Migranti vo Veľkom Krtíši Na Balkáne sa rozkríklo, že dávame povolenia, preto ich k nám chodí viac

Za mestom pri hale sa rozštekajú psy a medzi migrantmi vznikne rozruch. Menšia skupinka utečencov v mikinách využila chvíľkovú nepozornosť hliadkujúcej polície a namierila si to do neďalekého lesíka.

Zrejme však išlo o nejakú stávku alebo len potrebovali doplniť adrenalín.

Ostatní utečenci totiž zväčša ochotne čakajú v podobných zaisťovacích miestach. Vedia, že tu je ich príležitosť, aby získali potvrdenie o zotrvaní na našom území. Čiže takzvaný tolerovaný pobyt bez obmedzenia.

Nejeden z migrantov máva pred policajtmi páreurovou hotovosťou. Niektorí totiž dúfajú, že ich polícia pre úplatok uprednostní a potvrdenie im vydá skôr. Inak musia čakať aj dva-tri dni.

Policajné kapacity nestačia. Evidencia migrantov je zložitejšia, ako sa na prvý pohľad zdá. Napríklad v rámci Banskobystrického kraja stihnú za deň zaregistrovať asi 100 nelegálnych migrantov.

Migranti vo Veľkom Krtíši. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Cudzinecká polícia musí s každým migrantom zaobchádzať individuálne. Potrebný je tlmočník a okrem získania odtlačkov prstov a fotografie musí polícia preveriť osobu v národnom informačnom systéme a tiež v medzinárodnej databáze Interpolu a schengenskom systéme.

A dôležitosť preverovania sa ukázala ako kľúčová. Polícia totiž zaevidovala už dvoch ľudí, ktorí boli nejakým spôsobom zapojení do teroristických trestných činov.

Nelegálna migrácia Polícia zachytila dvoch teroristov. Hamran kritizuje opatrenie prijaté Kaliňákom 

Marek Holka

Jana Ambrošová, prednostka okresného úradu vo Veľkom Krtíši, ktorá vo voľbách kandiduje za Modrých, Most-Híd, pre Postoj upozorňuje, že denne príde do ich okresu 200 až 300 migrantov. Kapacity preto nestačia a ľudia, zväčša zo Sýrie, musia niekde čakať, inak by sa potulovali v dedinách a mestách na juhu Slovenska.

V prázdnej výrobnej hale vo Veľkom Krtíši, pár stovák metrov za obytnou zónou, sa aktuálne nachádza asi 800 migrantov. Pitnú vodu, toalety, pár postelí a spacie vaky síce majú, no dokonalé ubytovanie to nie je.

„Snažíme sa im spraviť také zázemie, aby nemali dôvod chodiť po meste a aby radšej čakali na ten papier,“ vraví Ambrošová.

Prednostka okresného úradu vo Veľkom Krtíši Jana Ambrošová. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Priamo v hale plánujú zriadiť registračné stredisko, aby celý proces identifikácie zrýchlili.

Nálada sa však medzi migrantmi zhoršuje. Prednosta veľkokrtíšskeho mestského úradu Marián Balko dokonca upozornil, že v hale nie sú vhodné podmienky pre ľudí.

„Približne dve percentá z celkového počtu sú ženy s deťmi, zvyšok sú mladí muži,“ priblížil s tým, že na mieste už boli aj konflikty, ktoré museli riešiť. V meste však neporiadok nerobia.

V okrese sú však starostovia, ktorí sa sťažujú na priestupky niektorých migrantov. Polícia však nezaznamenala ani jeden trestný čin, ktorý by spáchali migranti.

O azyl nežiadajú, pokračujú ďalej

Migranti majú možnosť ísť aj do pobytových táborov. To však ich cieľom nie je. Museli by totiž u nás žiadať o azyl a to drvivá časť z nich nechce.

Vlani požiadali z tisícov sýrskych občanov prechádzajúcich našou krajinou o azyl iba dvaja. Ich najčastejšou destináciou je Nemecko.

„Problém je v tom, že krajinám ako Česko a Nemecko môže dôjsť trpezlivosť a môže sa stať, že nám ich začnú vracať,“ varuje Ambrošová. „Môžu ich vyhodiť do krajiny prvej registrácie, čo sme my.“

V centre Veľkého Krtíša by bolo skôr šťastím stretnúť niektorého z migrantov. Názory na nich sa však líšia.

Centrum mesta Veľký Krtíš. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Zatiaľ čo jedna skupina ľudí ich ako hrozbu nevníma, druhá sa ich veľmi obáva. „Keď prídu do mesta, budeme strieľať,“ vraví pán v strednom veku.

„Kedy tí smradi odídu?“ rozhorčene sa pýta ďalšia obyvateľka Veľkého Krtíša. Ďalší zas povie, že by ich „posadil na vlak a odpratal“. Medzi ľuďmi koluje aj petícia za zastavenie migrácie.

Väčšia časť miestnych však vraví, že ich migranti neohrozujú, a keby nebolo televízie, tak ani nevedia, že tu sú. „Ani ich v meste nevidno, málo ich je. Nerobia nič,“ hovorí starší pán pred knižnicou vo Veľkom Krtíši. „Pokiaľ neublížia, nech tu sú, ale ak začnú ubližovať, nech pakujú, skade prišli,“ dodá.

Trend migrácie je zlý

Prednostka okresného úradu cítila zhoršenie situácie, preto vyhlásila mimoriadnu situáciu v okrese, čo jej napríklad umožňuje dávať príkazy na vecné plnenie podnikateľom.

„Dôvodom je hromadný prílev migrantov,“ vraví Jana Ambrošová pre denník Postoj. „Trend je zlý a treba robiť preventívne opatrenia, aj čo sa týka prevencie,“ dodáva.

Keď prídu migranti počas kampaneUkázať silu, nasadiť armádu alebo si orbánovsky umyť ruky?

Eva Čobejová

Prednostka Ambrošová vraví, že pritlačí aj na ministerstvo, aby posilnili policajné hliadky v regióne. A je to badať. Neraz sa v okrese pohybujú aj policajti, ktorí inak slúžia na východe či severe Slovenska.

Okrem iného sa obáva aj nepokojov, ktoré by mohli vzniknúť pre kultúrne strety medzi utečencami a miestnymi obyvateľmi.

„Do toho prichádzajú politické strany, ktoré podnecujú napätie. Im je to jedno. Ony práve toto chcú, aby sa ľudia búrili,“ vraví Ambrošová.

„Ľudia v Krtíši sa boja, a keď im niekto povie, že situácia je veľmi zlá, že sú tam chorí ľudia, čo ležia na zemi, tak im to nepomáha,“ dodáva s tým, že tvrdenia predstaviteľov Smeru sú zavádzajúce. Aj kotlebovci hovoria o „invázii Osmanov, ktorí nás idú ovládnuť“.

Motorkár pred bilbordom ĽSNS o migrantoch vo Veľkom Krtíši. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Ministerstvo vnútra vyzvalo politické strany, aby sa „zdržali šírenia dezinformácií a nezavádzali spoločnosť“. Rezort tiež dodal, že ak chcú strany pomôcť s riešením situácie, „dá sa to spoluprácou na konštruktívnom riešení tejto problematiky“.

Až tretina migrantov, ktorí preniknú do Maďarska, sa odkloní na Slovensko. A to aj pre tlačivo, ktoré vydáva slovenská polícia na základe zákona, ktorý prijali ešte za vlády Roberta Fica, keď bol na čele rezortu vnútra Robert Kaliňák.

Informačný kanál medzi migrantmi funguje. Polícia zaevidovala zvýšený nárast nelegálnej migrácie po balkánskej trase práve cez naše územie. Od začiatku roka hlási 24 520 prípadov nelegálnych utečencov.

V minulých rokoch Slovensko nebolo na migračnej trase, teraz sa to mení. Medziročný nárast migrácie zo západobalkánskej trasy tak predstavoval už v roku 2022 nárast o 800 percent.

„Niekde v Maďarsku, Srbsku alebo Turecku sa rozkríklo, že Slovensko dáva povolenia na tolerovaný pobyt. Tak oni chcú ten papier od nás,“ vraví Ambrošová.

„Veľmi rýchlo sa rozkríkne všetko, čo sa tu deje. Keď tu dostanú lepšiu pohostinnosť, tak prídu sem,“ dodáva prednostka s tým, že aj migranti sú normálni ľudia, s ktorými treba zaobchádzať dôstojne. Navyše, viac ako 97 percent utečencov pochádza podľa polície zo Sýrie, v ktorej naďalej prebieha vojnový konflikt, preto ich vyhostenie z krajín EÚ nie je možné.

Na policajnej stanici v Šahách, asi štyridsať kilometrov od Veľkého Krtíša, nie je na prvý pohľad rušno. V zadnej časti areálu sa však v tieni schovávajú zväčša ticho sediaci muži. Prvú skupinu utečencov už zaistili a predbežne zaevidovali, teraz pôjdu do Bratislavy na cudzineckú políciu.

Polícia v Šahách dohliada na migrantov, ktorých preverí cudzinecká polícia v Bratislave. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Keď sa pýtame, prečo prišli na Slovensko, odpovedajú, že sú tu dobrí a pohostinní ľudia. Po anglicky však vie máloktorý z nich. V hlavnom meste tak bude potrebný tlmočník do arabčiny.

„Oni vedia, že my sa o nich postaráme, že im dáme papier, že ich odvezieme,“ vraví Ambrošová. Na základe informácií, ktoré má, tvrdí, že na maďarsko-srbskej hranici čaká približne ďalších 40-tisíc migrantov, z ktorých sa minimálne tretina posnaží prejsť naším územím, kým nebude zima.

Do diania na juhu Slovenska budú chcieť zapojiť aj mimovládky, v čom však samosprávy vidia pred voľbami riziko. Politické strany to zrejme zneužijú v kampani.

Špekulácie o pomoci Ficovi v kampani

Zvýšený prílev migrantov môže podľa niektorých politikov súvisieť aj s faktom, že maďarský premiér Viktor Orbán nariadil v lete prepustenie 1 400 prevádzačov z maďarských väzníc.

Bývalý minister hospodárstva Karel Hirman, v súčasnosti kandidujúci za Demokratov, napísal, že úprimne pochybuje, že ide iba o náhodu a na Slovensku sa náhle zjavili migranti iba pár týždňov pred voľbami.

„Veď čo by už viac pomohlo vo finále kampane Ficovi, Kollárovi, Dankovi s Tarabom a fašistom – jeho kamošom na Slovensku – ako taká migračná kríza,“ napísal Hirman s odkazom na politiku Viktora Orbána. Ide však len o špekulácie, faktom je, že zvýšenému prílevu čelí aj Maďarsko, cez ktoré prechádzajú migranti v násobne väčších počtoch ako cez Slovensko.

Aj prezidentka Zuzana Čaputová naznačila určitú spojitosť nelegálnej migrácie s Maďarskom. „Množstvo migrantov, ktoré máme na Slovensku, bolo predtým v Maďarsku. Faktom je, že sa k nám dostávajú bez akýchkoľvek problémov,“ uviedla. Nevidí však žiaden dôvod na paniku. Čaputová bude o migrácii rokovať aj s maďarskou hlavou štátu Katalin Novákovou.

Aký je osud migrantov na Slovensku?

Podľa zákona o pobyte cudzincov je cudzinecká polícia povinná každého nelegálneho migranta zadržaného na území SR (aj tých, ktorých nám vráti ČR) administratívne vyhostiť podľa zákona o pobyte cudzincov. Len v prípade, ak sa po zadržaní cudzinca zistí, že existujú zákonné prekážky administratívneho vyhostenia upravené v zákone o pobyte cudzincov, musí cudzinecká polícia administratívne vyhostenie zastaviť.

Čo sa týka nelegálnych migrantov zo Sýrie, na základe stanoviska EÚ momentálne existuje prekážka ich vyhostenia – stále prebiehajúci vojnový konflikt –, a preto je každé administratívne vyhostenie do Sýrie zastavené. Následne sa takáto osoba podrobí snímaniu daktyloskopických odtlačkov a fotografovaniu do informačného systému, aby nedochádzalo k zámene osoby. Zároveň ide o preverenie, či nejde o osobu, ktorá by predstavovala hrozbu pre verejný poriadok a bezpečnosť SR a EÚ.

Ak osoba nepredstavuje hrozbu, tak podľa zákona o pobyte cudzincov má možnosť zotrvať na území SR (naďalej je však v postavení nelegálne sa zdržiavajúcej osoby). Zotrvanie na území SR je možné až do odpadnutia prekážok administratívneho vyhostenia. Umiestnenie takejto osoby do utečeneckých táborov nie je možné, nakoľko neexistujú zákonné dôvody na zaistenie osoby do útvaru policajného zaistenia pre cudzincov upravené v zákone o pobyte cudzincov. Zároveň nakoľko nežiadajú o azyl na území SR, nie je možné ani ich umiestnenie do záchytných utečeneckých táborov migračného úradu MV SR.

V prípade cudzincov z iných štátov ako Afganistan alebo Sýria, ktorých je možné administratívne vyhostiť, cudzinecká polícia rozhodne o ich administratívnom vyhostení. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení buď určí lehotu na vycestovanie a následne cudzinca prepustí (ten je povinný opustiť územie SR a Schengenu do lehoty určenej v rozhodnutí o administratívnom vyhostení), alebo lehotu na vycestovanie neurčí a rozhodnutie o vyhostení vykoná. V takom prípade bude následne cudzinec zaistený a umiestnený v útvar policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove alebo Sečovciach, kde bude umiestnený až do vykonania administratívneho vyhostenia mimo schengenský priestor.

Zdroj – Ministerstvo vnútra SR