian“ („správaš sa ako kresťanka“), Hirsi Ali nekonvertovala. Hovorí: „I believe in Judeo-Christian tradition.“ („Verím v židovsko-kresťanskú tradíciu.“) Debaty o existencii Boha označuje za „waste of time“ („mrhanie časom“), jej výzva na porovnávanie rôznych koncepcií transcendencie zostáva vágna, takto to však Petersonovi zrejme vyhovuje.

O 9.30 h greenwichského času sa začal v Londýne-Greenwichi „konzervatívny Davos“ Jordana Petersona, medzinárodný kongres ARC (Alliance for Responsible Citizenship). Organizátori išli na istotu a dali kongres otvoriť Kevinovi McCarthymu, 55. speakrovi Snemovne reprezentantov Spojených štátov.

Nevýrazný netrumpovec bol nedávno odvolaný aj vlastnou republikánskou stranou. McCarthy celkom vtipne narážal na svoju potupu – „I have a little more time“ („Mám o trochu viac času“). 

Jeho reč bola klasicky neocon-reaganovská: „Government is not the answer, government is the problem.“ („Vláda nie je riešenie, vláda je problém.“)

Ako novú os zla pomenoval Rusko, Irán, Severnú Kóreu, Hamas.

Po tetovanom básnikovi, ktorý končil vetou „There must be more“, vyšiel na javisko Jordan Peterson.

Rečnil vášnivo, ponorený do seba, až smrteľne úžasne („the alternative is hell“, alternatívou je peklo). Hostiteľ nosí červený oblek, polovica saka je však modrá. Ako zaznamenal jeden z početných prítomných Slovákov: „Vyzerá ako Joker.“ Teda charizmatický, ale aj trošku diabolský. 

Čítajte tiež

Komentár

Pred kongresom Jordana Petersona Už päť ro­kov jedáva iba ho­vädzie steaky – diéta pre echt kon­zer­va­tívca?

Martin Leidenfrost

Peterson organizuje „konzervatívny Davos“ v Lon­dý­ne. Kanadský profesor je osob­nosť inšpirujúca konzervatívcov po ce­lom svete.