Debata o švédskej ceste Nechalo Švédsko zbytočne zomrieť 10-tisíc ľudí alebo zvládlo pandémiu najlepšie?

Švédsky zdravotnícky úrad Folkhälsomyndigheten (FHM), ktorý zodpovedal za voľnejšiu švédsku cestu v boji proti covidu, prišiel začiatkom tohto roka s prekvapujúcou štatistikou: Podľa čísiel, ktoré víťazoslávne prezentoval svetoznámy štátny epidemiológ Anders Tegnell, zaznamenalo Švédsko v koronarokoch 2020-2022 najnižšiu „nadmernú úmrtnosť“ v porovnaní s troma predpandemickými rokmi 2017-2019.

Podľa tejto európskej štatistiky bola táto „excess mortality“ vo Švédsku iba 4,4 percenta, v susednom Nórsku 5, v susednom Dánsku 5,4 a v susednom Fínsku až 8,7 percenta. Značne horšie dopadol s výnimkou Luxemburska celý zvyšok Európy, najhoršie na tom bolo Bulharsko s „nadúmrtnosťou“ 19,8 percenta.

FHM, samozrejme, čelil podozreniu, že si vybral porovnávané obdobia podľa vlastného gusta. 

Podľa zistení Spectatora zvládli práve dve krajiny OECD, ktoré nikdy žiaden lockdown nezaviedli, pandémiu najlepšie: Švédsko a Kostarika. A to s viditeľným odstupom.Zdieľať

Neutrálny pozorovateľ by aj mohol dospieť k záveru, že „lockdownujúce“ susedné štáty Nórsko a Dánsko boli na tom predsa len lepšie ako jediný demokratický európsky štát, ktorý nebol nikdy v lockdowne: nórsky alebo dánsky senior, ktorý na prelome rokov 2021/22 zomrel maximálne ochránený očkovaním proti omikronu, žil predsa o rok a pol dlhšie ako Švéd, ktorý na jar 2020 zomrel v nechránenom domove dôchodcov na pôvodný typ vírusu.

O rok a pol dlhší život, pre naše moderné cítenie to nie je zanedbateľné.

Iba niekoľko týždňov neskôr prišla však štatistika s ešte jasnejším výsledkom. Zostavil ju konzervatívny britský časopis The Spectator pre klub vyspelých krajín OECD. Briti si vybrali dlhšie porovnávacie obdobie, roky 2015 až 2019.

Neprekvapilo, že Slovensko skončilo ako tretia najhoršia krajina OECD, v britskej štatistike skončili však aj vzorní susedia Švédska (Nóri a Dáni) značne horšie než Švédi.

Podľa zistení Spectatora zvládli práve dve krajiny OECD, ktoré nikdy žiaden lockdown nezaviedli, pandémiu najlepšie: Švédsko a Kostarika. A to s viditeľným odstupom.

Švédska a britská štúdia nastolili otázku, čo na to dnes hovoria vášniví kritici švédskej cesty vo Švédsku. Napríklad povestných 22 vedcov, ktorí vo svojom verejnom liste z apríla 2020 ostro odsúdili hazardovanie FHM so životmi.

Zmiernilo 22 kritikov Andersa Tegnella svoj úsudok, upravilo ho, priznalo si dokonca omyl?

Keďže najznámejšia tvár dvadsaťdvojky, prominentný virológ Björn Olsen, dovolenkuje na ďalekom severe Švédska, odporúča reportérovi zo strednej Európy spolubojovníka so sídlom v juhošvédskom univerzitnom meste Lund.

Emeritný profesor Sigurd Bergmann je Nemec, ktorý žije už od roku 1976 vo Švédsku a stal sa súčasťou švédskej spoločnosti. Manželka je Švédka, deti žijú na severe Nórska a v Lunde. 

Je luteránskym teológom, ktorého v Nemecku a v západnom svete poznajú vďaka príspevku k vývoju „ekologickej teológie“. Založil prvý výskumný projekt „Klíma a náboženstvo“, vybudoval medzinárodnú sieť „Enviromental Humanities“, váži si pápeža Františka a cíti sa byť blízkym katolíckej teológie oslobodenia.

Na otázku, či je zbožný, pýta sa: „Môžem odpovedať len áno alebo nie?“ – „Presne tak.“ – „Tak potom poviem áno.“

Švédsky pandemický „Sonderweg“ naštrbil jeho vzťah ku krajine natoľko, že počas prvého koronaroku zvažoval odchod zo Švédska „každý týždeň“.

Hovorí, že „pozeráme tu už iba nemeckú telku“. Napriek tomu, že pošte to trvá týždeň, je predplatiteľom papierového vydania hamburského liberálneho týždenníka Die Zeit. Predplatné regionálneho denníka zrušil, lebo ten v prvej fáze pandémie vraj „blokoval“ všetku kritiku FHM.

Profesor Bergmann síce priznáva, že viaceré švédske médiá už od zimy 2020/21 začali spochybňovať švédsku cestu a že väčšina švédskych novinárov napokon asi nebola presvedčená o Tegnellovom úspechu. Aj tak však stratil dôveru vo fungovanie švédskej žurnalistiky.

Návštevník je príliš zdvorilý, aby sa pri filtrovanej káve na terase pýtal, ako nemecký emigrant vnímal vyváženosť prolockdownovej tlače v Nemecku.

Čo teda hovorí Bergmann na švédske víťazstvo v dvoch štúdiách o nadmernej úmrtnosti?

Odpoveď je stručná. Keďže sa metódy krajín pri rátaní „koviďákov“ veľmi líšili a ťažko sa zachytáva efekt „mŕtvych na lockdown“, je tu dojem, že niektorí vedci pracujú s doplnkovým údajom „excess mortality“.

Sigurd Bergmann. Foto: youtube.com

Bergmann to však rázne odmieta: „Nadmerná úmrtnosť nie je meradlom, ktoré by sa dalo použiť na hodnotenie riadenia pandémie. To je nevedecké. V roku, keď sa potopil trajekt Estonia, zahynulo menej ľudí ako v iných rokoch.“ Štúdiu o nadúmrtnosti porovnáva „s tým, čo sa stalo s Trumpom v USA, že sa fakty ignorujú“.

Zvolá: „Človek nesmie naletieť na túto propagandu, ktorú apologéti dosadili do médií.“

Na otázku, či to nebude tak, že Tegnell zdôrazňuje nadúmrtnosť, lebo sa mu hodí do krámu, a Bergmann ju neuznáva, lebo sa mu do krámu nehodí, kričí: „Ale ja žiaden krám nemám!“

Potom sa tri hodiny rozčuľuje pre „zdravotnícky nacionalizmus“, pre centralizovaný švédsky „štát ako stroj“, pre FHM ako zle vyškolený, abstrahujúci úrad, ktorý zaobchádza s ľuďmi ako s kolektívom, a pre „šarlatána“ Tegnella, ktorý vraj Švédov „svojím prítulným linköpingským dialektom“ obalamutil: „Ja to hneď vidím, keď niekto hovorí hovno, svojho času som bol znalcom pre Brusel v ekotoxikológii.“

Tvrdí, že vtedajší premiér Löfven nevnímal realitu, „jeho manipulatívny tlačový šéf mu hodil list dvadsiatich dvoch vedcov do koša“. Hovorí o „vedeckom braindraine“, o odchode vedcov, „ktorí sa pýtali, čo je to za krajinu“.

Na otázku, či to nebude tak, že Tegnell zdôrazňuje nadúmrtnosť, lebo sa mu hodí do krámu, a Bergmann ju neuznáva, lebo sa mu do krámu nehodí, kričí: „Ale ja žiaden krám nemám!“Zdieľať

Švédov mu bolo počas pandémie ľúto. Označuje ich za „friedenskrank“, „chorých na mier“. Dve storočia nezažili vojnu, sú preto podľa neho nepripravení na krízy.

Ako si vysvetľuje, že práve v podľa neho nepoučiteľnom Švédsku vyšetrila prominentne obsadená národná komisia zlyhanie štátu najmä v prvej vlne pandémie? To nič, hovorí, veď neboli vyvodené žiadne konzekvencie.

A že šéf FHM Johan Carlson zopár mesiacov po zverejnení dosť kritickej správy národnej komisie odstúpil? To si podľa Bergmanna nikto vo Švédsku nespájal so správou.

Aké krajiny to robili lepšie ako Švédsko? Spomína ázijské krajiny, Vietnam, Taiwan, Nový Zéland. A v Európe? Hovorí, že „počas prvého roka v princípe všetky“, potom sa však koriguje a povie: „Nemecko, Dánsko, Nórsko.“

Nápadné na koronatextoch profesora je, že posledné pandemické údaje, ktoré cituje aj v novších textoch, sú viac ako dva roky staré, zo 7. júna 2021. Vtedy mohol oprávnene tvrdiť, že úmrtnosť na covid je vo Švédsku „desaťkrát vyššia ako v Nórsku“.

Ani s odstupom času si pritom nemyslí, že švédska cesta napokon nebola taká zlá: Ani dnes „celkový obraz nie je odlišný. Áno, vyzerá to pre Švédsko zle“.

Pozeráme sa na štatistiku, ktorú nespochybňuje, úmrtia na covid. V nej vyzerá Švédsko lepšie ako väčšina Európy, ale citeľne horšie ako v škandinávskom priemere: Slovensko doteraz zaznamenalo 3877 obetí na milión obyvateľov, Švédsko 2419, Nemecko 2078, Fínsko 1823, Dánsko 1505 a Nórsko 1020.

Rozdiel tu je, ale nie je priepastný, zvlášť v porovnaní so susedným Fínskom (2419 – 1823). Pre prekvapujúco vysokú úmrtnosť Fínska, teda krajiny, ktorá bola počas prvých infekčných vĺn hermeticky uzavretá, má jednoduché vysvetlenie: „Fíni dosiahnu vyššiu dĺžku života, to je tým.“

Ukazuje sa, že emeritný teológ to má popletené: Stredná dĺžka života bola v poslednom predpandemickom roku 2019 vo Fínsku 81,98 roka, kým vo švédsku pozoruhodných 83,11. V tom sa mýlil.

Aj tak hovorí: „Vo Švédsku zomrelo zbytočne 10- až 15-tisíc ľudí. Na to sa ja ako teológ pýtam.“

Keď reportér z juhu už musí ísť, pripúšťa profesor odrazu isté pochybnosti.

Požičaný pojem „totalitnej demokratúry“ pre Švédsko už nepoužíva, „totalitné to nie je“. Zopár vecí aj chváli: možnosť nebyrokratického nahlásenia PN počas pandémie, očkovacia kampaň išla ako po masle.Zdieľať

Požičaný pojem „totalitnej demokratúry“ pre Švédsko už nepoužíva, „totalitné to nie je“. Zopár vecí aj chváli, možnosť nebyrokratického nahlásenia PN počas pandémie, očkovacia kampaň išla ako po masle.

Našťastie sa mu vo Švédsku za jeho postoj nevyhrážali, nezažil nič horšie než odkaz od jedného kamaráta teológa: „Drž hubu alebo sa odsťahuj do Nemecka!“ Priateľstvá sa síce skončili, „ale získal som toľko nových, že je mi to jedno“.

Výhražný list dostal iba z Austrálie. Teda z miesta, kde ľudia trčali v lockdowne najdlhšie. Bergmann naznačuje isté pochopenie pre autora výhražného listu.

V rozpakoch je aj pri pálčivej téme zavretia škôl. Vo Švédsku boli školy vždy otvorené, v Nemecku boli rekordne dlho zavreté. Ticho priznáva, že Nemci to asi prehnali.

Potom ešte začína ľutovať starých, čo osamelí zomreli v nemocniciach a v domovoch. „Ale veď vy ste za lockdown!“ – „Ja som nikdy neargumentoval za lockdowny!“

A tak sa debata o švédskej ceste končí najhorším vyústením: Ak by opäť vypukla pandémia, opäť by sme nevedeli, čo je správne a čo nie.