Politika 18. január 2023

USA verzus Čína Ubránili by Američania Taiwan? Nová štúdia ponúka odpovede

Christian Heitmann
Christian Heitmann

Pod názvom Prvá bitka ďalšej vojny zverejnil think-tank CSIS analýzu možnej vojny medzi USA a Čínou.

Pod názvom Prvá bitka ďalšej vojny zverejnil think-tank CSIS analýzu možnej vojny medzi USA a Čínou.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Christian Heitmann

Ubránili by Američania Taiwan? Nová štúdia ponúka odpovede
Zdroj: Twitter U.S. Navy

Ako ukázala séria 24 simulácií možnej čínskej invázie na ostrov, Američania by mali dobré šance Taiwan ubrániť, no nebolo by to ľahké ani lacné. USA a ich spojenci by v priebehu úvodných troch týždňov stratili „desaťtisíce vojakov, desiatky lodí a stovky lietadiel“, vo väčšine scenárov by Washington musel počítať aj so stratou dvoch lietadlových lodí.

Ani hustá sieť lodnej protiraketovej obrany by zrejme nedokázala obrániť americkú flotilu pred salvami čínskych raketových úderov. Analýzu vypracovali odborníci think-tanku CSIS. Orientuje sa na scenár vojny v roku 2026.

„Výsledky simulácie ukázali, že Spojené štáty a Taiwan by mohli úspešne ubrániť ostrov aj za relatívne pesimistických predpokladov,“ píšu autori. Cena by však bola ohromná, taiwanská ekonomika by bola v troskách a armáda by utrpela ťažké straty. Odhadovaný počet obetí na čínskej strane by dosiahol desaťtisíc padlých.

Podľa štúdie by USA v prvých týždňoch stratili asi 140 mužov denne. To je mnohonásobne viac než v Iraku a v Afganistane (3) alebo vo Vietname (30), i keď ešte stále to zaostáva za priemerom druhej svetovej vojny (300).

Autori nezaujímajú stanovisko k otázke, či je pre USA prínosné zapojiť sa do obrany ostrova. Rovnako ani netvrdia, že čínsky útok je obzvlášť pravdepodobný, ale považujú ho za jednu z možností, ku ktorej by mohli Si Ťin-pchinga podnietiť napríklad aj vnútropolitické dôvody v Číne.

Isté nie je ani to, že by sa vojna po porážke Číny v úvodnej fáze skončila, vylúčiť nemožno ani dlhý konflikt alebo v krajnom prípade eskaláciu jadrovými zbraňami.

Zapojiť by sa mohlo aj Japonsko

Podľa väčšiny scenárov by sa do vojny zapojilo aj Japonsko, no zrejme nie okamžite, ale až po čínskych úderoch na americké letiská na japonskom území.

Pozadím je aj meniaci sa pohľad Tokia na čoraz asertívnejšie správanie Pekingu. Počas vojenských cvičení Číny v okolí Taiwanu v auguste dopadli odpálené čínske rakety dokonca do výlučnej hospodárskej zóny Japonska a japonský minister zahraničných vecí Jošimasa Hajaši žiadal „okamžité zastavenie“ cvičení.

Do cvičenia, ktoré simulovalo blokádu Taiwanu, bol zapojený obrovský počet plavidiel a časť odborníkov ho už nazýva „štvrtou krízou v taiwanskej úžine“. Počas posledných rokov čínske letectvo čoraz častejšie prekračuje taiwanskú úžinu, v jednom z incidentov dokonca až s 56 (!) lietadlami v jediný deň.

Či to je dôkazom, že Čína hodlá prevziať Taiwan silou alebo ide len o nátlak, aby lídri v Tchaj-peji boli ochotnejší rokovať o zjednotení, je medzi odborníkmi spor. Kým niektorí sa nazdávajú, že Čína by sa mohla pokúsiť o dobytie ostrova najneskôr v roku 2027 k 100. výročiu založenia Ľudovej oslobodeneckej armády čínskych komunistov alebo v roku 2049 k 100. výročiu víťazstva v občianskej vojne, druhí tvrdia, že Čína nemá žiadne preukázateľné úmysly meniť status quo násilím.

To je pomerne optimistický pohľad. Podľa internej analýzy nemeckého ministerstva hospodárstva majú odborníci ministerstva počítať s anexiou Tajvanu do roku 2027.

Ani sám Si Ťin-pching nevylučuje použitie sily: „Vyriešenie taiwanskej otázky je záležitosť, ktorú musia Číňania vyriešiť. Naďalej sa budeme snažiť o mierové zjednotenie s najväčšou úprimnosťou a maximálnym úsilím, ale nikdy nesľubujeme, že sa vzdáme použitia sily, a vyhradzujeme si možnosť prijať všetky potrebné opatrenia.“

Prieskum medzi odborníkmi v auguste 2022 ukázal, že hoci si len menšina (44 %) myslí, že Peking má zámer zmocniť sa ostrova do roku 2049, 77 % si myslí, že by Čína spustila inváziu ostrova, len čo by vyhlásil nezávislosť, a 63 % sa nazdáva, že invázia na ostrov je v horizonte ďalších desiatich rokov možná.

Boli by straty ešte vyššie?

Štúdia vyvolala veľký záujem odbornej verejnosti, no nie všetci s ňou súhlasia. Profesor Brown University Lyle Goldstein kritizuje niektoré predpoklady štúdie, najmä nápad, že by americké stíhačky tankovali vo vzduchu, aby mohli operovať zo vzdialených základní, ako je Guam či Japonsko.

„Medzi mnohými brbtami bolo aj to, keď generál vo výslužbe Dreptula povedal, že krátke nohy amerických stíhačiek nie sú problémom, lebo sme dobrí vo vzdušnom tankovaní. Hm. Som si istý, že Číňanom by nikdy nenapadlo napadnúť naše tankovacie lietadlá,“ reagoval sarkasticky na zverejnenie štúdie a deklaroval, že ňou nie je veľmi ohúrený.

Aj kalkulácia strát sa zdá niektorým kritikom prinízka. Štúdia predpokladá približne 3200 padlých na americkej strane len v úvodnej fáze vojny, no reálne straty by mohli byť násobne vyššie. Posádka každej americkej lietadlovej lode sa pohybuje okolo 5600 mužov, v prípade straty dvoch lietadlových lodí by bolo otvorenou otázkou, koľkých členov posádky by bolo možné zachrániť.

Aj pri potopení lode obvykle zahynie len menšia časť posádky, napríklad v bitke o Midway v júni 1942 Japonci stratili štyri lietadlové lode a jeden ťažký krížnik, Američania jednu lietadlovú loď a jeden torpédoborec. Na japonskej strane padlo 3057 vojakov a námorníkov, na americkej 307, pričom straty sa od lode k lodi veľmi líšili. Kým na palube japonskej lietadlovej lode Akagi prišlo o život „iba“ 267 ľudí, na lodi Kaga ich bolo dokonca až 811.

Otázkou však je, či by po zásahu niekoľkých lodí vystačili kapacity na záchranu. Zohľadniť treba aj riziko, že by lode stavili na rýchlosť, aby unikli čínskym raketám, a netrúfli si zastaviť, aby zachránili námorníkov potápajúcich sa lodí. Autori preto navrhujú implementovať model z druhej svetovej vojny, keď konvoje sprevádzali plavidlá, ktorých jedinou úlohou bola záchrana posádok lodí, ktoré sa stali terčom ponoriek.

Problémy v Európe

Vysoké straty by podľa odborníkov mohli tvrdo dopadnúť na americkú verejnosť. „Spojené štáty by za mesiac takéhoto konfliktu utrpeli toľko osobných obetí ako za dvadsať rokov vojen v Iraku a Afganistane. Rozsah a náhlosť takýchto strát by šokovali obyvateľstvo USA, ktoré nie je zvyknuté na značné vojenské straty.“

Autori pokračujú: „Účinok by mohol byť ako po útoku na Pearl Harbor v roku 1941, kde kombinácia prekvapenia, zrady a straty upevnila verejnú mienku a vytvorila odhodlanie dotlačiť konflikt do konca. Na druhej strane účinok by mohol byť aj ako pri bombardovaní amerických kasární v Bejrúte v roku 1983, kde sa americké obyvateľstvo a politický establišment rozhodli, že náklady nestoja za prínos pre zahraničnú politiku. Výsledkom bolo stiahnutie sa [z Libanonu].“

Podľa autorov by – nezávisle od výsledku konfliktu – strata veľkého počtu lodí a lietadiel ochromila USA na desaťročia a otvorila okno príležitosti pre štáty, ako je Rusko či Irán. Hlavným záujmom USA preto musí byť zabrániť vojne s Čínou a odstrašiť Peking od prípadného útoku.

S týmto cieľom by mali USA staviť najmä na odolnejšie systémy ako ponorky, ktoré by Číňania dokázali len ťažko vystopovať a zničiť, rozprestrieť letectvo na čo najväčší počet opevnených základní – až 90 % strát letectva utrpeli Američania na zemi – a posilniť protilodnú a protivzdušnú obranu Taiwanu, ako aj pozemné sily taiwanskej armády. Rovnako by Taiwan nemal podniknúť kroky, ktoré by zvýšili tlak na Peking, aby rýchlo konal – ako napríklad formálne vyhlásiť nezávislosť.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0