Nový ukrajinský minister obrany Kto je najvyššie postavený krymský Tatár v Kyjeve?

Doterajšieho ukrajinského ministra obrany Oleksija Reznikova vystriedal na poste Rustem Umerov. O výmene sa špekulovalo už od februára, keď sa zistilo, že napriek vojne sa ministerstvu obrany nepodarilo potláčať korupciu.

„Prezident nemá voči Reznikovovi žiadne osobné podozrenie, ale vidí, že minister sa nevie vyrovnať s obrovským množstvom výziev, ktoré sa ocitli v jeho rezorte,“ píše Ukrajinská pravda.

Podľa ukrajinského denníka sa Umerov „nečakane stal naozaj kompromisným kandidátom, ktorý dokázal vyhovieť všetkým: Zelenskyj ho vníma ako manažéra, prozápadní aktivisti ho vnímajú ako človeka s reputáciou, Jermak [šéf úradu prezidenta] ako niekoho, kto sa nedotkne dvoch zástupcov na ministerstve obrany, ktorí sú pre vedúceho úradu dôležití“.

Umerov sa tak stáva najvyššie postaveným krymským Tatárom v Kyjeve. Doteraz najvyššie postavenou Krymčankou bola štátna tajomníčka ministerstva zahraničia Emine Džaparova (po krymsko-tatársky Ceppar, čítaj Džeppar).

V úrade nového ministra Umerova potvrdilo 338 poslancov ukrajinskej Rady, jeden poslanec sa zdržal a 21 nehlasovalo. Svojmu nasledovníkovi zablahoželal aj exminister Reznikov, ktorý ho nazval najlepším kandidátom na obsadenie jeho funkcie. Reznikov sám neodchádza v nemilosti – má prebrať významný post veľvyslanca v Spojenom kráľovstve.

Kto je nový minister?

Rustem Umerov sa narodil v roku 1982 neďaleko uzbeckého Samarkandu, kam jeho rodinu, tak ako takmer všetkých krymských Tatárov, deportoval Stalin v roku 1944. Do svojej domoviny sa krymskí Tatári smeli vrátiť až po roku 1989.

Do politiky nevstúpil ako člen Zelenského strany Sluha národa, ale menšej prozápadnej strany Holos speváka Sviatoslava Vakarčuka.

Novému ministrovi nepochybne poslúžia jeho zahraničné kontakty. Tie má nielen v USA, ale aj v Turecku či Saudskej Arábii. Ešte pred vojnou vyrokoval tureckú pomoc pri výstavbe tisícky bytov pre krymských Tatárov, ktorí ušli z okupovaného polostrova na ukrajinskú pevninu.

V prospech Umerova hovorí aj to, že rok viedol ukrajinský Fond štátneho majetku – bez obvyklých škandálov.

„Budúci minister Umerov stelesňuje dve vlastnosti, ktoré sú veľmi dôležité. Na jednej strane vlastne rátajú s tým, že dokáže zabezpečiť väčšiu transparentnosť a poriadok, napríklad pri nákupoch pre rezort obrany. Jeho bývalé pracovisko – Fond štátneho majetku – je na Ukrajine pôvodne známe ako jedna z najskorumpovanejších inštitúcií. Pár vecí sa pod ročným vedením Umerova zmenilo k lepšiemu a k obvyklým škandálom nedochádzalo. Každý, kto to tam ako-tak zvládne, môže veľa dosiahnuť aj na ministerstve obrany,“ myslí si novinár Denis Trubeckoj, sám pôvodom zo Sevastopoľa.

„Umerov je dlhodobým riešením dlhej vojny. Možno ešte nie je dostatočne známy širokej verejnosti, ale už teraz je ťažkou váhou, čo podčiarkuje jeho úloha v dohodách o obilí, výmene väzňov a podobne. Neznamená to, že všetko bude fungovať automaticky. Ale dá sa povedať, že je zďaleka najschopnejším kandidátom, o ktorom sa na túto pozíciu hovorilo.“

Čítajte tiež

Ukrajinská protiofenzíva Prečo je ukrajinský postup pomalší, než sa dúfalo

Christian Heitmann

Ukrajinská protiofenzíva trvá už vyše dvoch mesiacov, no väčšie úspechy zatiaľ nedosiahla. Aké sú príčiny?

Krym bude prioritou

Nominácia Umerova má aj nesporný symbolický význam: ukazuje zahraničným partnerom, ale aj krymským Tatárom, že Ukrajina sa svojho nároku na Krym nevzdáva a na rozdiel od Moskvy im ponúka rovnocenné postavenie ako plnohodnotným občanom.

Krymskí Tatári (qirimtatarlar), niekedy na odlíšenie od povolžských Tatárov označovaní aj ako Krymčania (qirimlilar), sú domorodými obyvateľmi Krymu, ktorí polostrov obývali už pred jeho prvou anexiou Ruskom v roku 1783.

Odvtedy čelili útlaku zo strany ruských úradu aj prílevu ruských kolonistov. Podiel krymských Tatárov na obyvateľstve Krymu tak poklesol z vyše 90 % v 18. storočí na 35,6 % v roku 1897 a po deportácii zvyšných Tatárov do Strednej Ázie v roku 1944 klesol takmer na nulu.

Počas obsadenia a následnej anexie Krymu Ruskom v roku 2014 sa krymskí Tatári postavili na stranu Ukrajiny a vyhlásili bojkot „referenda“ o pripojení Krymu k Ruskej federácii. Rusko následne v roku 2016 zakázalo ich neformálny parlament Medžlis ako „extrémistickú organizáciu“. Medzinárodný súdny dvor v roku 2017 nariadil zrušenie zákazu, Rusko však rozsudok odignorovalo.

Moskva okrem toho uväznila trojciferný počet krymskotatárskych aktivistov a drží ich v neľudských podmienkach, pričom Rusi väzňov mučia elektrošokmi, zastrašujú inscenovanými popravami a niekedy dokonca úplne nechajú „zmiznúť“. Aktivista Džemil Gafarov zomrel vo februári vo väzbe, keď mu ruské úrady odmietli poskytnúť zdravotnú starostlivosť.

Rusko navyše obmedzuje prístup krymsko-tatárskych detí k výučbe svojho rodného jazyka a v rozpore s medzinárodným právom násilne regrutuje krymských Tatárov do svojej vojny na Ukrajine. Okrem toho počas ruskej okupácie narástol počet prípadov vandalizmu namiereného proti krymsko-tatárskym hrobom či pomníkom.

„Pre mňa sa táto vojna nezačala v roku 2022 a dokonca ani v roku 2014. Pre moju rodinu a krymských Tatárov sa vojna s Ruskom začala pred niekoľkými storočiami, keď Moskva prvýkrát obsadila môj rodný Krym. Narodil som sa po deportácii svojej rodiny a ako dieťa som prežil útrapy spôsobené ruským kolonializmom. Medzi pôvodnými obyvateľmi – krymskými Tatármi – sa pokúšal vyvolať pocit, že sú na svojej vlastnej pôde cudzincami. Nedarilo sa im to a nikdy sa im to nepodarí. Naším hlavným cieľom dnes je vyhrať vojnu,“ vyhlásil Umerov po nástupe do funkcie.