Garantka Hejného metódy Je povedačka, že naši žiaci zaostávajú. V Česku majú výskumy, u nás sa nerobili

Hejného metóda sa pri vyučovaní matematiky začala na Slovensku využívať pred takmer desiatimi rokmi. Dnes patrí medzi nepísané kritériá modernej školy, vyučuje ňou asi dvadsať percent základných škôl. Okrem nadšených hlasov však svoje výhrady vznáša aj veľa kritikov z radov rodičov aj matematikov.

Pre jej autora profesora Milana Hejného, ktorého pri tvorbe metódy ovplyvnil jeho otec hravým učením matematiky, je kľúčová radosť z učenia. Dostavujú sa popri nej aj výsledky? Naučia sa dobre počítať žiaci, ktorí spamäti neovládajú násobilku a vzorce? Zvládajú školáci, ktorí ňou boli vedení, prijímačky, testy a gymnaziálnu matematiku? Je to metóda vhodná aj pre deti, ktoré pre ňu nemajú veľké danosti? Pýtali sme sa odbornej garantky Hejného metódy a žiačky profesora Hejného Dagmar Môťovskej.

Kedy sa na Slovensku začali učiť prví žiaci matematiku Hejného metódou?

Ja vyučujem Hejného metódou viac ako 40 rokov. (Smiech.) Hejného metóda má však dva piliere. Jedným je filozofia, druhým učebnice a školenia. Tie robíme pre učiteľov od roku 2014. Nejaké pokusné sa začali už v roku 2013, už to je teda skoro desať rokov.

Ako hodnotíte toto obdobie?

Pred desiatimi rokmi začalo učiť Hejného metódou niekoľko učiteľov, ktorí boli často vyhorení, znechutení zo systému a chceli robiť veci inak. Dnes tých učiteľov stále pribúda. Teší nás, že rastie nadšenie detí z tejto metódy výučby.

Okrem toho sa za posledných desať rokov úlohy v medzinárodných testoch, monitoroch, na prijímačkách či olympiádach posunuli takým smerom, akým vyučujeme my. Zadania sa jednoducho posúvajú k reálnemu životu, k tomu, čo deti využijú. 

Takže už nemusíme učiteľov presviedčať, že deti sa s Hejného metódou naučia všetko, čo potrebujú, a nebudú im chýbať nejaké poznatky.

Práve prípravy na prijímacie pohovory sa týkajú výhrady niektorých rodičov, ktorých deti boli vedené Hejného metódou. Musia vraj svojim deťom platiť doučovanie, aby sa dostali na želanú strednú školu. Aj matematikár Tomáš Mikulovský, ktorý tvorí youtubový kanál Matykár, v rozhovore pre Postoj tvrdil, že absolventi tejto výučby, ktorých doučoval, mali dobrú logiku, no medzery v úlohách, ktoré vyžadovali naučený postup.

Ja takú skúsenosť nemám. Z veľkého medzinárodného výskumu TIMMS vyšlo, že žiaci vyučovaní Hejného metódou dopadli lepšie v logických úlohách než žiaci vyučovaní klasicky, pričom v kalkulatívnych úlohách nezaostávali. Takže ja si myslím, že je to skôr povedačka.

Príprava na prijímacie pohovory podľa mňa navyše nie je vecou Hejného metódy alebo inej. Každá škola zadáva iný typ úloh. Keď sa chcete dostať na danú školu, treba si zistiť, o aký typ úloh ide, a prechádzať si ich. A to bez ohľadu na to, akou metódou bolo vaše dieťa vzdelávané. Je však úlohou výučby matematiky príprava na prijímačky? Alebo príprava na využitie matematiky v živote?

Čítajte tiež

MaTYkár Tomáš Mikulovský Keď si žiak dáva do kalkulačky 5 krát 6, tak rozmýšľate, či to myslí vážne

Alena Potocká

Rozhovor o tom, čo je dôležité, aby deti matematika neodradila hneď na začiatku, či by sa malo v matematike učiť aj memorovaním, či o modernej Hejného metóde.

Stredná škola by mala tvoriť prijímacie pohovory z učiva základnej školy. Z tohto pohľadu by mal byť žiak pripravený na to, aby ich zvládol.

To si myslím aj ja, ale realita našich škôl je často iná.

Pán profesor Hejný hovorí, že rýchlosť je v matematike jed. Keď však majú žiaci na test 60 minút, musia ho stihnúť. Poznám konkrétny prípad, keď žiačka vedená Hejného metódou potrebovala doučovanie na prijímačky, lebo hoci vedela logicky uvažovať, test nestihla vypracovať v termíne.

Naša skúsenosť je, že niektorým žiakom môžu úlohy trvať napríklad v treťom ročníku dlhšie ako ich spolužiakom, ale vo štvrtom ročníku by sa tieto rozdiely mali vyrovnať. Do prijímačiek by to teda malo byť dávno vyrovnané. Násobenie či iné kalkulatívne úlohy zvládajú naši žiaci tak isto rýchlo, len sa to učili trochu inak.

Čo by ste odpovedali rodičovi, ktorý by sa vás opýtal, či jeho dieťa vedené Hejného metódou bude z matematiky po skončení základnej školy ovládať toľko, koľko by vedelo, ak by bolo vyučované klasicky, a či zvládne matematiku na gymnáziu?

Určite bude. Všetky naše učebnice sú vypracované podľa štátneho vzdelávacieho programu a majú doložku ministerstva školstva. Takže všetko, čo majú žiaci vedieť, sa budú riadne učiť. Okrem toho dostane takýto žiak navyše štruktúru logického myslenia a vštepené dôležité postoje ako spoluprácu či riešenie problémov.

V Česku výsledky žiakov vedených Hejného metódou skúmali viaceré štúdie. Z výskumu spoločnosti Kalibro project aj výskumu Českej školskej inšpekcie vyšlo, že žiaci vedení Hejného metódou naozaj nezaostávajú, v niektorých ohľadoch sú úspešnejší alebo na podobnej úrovni ako tí, ktorí mali klasickú matematiku. A to aj žiaci so slabšími výsledkami a s menej vzdelanými rodičmi. Robil sa na Slovensku výskum, ktorý by overoval či porovnal výsledky žiakov vedených Hejného metódou? Štátna školská inšpekcia takúto štúdiu nerobila.

Neviem o podobnom prieskume na Slovensku. 

Vo všetkých spomenutých výskumoch realizovaných v Česku išlo o žiakov prvého stupňa, štvrtákov alebo piatakov. Viete o nejakom meraní výsledkov či porovnaní výsledkov u žiakov druhého stupňa?

Podobné prieskumy u žiakov druhého stupňa nie sú také početné, aby boli štatisticky relevantné. Sú to skôr lokálne prieskumy škôl alebo tried vyučujúcich Hejného metódou, ktoré dokladujú, že žiaci úspešne spravili prijímačky na stredné školy.

Foto: Postoj/Marka Zacková

Koľko škôl na Slovensku učí momentálne matematiku Hejného metódou?

Ide asi o dvadsať percent škôl. Vieme to vďaka tomu, že sme distribútormi učebníc. Presný údaj je však veľmi ťažké získať.

Najväčšie percento tvoria asi žiaci prvého stupňa. Máte údaj, koľko základných škôl učí matematiku Hejného metódou na prvom aj na druhom stupni?

Základných škôl, ktoré vyučujú Hejného metódou na oboch stupňoch, je trochu menej ako tých, ktoré ju používajú iba na prvom stupni, ale ich počet rastie. Tieto školy si uvedomujú, že je pre ne ľahšie, keď idú jednou ucelenou metódou na oboch stupňoch, a darí sa im v tom. Zistia, že tieto deti nie sú len dobrí matematici, ale vedia si pomáhať, sú k sebe milé, vyrastajú z nich dobrí ľudia, dokážu riešiť problémy. Ale sú školy, ktoré na to idú postupne. A máme čoraz viac materských škôl.

Škôlkari sa učia matematiku?

Vytvorili sme špeciálnu metodiku pre materské školy. Celé je to o hrových aktivitách. Používajú rôzne prostredia známe z Hejného metódy, na ktoré sa výborne nadväzuje na základnej škole.

Prečo ste sa rozhodli zavádzať matematiku už do škôlok?

Pán profesor Hejný ma učil matematiku na druhom stupni základnej školy, jeho syn bol môj spolužiak. Svoju metódu začal používať práve na druhom stupni. Potom však zistil, že základy logickému uvažovaniu sa dávajú skôr, takže začal od tretieho ročníka, potom od prvého. Nakoniec si povedal, že je dobré začať rozvíjať zručnosti, ktoré budú žiaci potrebovať, už v materskej škole. 

Čo sa škôlkari učia z matematiky?

Nie je to učenie v zmysle, ako ho chápeme my, že sa posadia do lavíc a učia sa. Majú pripravené rôzne hrové aktivity s pomôckami. Aj škôlkari toho už veľa vedia, napríklad rozdeliť cukríky medzi kamarátov, čo je delenie. Alebo rozpoliť rožok na polovicu, čo sú zlomky. V tom je genialita Hejného metódy, že na poznatky získané skúsenosťou postupne nabaľuje ďalšie a ďalšie. 

Nehráme sa na to, že teraz ste ešte malí, ale keď budete veľkí, budete sa učiť zlomky a dozviete sa, čo je čitateľ a menovateľ. Takže to nie je o tom, že zavedieme nový predmet, len rozvíjame to, čo deti už vlastnou skúsenosťou zistili.

Vyučuje sa matematika Hejného metódou aj na stredných školách?

Akurát sa pripravujú učebnice pre stredné školy. Tento rok sa pilotujú, od budúceho septembra by mali byť k dispozícii. Ja sama z nich teraz učím prvákov na gymnáziu.

Majú o Hejného metódu záujem stredoškolskí učitelia?

Veľa učiteľov sa o to zaujíma. Neviem povedať, čo s tým napokon urobia a ako sa rozhodnú.

Mám pocit, že ľudia majú často predstavu o výučbe Hejného metódy, ktorá je pritiahnutá za vlasy. V triede vládne chaos, robíme len to, čo sa deťom páči… Hejného metóda má jasne dané úlohy aj štandardy, ale žiakov vyučuje oveľa prirodzenejším spôsobom.Zdieľať

Kto vlastne rozhoduje o tom, či sa v škole bude vyučovať Hejného matematika?

Treba si uvedomiť, že to nie je Hejného matematika. Matematika je stále tá istá. A o metóde môže rozhodovať aj učiteľ. Nie je to metóda, ktorá by bola alternatívna alebo nebodaj zakázaná. Ako som povedala, je to oficiálna metóda so schválením a silnou podporou ministerstva školstva. 

Škola sa pre túto metódu rozhodne napríklad na základe toho, že sa riaditeľ pre ňu nadchne na nejakom školení alebo na hodine, kde sa tak vyučovalo, a dá ju príkazom. To je podľa nás veľmi nešťastná cesta, pretože učitelia, ktorí sú donútení učiť konštruktivisticky, budú všemožne dokazovať, že je to „zlá metóda“, lebo ju nebudú používať správne. Oveľa lepšie je, keď učiteľov pošle riaditeľ na školenie a v prípade, že sa sami nadchnú, rozhodnú sa ju skúsiť. Ale tá iniciatíva by mala vyjsť priamo od nich.

Medzi učiteľmi by teda mala vládnuť sloboda, či Hejného metódu využívať.

Pán profesor Hejný je prvý, ktorý hovorí: „Nelámte učiteľov!“ Navyše učiť Hejného metódou je pre pedagógov veľmi náročné. Oveľa jednoduchšie je odkontrolovať správne výsledky v stĺpčekoch. Pri Hejného metóde sa musia pedagógovia vzdelávať a otvoriť sa deťom.

Poznáme školy, kde roky učí Hejného metódou jedna jediná učiteľka. Rodičia sa o jej prístupe dozvedajú a snažia sa dostať svoje dieťa do jej triedy. A tí ostatní učitelia na to s obdivom pozerajú, ale neodvážia sa pustiť do tohto spôsobu výučby.

Keď učiteľ nie je s Hejného metódou stotožnený alebo dosť vzdelaný a neučí ju dobre, môže toho asi dosť pokaziť.

Tak ako aj iný učiteľ. Hejného metóda nie je zlatá pilulka na všetko.

Myslela som to tak, že keď sa deti učia klasicky sčítať, odčítať a zapisujú si výsledky do stĺpčekov, je tam menší priestor vytvoriť im chaos.

Podľa toho, o čom nám ide. Ide nám o správny výsledok alebo o princípy a postoje?

Nám ide viac o to, aby si navzájom deti pomáhali a spolupracovali. To pri klasike urobíte ťažšie. Tam si, naopak, dávajú medzi seba peračníky, aby si nevideli do zošita.

Mnohým matematikom, ale aj rodičom sa ježia vlasy pri predstave, že matematika má byť viac o spôsobe a výchove k postojom ako o správnom výsledku.

Ľudia zvyknú povedať, že vám je jedno, že dva a dva je päť. To nie je pravda. My sa dopracujeme k správnemu výsledku. Akurát naša metóda prináša viac ako len správne výsledky v tabuľke.

Viete, čo sa stane, keď v triede niektoré dieťa vyhlási, že dva plus dva je päť? Spolužiaci ho začnú presviedčať, že to tak nie je. Každý dáva svoje argumenty. Donesú si pomôcky, ktoré im pomôžu pri argumentácii. Na konci však dieťa, ktoré tvrdilo, že dva plus dva je päť, povie: Aha!

U deviatakov je tá debata, samozrejme, omnoho zložitejšia ako u prvákov. Ale v každom prípade je to úplne iné, ako keď učiteľ od tabule povie, že tí, ktorí mali päť, sa mýlia, je to štyri.

Čo keď sa celá trieda zhodne na zlom výsledku?

Keď sa celá trieda prvákov alebo druhákov zhodne na tom, že dva plus dva je päť, ja ich v tom nenechám. Lebo oni to už majú vedieť. Ale keď sa zhodnú na tom, že napríklad mínus tri plus mínus tri je šesť, nechám ich, lebo to ešte nepotrebujú vedieť. Oni na to prídu. A tu vznikajú nedorozumenia. V Hejného metóde máme totiž veľa vecí, do ktorých sa dá ľahko obuť, keď sa vytrhnú z kontextu. 

Foto: Postoj/Marka Zacková

Nie je paradoxné, že princípom spolupráce a hľadania riešenia problému sa majú žiaci učiť práve na matematike, ktorá je vedou s danými pravidlami, vzorcami, výsledkami?

Ja si práve myslím, že matematika je na to vhodná pôda. Matematika je veľmi logická záležitosť. Môžeme sa medzi sebou rozprávať, ako sa na vec pozeráme. Zatiaľ čo keď spoznávame fakty z geografie či biológie, diskusia je menej bohatá, aj keď všade sa dá nájsť priestor na debatu.

Na matematike sa učíme rešpektovať iný názor, ponúknuť svoj pohľad, obhájiť si ho. A aj téza jedného správneho výsledku je tiež skôr z dávnejších dôb. Mám pred sebou dve kocky rôznych farieb. Koľko stavieb z nich môžem postaviť? Skúste.

Záleží, aké kritériá si nastavíme. Napríklad či musia byť pri sebe alebo môže byť každá zvlášť…

Aha! Sú rovnaké alebo rozdielne stavby, keď je hore červená a dole modrá alebo naopak? Aj v matematike sa dá na jednu vec pozrieť z rôznych pohľadov.

Pri vyučovaní Hejného metódou sa žiaci neučia spamäti násobilku. Nemyslíte si, že keď žiaci pochopia princíp násobenia, naučenie násobilky im pomôže rýchlejšie sa dopracovať k výsledku pri náročnejších úlohách?

Naši žiaci mechaniku ovládajú, ale nie spôsobom, že sa nabiflia násobilku. Namiesto klasickej násobilky so separátnymi stĺpcami, akú sme sa učili v škole, používame tabuľku násobenia, kde sa deti učia veľa vecí navyše – napríklad aké vzťahy platia medzi jednotlivými číslicami. Keby sa nadrilovali klasickú násobilku, nezamýšľali by sa nad týmito vzťahmi a nehľadali by súvislosti.

Navyše drilovaním násobilky ich učíme, že keď budú vedieť niečo naspamäť a čo najrýchlejšie to povedia, ja ako učiteľ si to budem vážiť a dostanú dobrú známku.

Tabuľka násobenia v učebnici Hejného metódy. Foto: Postoj/Marka Zacková

Je Hejného metóda vhodná aj pre deti, pre ktoré logické uvažovanie nie je úplne silnou stránkou?

Máme úplne opačnú skúsenosť. Podľa výskumu spoločnosti Kalibro z výučby Hejného metódou profitovali veľmi dobrí žiaci, ktorým Hejného metóda umožní ďalší rozvoj. Druhou skupinou, ktorej Hejného metóda pomáhala, boli slabí žiaci. A tým nemyslím, že štvorkár by sa dostal na úroveň jednotkára, ale že sa dostal na dvojku a mal matematiku rád. A to je veľký úspech, nemyslíte?

Nestáva sa, že dieťa so slabšou logikou nepochopí princíp prostredí, ktoré využívate, a nemá sa čoho chytiť, pričom pri klasickej výučbe matematiky by mohlo použiť nejaký naučený postup?

Práveže Hejného metóda ponúka množstvo pomôcok, ktorých sa dá doslova chytiť – používame kocky, parkety, štvorcovú sieť, krokovací pás. 

Je v poriadku, ak žiak ešte vo štvrtej triede ráta na prstoch a používa krokovací pás? Môže ho to výrazne spomaliť pri náročnejších úlohách na druhom stupni.

Je to veľmi neobvyklé, a ak sa to stane, skúšame zistiť, prečo to tak je, že žiak vo štvrtej triede ráta na prstoch. Ak je prvák, prípadne druhák, tak sa nad tým nepozastavujeme, ale trpezlivo sa prizeráme, ako prestáva prsty potrebovať. To isté platí o krokovacom páse, najmä ak ide o obyčajné pripočítavanie a odpočítavanie. Ale na krokovacom páse dokážeme riešiť aj náročnejšie úlohy s celými číslami. Napríklad zátvorky, pred ktorými je mínus. Nakoniec, myslím si, že aj vy by ste použili prsty, keby som vám dala úlohu vyrátať, koľko nocí je od 18. do 24. septembra. (Smiech.)

Hejného metóda so sebou okrem iného spôsobu výučby matematiky prináša do našich tradičných škôl aj inú filozofiu prístupu k žiakom. Učitelia sú v rámci nej pre žiakov skôr partnerom. Nie je to pre žiakov šok, keď zažijú na prvom stupni partnerský prístup pani učiteľky a spoločné hľadanie riešenia a na druhom stupni prídu aj autoritatívni učitelia?

Podľa mňa ani nezáleží, či učiteľ využíva Hejného alebo Nehejného. Ale ak je to direktívny učiteľ, ktorý búcha po stole a má svoju jednu pravdu, je to otázne, či je to vhodné pre školu v dnešnej dobe. Ak je učiteľ otvorený, on je len rád, že deti rozumejú tomu, čo sa učia, a to v matematike aj v iných predmetoch.

Mám pocit, že ľudia majú často predstavu o výučbe Hejného metódy, ktorá je pritiahnutá za vlasy. V triede vládne chaos, robíme len to, čo sa deťom páči… Hejného metóda má jasne dané úlohy aj štandardy, ale žiakov vyučuje oveľa prirodzenejším spôsobom. Žiaci sami objavujú, ale to, čo zadáme my. Nie je to o tom, že učiteľ príde do triedy a spýta sa: „Deti, no čo máte dnes chuť robiť?“ Takto to nefunguje. To, že má učiteľ s dieťaťom priateľský vzťah a dôveruje mu, nie je o tom, že pedagóg nemá autoritu.

A keď niektorí zažijú v piatom ročníku šok z direktívneho učiteľa, znamená to, že nemá zmysel snažiť sa o zmenu alebo inovatívnejší prístup? Pri svojich deťoch som si hovorila, že vždy lepšie zažiť takýto šok v piatom ročníku ako v prvom.

Foto: Postoj/Marka Zacková

V rámci Hejného metódy sa často pracuje v skupinách, kde si žiaci veľa vecí vysvetľujú navzájom. Dokáže tak učiteľ v triede s 25 žiakmi zistiť, či každé dieťa pochopilo, čo prebrali?

To je ďalší mýtus, ktorý sa šíri, že u nás sa pracuje iba v skupinách. Na našich hodinách majú vždy žiaci čas, keď pracujú sami v pokoji, aby sa každý stihol sústrediť, kým začnú tí najrýchlejší chrliť.

Malé skupinky sú vhodné aj vo veľkých triedach, lebo žiaci pracujú v rovnako malých skupinách, akoby bol počet žiakov v triede nižší. Či je tých skupín šesť, alebo osem, na tom už tak veľmi nezáleží.

Dokáže však učiteľ ustriehnuť vo všetkých skupinkách, či učivo naozaj pochopil každý?

U nás to nie je tak, že učiteľ striehne a odškrtáva, či má každý správny výsledok. Keď majú skupiny rovnaký výsledok, nie je čo riešiť, keď nemajú, diskutujú o tom. A každý žiak je za seba zodpovedný, sám to chce pochopiť. Budovaním vnútornej motivácie je skontrolované zdola to, či žiak niečo pochopil. Keď to nechápe, sám dobiedza, chce vedieť, ako to má byť. 

Takže nemáte skúsenosť, že slabší žiaci sa v skupine cítia zle, lebo sú odkázaní na vysvetlenie múdrejších spolužiakov?

Pri výučbe Hejného metódy si žiaci nenesú v sebe to, že mne matematika nejde, som v nej slabý. Tým, že máme rôzne prostredia, v ktorých robíme aktivity, každý si nájde, v čom je dobrý. Jednému idú kocky, ale povie, že ešte musí popracovať na prostredí autobusu a tak ďalej.

Pri diskusiách s rodičmi zrejme narážate na ich obavu, že keďže používate špecifické prostredia a pomôcky, nebudú vedieť svojim deťom s matematikou pomôcť doma. Aj keď rodič nie je helikoptérový, sú situácie, keď dieťa dlhšie zostáva doma alebo zadaným úlohám skutočne nerozumie, a tak sa musí rodič vzdelávať, keď mu chce pomôcť.

Ja odporúčam učiteľom, aby na domáce úlohy nedávali deťom nejaké špecifické prostredia a nezvyklé kontexty úloh, aby rodičov nevystrašili. Máme dosť veľa typov úloh, ktoré rodičia dokážu riešiť, tie sú na domáce úlohy vhodnejšie.

Čo sa týka rodičov, najlepšia pomoc, ktorú môžu dieťaťu dať v prípade, že je učené Hejného metódou, je otázka: „Vysvetli mi, prosím ťa, ako si toto riešil?“ Prípadne ak to nepomôže – nalistovať mu predchádzajúcu, teda jednoduchšiu úlohu daného typu a položiť tú istú otázku. Na základe vlastného úspechu a pochopenia sa posunie dieťa ďalej.

V roku 2018 prebehla v susednom Česku veľká polemika o výučbe Hejného metódou. Jednota českých matematikov a fyzikov aj niektorí matematici aj zo zahraničných univerzít kritizovali niektoré konkrétne prvky tejto metódy a nazvali ju nebezpečným experimentom. Ich argumentmi sa napokon zaoberal aj školský výbor v parlamente.

Jednota českých matematikov a fyzikov napokon vydala stanovisko, s ktorým sa stotožňuje aj Národný pedagogický inštitút ČR. V ňom odmietajú delenie na dobrú Hejného a zlú klasickú metódu výučby matematiky, apelujú na slobodu učiteľov, označujú za vyvrátené útoky na to, že žiaci vyučovaní Hejného metódou majú výrazné nedostatky, no nepáči sa im ani nekritická argumentácia niektorých zástancov, že Hejného metóda výrazne zlepšuje znalosti žiakov. 

Ja by som sa týchto kritikov spýtala rovnako ako pán profesor Hejný, či sa niekedy boli pozrieť na hodinu Hejného metódy a či vedia, ako v praxi funguje. Keď zažijú dve hodiny v praxi, potom sa môžeme rozprávať. Mnohé ich výhrady boli vytrhnuté z kontextu. Mnohí kritici si nedajú vôbec námahu, aby si svoje výhrady overili, ale urobia si názor, že Hejného metóda je zlá a sčítavame hrušky s jablkami.

Fakt je, že jeden z kritikov, profesor Vlastimil Dláb (profesor matematiky a štatistiky na kanadskej univerzite Carleton University, pozn. red.), sa profesorovi Hejnému ospravedlnil oficiálnym listom, čo sa už však do médií nedostalo.

Štyridsať rokov som bola najprv vyučovaná Hejného metódou, neskôr som ju sama vyučovala a vyučujem. Hejného metóda ovplyvnila celý môj život, výchovu mojich detí, ďaleko presahuje oblasť matematiky. Profesor Hejný, ktorý nás učil na druhom stupni, nás všetkých veľmi ovplyvnil, dve tretiny z nás skončili štúdiom matematiky či fyziky. A hlavne, vychovával z nás dobrých ľudí, takže to je najlepšia vec, ktorá sa mi stala.