Výzva pre nového premiéra Vláda bude musieť rýchlo pripraviť rozpočet, dokáže sa vyhnúť šetreniu?

Prvá vec, ktorá čaká na novú vládu, nech už bude akákoľvek, bude zostavenie rozpočtu na budúci rok.

Bude to ťažká úloha, všetci odborníci varujú, že verejné financie sú v zlom stave a treba bezodkladne šetriť, teda treba výrazne škrtať.

Víťazný Smer, ako aj Hlas, ktorý bude v novej vláde určite, však v predvolebnej kampani sľubovali štedré opatrenia, ktoré by štátnu kasu stáli stovky miliónov. Smer sa tak snažil získať najmä dôchodcov, Hlas vo všeobecnosti hlásal návrat silného štátu.

Pellegrini hneď po vyhlásení výsledkov uviedol, že pri rokovaniach o možných koalíciách bude trvať na sociálnych opatreniach.

Rozpočet sa pripravuje vždy na nasledujúce tri roky, záväzný je však iba ten prvý. Teoreticky by mal byť na vládu predložený do 15. októbra, vzhľadom na zmenu vlády dátum nemôže byť dodržaný.

Už teraz je jasné, že ak nová vláda ešte v tomto roku nič neurobí, deficit dosiahne v budúcom roku 6,6 percenta. Takéto úrovne bude dosahovať aj v budúcich rokoch, a ak sa nič neudeje, už o tri roky dosiahne výška verejného dlhu 70 percent HDP. Ak by sme v nastavenej trajektórii pokračovali ďalej, v roku 2040 by zadlženie vysoko prekračovalo 100 percent HDP.

Počas posledných troch rokov verejný dlh výrazne narástol. Kým v roku 2019 dosahoval 48 percent HDP, v roku 2021 bol už na úrovni 61 percent, vlani mierne klesol na 58 percent.

Z výrazného nárastu nemožno celkom viniť iba Matovičovu či Hegerovu vládu. Dlh rástol cez pandémiu, keď štát investoval veľké peniaze do záchrany ekonomiky. Verejné financie zaťažila aj energetická kríza vyvolaná vojnou na Ukrajine.

Podobné nárasty dlhu zaznamenali aj iné európske krajiny.

Ak by išlo iba o dočasné opatrenia na podporu firiem a obyvateľstva, nebol by to veľký problém. Medzičasom však boli prijaté rôzne nákladné opatrenia, ktoré nemajú dočasný charakter.

Napríklad zvýšenie prídavkov na deti, daňového bonusu, navýšenie miezd zdravotníkov, ako aj iných zamestnancov vo verejnej správe, valorizácia dôchodkov či zavedenie novej rodičovskej penzie. Každé z týchto opatrení pomohlo tým, ktorých sa dotýkajú, ale zároveň vytvorilo veľkú záťaž pre verejné financie.

Drastické odporúčania

V praxi to znamená, že štát teraz ročne minie o približne deväť miliárd viac, ako mu reálne pritečie do štátnej kasy. To je v pomere k HDP najviac z Európskej únie a naše verejné financie majú najhoršie vyhliadky spomedzi krajín Únie.

Po období navyšovania štátnych výdavkov by tak mal prísť čas ich obmedzovania.

Dosluhujúci premiér Ľudovít Ódor včera predstavil súbor opatrení, ktoré by pomohli znížiť deficit a vydať sa na cestu uzdravovania verejných financií.

Sto opatrení, ktoré návrh obsahuje, by prinieslo úsporu deväť miliárd eur. Ale na to, aby sa zastavil rast dlhu, je potrebné znížiť deficit na úroveň dvoch percent do troch rokov. Stovka opatrení sa dá v podstate rozdeliť na tri skupiny: zvýšenie príjmov, zníženie výdavkov a zefektívnenie systému.

Najväčší efekt by malo zvýšenie DPH o dva percentuálne body, čo by mohlo štátnej kase priniesť o niečo viac ako miliardu eur. Inštitút finančnej politiky zároveň navrhuje zvýšenie spotrebiteľských daní z tabaku, alkoholu či hazardu. Pribudnúť by mohla aj nová spotrebná daň, a to zo sladených nápojov. Návrh taktiež obsahuje zvýšenie majetkovej dane, naša sadzba totiž patrí k najnižším v Európskej únii.

Čítajte tiež

Ódor predstavil opatrenia na ozdravenie verejných financií Vyššia DPH, zdanenie alkoholu či koniec rodičovského dôchodku

Kristína Votrubová

Celkový objem opatrení je sedem percent HDP alebo necelých desať miliárd eur.

Veľká časť opatrení sa týka rôznych škrtov. Koniec trinástych dôchodkov a rodičovskej penzie by štátnej kase mohol priniesť 0,7 miliardy eur. Ďalšou možnosťou, ako ušetriť, je zrušiť rekreačné poukazy, cestovné zadarmo pre študentov a dôchodcov, zníženie rôznych dotácií či zvýšenie cestovného a poplatku za diaľničné známky.

Situácia, keď musela nová vláda pristúpiť k tvrdým opatreniam, naposledy nastala v roku 2010, keď moc prevzala vláda Ivety Radičovej. Štátna kasa bola v takom zlom stave, že dosluhujúci minister financií Ján Počiatek už radšej ani nezverejňoval daňové prognózy, a celý svet vrátane Slovenska prechádzal finančnou krízou.

Vláda vtedy okrem iného pristúpila k zvýšeniu DPH o jeden percentuálny bod, za čo si vyslúžila veľkú kritiku od vtedy opozičného Smeru.

Dnešná situácia je však od tej, v ktorej sa ocitla Radičovej vláda, výrazne iná. Prakticky všetci ekonómovia síce upozorňujú na zlý stav verejných financií a neodkladnosť úsporných opatrení, nová vláda však môže v podstate bez problémov prežiť aj bez ich prijatia.

Aj Zuzana Múčka z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v nedávnom komentári o alarmujúcom stave verejných financií hovorí o tom, že štát má priestor dvoch volebných období na to, aby boli implementované opatrenia, ktoré by zamedzili výraznému nárastu rizika bankrotu.

Donútia vládu k šetreniu finančné trhy?

Ak sa pozrieme na predchádzajúce pôsobenie strany Smer či popredných členov Hlasu, ktorí v minulosti patrili do Smeru a boli pri moci, je jasné, že fiškálna zodpovednosť nepatrí medzi ich priority. Ak to bude čo i len trochu možné, určite nebudú pristupovať k zvyšovaniu daní či rušeniu rôznych sociálnych benefitov. 

Jediná nádej spočíva v tom, že schopnosť Slovenska požičiavať si ďalšie peniaze je obmedzená. Ako v rozhovore pre Denník N upozornil riaditeľ Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií Juraj Valachy, Slovensko bude musieť v nasledujúcich rokoch splatiť objemné dlhopisy.

Na ich splatenie si budeme musieť požičať päť a šesť miliárd, okrem toho si bude musieť Slovensko požičať aj na nový dlh, ktorý celkom určite v budúcom roku vytvorí. Naša kapacita požičiavať si je podľa Valachyho obmedzená aj v prípade, že by sme mali nízky dlh, európsky trh je totiž schopný absorbovať iba určité množstvo dlhopisov.

Slovensko je malá krajina, a tak aj ochota investorov investovať do našich dlhopisov je menšia. Vojna v susednej krajine túto ochotu podľa šéfa štátnych analytikov ešte zmenšila.

Zlé vyhliadky verejných financií a neochota politikov pri moci s tým niečo robiť môžu túto ochotu požičiavať ešte viac zmenšiť.

„Máme dobrú likvidnú rezervu, budeme si teda vedieť požičať veľké objemy, ale tváriť sa, že konsolidácia má čas, nie je reálne,“ uviedol Valachy. Finančné trhy teda budú zvedavé na to, aký plán a aký rozpočet nová vláda predstaví, a podľa toho sa bude vyvíjať aj riziková prirážka, za ktorú si Slovensko požičia.

Bude teda zaujímavé sledovať, ako bude Robert Fico spolu s Petrom Pellegrinim, ktorí sa s veľkou pravdepodobnosťou dostanú k moci, korčuľovať medzi predvolebnými sľubmi a reálnymi možnosťami štátnej kasy. Jedno je viac menej jasné: budú sa snažiť uťahovaniu opaskov vyhnúť.