Úder na Sevastopol Ukrajinci zasiahli lodenice, poškodená je loď aj ponorka

Ukrajinská armáda zasiahla lodenice ruskej Čiernomorskej flotily v Sevastopole na okupovanom Kryme. Použili pritom protilodné rakety aj námorné drony.

Podľa ruských zdrojov bola pri údere poškodená ponorka Rostov na Done triedy Kilo a výsadková loď Minsk triedy Ropucha.

Ide pritom už o druhú loď tejto triedy, ktorá bola poškodená v posledných mesiacoch, a štvrtú od začiatku vojny. Jej sesterskú loď Olenegorskij Gorňak Ukrajinci vážne poškodili pri zásahu v prístave Novorossijsk v auguste. Ďalšie dve lode Novočerkask a Cezar Kunikov boli poškodené ešte v marci 2022 a podľa informácií z augusta minulého roku sa v dôsledku sankcií a nedostatku náhradných dielov nemohli opraviť. Dôvodom je, že lode triedy Ropucha pochádzajú ešte z obdobia studenej vojny a boli postavané v poľských lodeniciach.

Oproti tomu je ponorka Rostov na Done omnoho novšia. Do služby vstúpila až v roku 2014 a patrí k modernizovanej verzii triedy Kilo. V Rusku preto už nenesie staré označenie projekt 877, ale projekt 636.3.

Podľa Ukrajincov to bola práve ponorka Rostov na Done, ktorá 14. júna 2022 raketami ostreľovala ukrajinské mesto Vinnycia. O život vtedy prišlo 27 civilistov.

Ako upozorňuje ruský opozičný denník Meduza, bývalý veliteľ ponoriek Alrosa a Krasnodar, ktorý podľa Ukrajincov dal ostreľovať aj Vinniciu, bol zastrelený v ruskom Krasnodare v júli 2023.

„Pomocou protilietadlovej obrany bolo zostrelených sedem riadených striel, všetky bezpilotné člny zničila hliadková loď Vasilij Bykov. V dôsledku dopadu nepriateľských riadených striel boli poškodené dve lode, ktoré boli v oprave,“ vyhlásilo ruské ministerstvo obrany.

Lodenice Ordžonikidze (СевМорЗавод), pomenované na počesť komunistického funkcionára Serga Ordžonikidzeho, údajne boli miestom stavby ruských námorných dronov, teda diaľkovo ovládaných člnov naplnených výbušninou. Zranených bolo vyše 20 robotníkov lodenice.

Ohrozenie ruskej flotily

Zraniteľnosť ruských lodí v prístavoch značne ohrozuje užitočnosť ruskej flotily v zmysle konceptu „fleet in being“. Ten v námornej vojne hlása, že samotná existencia flotily v strategicky výhodne položenom prístave dokáže obmedziť vojenské či hospodárske možnosti protivníka aj bez toho, aby vyplávala a podieľala sa na bojových operáciách.

Príkladom je napríklad rakúsko-uhorské námorníctvo na Jadrane v prvej svetovej vojne alebo talianska Regia Marina, ktorá zo svojho prístavu v Tarante počas druhej svetovej vojny dlho ohrozovala britské námorníctvo v Stredozemnom mori.

Účinnosť tohto nástroja však výrazne poklesla so vzostupom letectva či ponoriek – možnosť, že by nepriateľ využil imobilnosť kotviaceho loďstva, prudko narástla. Ako ukázala nemecká ponorka U-47 pri Scapa Flow v roku 1939, britský letecký útok na Taranto v roku 1940 či prekvapivý útok Japoncov na Pearl Harbor v roku 1941, kotviace lode boli fakticky kačicami čakajúcimi na odstrel.

Ukrajinci teraz našli spôsob, ako ruské námorníctvo ohroziť aj bez vlastnej funkčnej flotily a dokonca bez vzdušnej nadvlády. Ruské námorníctvo tak bude musieť počítať s tým, že ani na svojich hlavných základniach v Sevastopole a Novorossijsku nebude v bezpečí.

Čítajte tiež

Nový ukrajinský minister obrany Kto je najvyššie postavený krymský Tatár v Kyjeve?

Christian Heitmann

Rustem Umerov dokáže potláčať korupciu a sľubuje vyhrať vojnu.

Pokúsil sa úder sabotovať Elon Musk?

Špekulácie vyvolala rola juhoafricko-amerického podnikateľa Elona Muska.

Musk na začiatku vojny podporil Ukrajinu a umožnil Ukrajincom využívať satelitom podporovaný systém Starlink. Odvtedy však čiastočne zmenil názor a opakovane na sociálnych médiách šíril rôzne naratívy prevzaté z ruskej propagandy.

Pre niekoľkými dňami Musk priznal, že v minulosti odmietol žiadosť Kyjeva o použitie Starlinku na úder na ruskú čiernomorskú flotilu. Podľa vlastných slov sa obával „eskalácie“, ktorú by potopenie ruskej Čiernomorskej flotily prinieslo a na ktorej by sa týmto spôsobom zúčastnil. Neskôr argumentoval sankciami, ktoré mu vraj znemožňujú prevádzku Starlinku na území Krymu. Morské drony tak nedokázali doplávať do cieľa.

To sa teraz mohlo zopakovať. Starlink hlásil výpadok práve počas úderu morskými dronmi.

Muskovo správanie otvára otázku, ako sa postaviť k aktivitám veľmi bohatého jednotlivca vlastniaceho časť základnej infraštruktúry, ktoré sú so štátnymi záujmami v kolízii. Nepochybne sa posilnia hlasy volajúce po prísnejšej regulácii, v extrémnych situáciách dokonca po znárodnení Starlinku.

Magazín The Atlantic však píše, že hoci Muskovo správanie môže byť hrozbou pre národnú bezpečnosť – veď kto garantuje, že Musk nebude napríklad vo vojne s Čínou intervenovať v prospech Pekingu –, alternatívu voči znárodneniu by nakoniec mohol poskytnúť slobodný trh. Ten totiž pravdepodobne skôr či neskôr poskytne k Starlinku viacero alternatív.