Ódor predstavil opatrenia na ozdravenie verejných financií Vyššia DPH, zdanenie alkoholu či koniec rodičovského dôchodku

Slovenské verejné financie majú vážny problém. Deficit v tomto – a ak sa nič nezmení – aj v nasledujúcich rokoch bude dosahovať približne sedem percent HDP. V praxi to znamená, že štát ročne minie asi o deväť miliárd eur viac, ako sú jeho príjmy. To je suverénne najviac z celej Európskej únie.

Ak budeme takto pokračovať, už onedlho budeme mať vážny problém s verejným dlhom, ktorý by v roku 2040 mal výrazne presiahnuť sto percent. Pocítiť to však môžeme už čoskoro, Slovensko si totiž týchto deväť miliárd eur navyše musí požičať na trhu.

To, že naše verejné financie majú najhoršie vyhliadky z celej Únie, ako aj absencia opatrení na riešenie tejto situácie totiž u potenciálnych investorov vyvolajú neistotu. Budú nám tak menej ochotní požičať a ak, tak za vyššie úroky.

Dosluhujúca vláda Ľudovíta Ódora preto predstavila súbor stovky opatrení, ktoré by mohla budúca vláda prijať, aby sa vydala na cestu uzdravovania verejných financií.

Celkový objem opatrení dosahuje sedem percent HDP. Ako autori návrhu píšu v dokumente, to je viac, ako je potrebné na stabilizáciu dlhu v najbližšom období. Nová vláda si tak môže vybrať a namixovať si konsolidačný balíček podľa toho, aké politiky jej budú najbližšie. Dôležité však je, aby šetrenie prišlo čo najskôr, ak totiž vláda nič nespraví, za tri roky by dlh dosiahol 70 percent HDP.

Nové dane a návrat poplatkov

Štát tak musí v najbližších troch rokoch ušetriť o niečo viac ako šesť miliárd eur a deficit by mala vláda udržať na dvoch percentách.

Stovka opatrení sa dá v podstate rozdeliť na tri skupiny: zvýšenie príjmov, zníženie výdavkov a zefektívnenie systému.

Analytici navrhujú najmä zvýšenie nepriamych daní a poplatkov, čo by ekonomiku ohrozilo menej ako rast priamych daní. Opatrenie, ktoré by prinieslo štátnej kase najväčšiu sumu, je jednoznačne zvýšenie základnej sadzby DPH o dva percentuálne body.

Aktuálna sadzba dosahuje 20 percent, analytici teda navrhujú 22 percent s tým, že takto by sa úroveň tejto dane priblížila priemeru EÚ. Toto zvýšenie by štátnej kase prinieslo o niečo viac ako miliardu eur.

Druhé najvýnosnejšie opatrenie sa takisto týka DPH. Zrušením väčšiny znížených sadzieb by sa výnos z tejto dane zvýšil o takmer 750 miliónov.

Inštitút finančnej politiky zároveň navrhuje zvýšenie spotrebiteľských daní z tabaku, alkoholu či hazardu. Pribudnúť by mohla aj nová spotrebná daň, a to zo sladených nápojov. Niečo podobné funguje napríklad vo Veľkej Británii, ale aj v Mexiku.

Vzrásť by mohla aj sadzba dane na pohonné látky či motorové vozidlá.

Návrh opäť otvára aj tému možného zvýšenia majetkových daní. Daň z nehnuteľnosti je totiž na Slovensku výrazne nižšia ako inde v EÚ, to je však dané aj historickými odlišnosťami a špecifikami krajiny. Na Slovensku je totiž veľmi vysoká miera vlastnenia nehnuteľností a vlastníctvo rozľahlého domu na dedine automaticky neznamená, že človek je vo vyššej príjmovej skupine.

Dokument však navrhuje postupný prechod na hodnotové zdaňovanie, bralo by sa však do úvahy to, kde nehnuteľnosť stojí.

V rámci zvyšovania príjmov by malo vzrásť aj cestovné vo vlakoch o 15 percent ročne, mala by zdražieť diaľničná známka a mali by byť znovu zavedené koncesionárske poplatky či spoplatnené návštevy u lekára.

Niektoré opatrenia sa týkajú aj priamych daní, napríklad zavedenie vyššej dane z príjmov pre ľudí s ročným príjmom vyšším ako 80-tisíc ročne, zrušenie zníženej sadzby pre malé firmy a živnostníkov, ako aj zníženie paušálnych výdavkov živnostníkov.

Škrty v dôchodkoch a koniec vlakov zadarmo

V rámci škrtania výdavkov vidia analytici najväčší potenciál v lepšom zacielení sociálneho systému. Mnohé plošné dávky by teda mali byť obmedzené iba na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. To by sa mohlo dotknúť napríklad prídavkov na dieťa či daňového bonusu.

IFP poukazuje aj na záťaž, ktorý pre systém predstavujú rodičovské dôchodky a 13. dôchodky. Ich zrušenie by mohlo štátnej kase priniesť 0,7 miliardy eur.

Dokument taktiež obsahuje zrušenie rekreačných poukazov, vlakov zadarmo pre študentov a dôchodcov a zníženie rôznych dotácií.

Ďalšie peniaze by mohla vláda ušetriť cez znižovanie prevádzkových nákladov. To by znamenalo napríklad prepúšťanie vo verejnej správe, v dokumente sa hovorí o zoškrtaní 10 percent pracovných miest. Taktiež by mal byť tlmený ďalší rast platov vo verejnom sektore, a to vrátane zdravotníctva. Na mzdách by štát podľa analytikov mohol ušetriť celkovo takmer jednu miliardu eur.

Prijatie časti zo stovky opatrení by výrazne pomohlo verejným financiám, na ich presadenie však bude potrebná veľká politická odvaha a odhodlanie čeliť nespokojnosti občanov. To, či na to nová vláda bude mať silu, uvidíme až o pár týždňov či mesiacov.