Orbánove výroky Kto sú slovenskí Maďari, ktorí parlamentné zastúpenie predsa len majú

Z výrokov Viktora Orbána, ktoré zazneli v rumunskom meste Baile Tusnad, na Slovensku najviac zarezonovalo akoby mimovoľné použitie slovného spojenia „odtrhnuté územia“. Reflexívna negatívna reakcia z Bratislavy bola na mieste. Slovensko je svojbytná krajina, ktorá seba samu rozhodne nevníma ako nejaké odtrhnuté územie Maďarska/Uhorska, čo by navyše mohlo evokovať, že ho treba pripojiť naspäť.

Na jednej strane nie je novinkou, že mnohí ľudia v Maďarsku tak v rámci pochopiteľnej trianonskej traumy skutočne nazerajú na územia, ktoré boli pred rokom 1918 súčasťou Uhorska a po prvej svetovej vojne zostali za hranicami nového Maďarska. Na druhej strane, okolité národy nemajú rovnaký pohľad na túto historickú perspektívu a je nutné opakovane to Budapešti pripomínať.

Rozdrobenosť maďarských strán

Hoci maďarský premiér sa Slovenska počas svojho vystúpenia medzi rumunskými Maďarmi dotkol len okrajovo a riešil hlavne svoje veľké geopolitické témy ako vzostup Číny či imigráciu do EÚ z Afriky, za zmienku predsa len stojí, ako sa vyjadril k maďarským politickým stranám u nás: „To, že si Maďari na Slovensku nevedia zabezpečiť parlamentné zastúpenie v Bratislave, sa ani pri všetkej zdržanlivosti nedá nazvať inak ako slabý výkon.“

A ešte tam bola jedna pozoruhodná formulácia: „Nemôžeme povedať, že kvôli Slovákom sa nedokážeme zmobilizovať, aj keď iste aj oni robia rôzne špekulácie, ale taký je život.“

Na jednej strane je Orbánovo hodnotenie realistické. Na Slovensku sa v roku 2021 prihlásilo k maďarskej národnosti 8,5 percenta obyvateľstva, čo by malo strane, zastupujúcej záujmy maďarskej menšiny, stačiť, aby prekročila 5 percent nutných na vstup do Národnej rady SR. To by však takáto strana musela byť jedna.

Slovenskí Maďari majú podobný problém ako kresťanskí konzervatívci: Voličský potenciál oboch skupín je limitovaný, ale bije sa oň príliš veľa strán.

V roku 2020 sa do parlamentu neprebojovala ani Aliancia, ktorá získala 3,9 percenta hlasov, ani Most-Híd, ktorý sa predtým skompromitoval koaličnou spoluprácou so Smerom a získal len 2 percentá hlasov.

O nič lepšie to pre maďarské politické subjekty nevyzerá ani teraz a na vine je opäť nesvornosť lídrov. Podľa júnového prieskumu agentúry Focus by Aliancia získala 3,9 percenta hlasov, zoskupenie Modrých Mikuláša Dzurindu a strany Most-Híd by dostalo 1,6 percenta hlasov a spojenectvo Maďarského fóra Zsolta Simona s menšími stranami by získalo 1,4 percenta hlasov.

Orbánovský realizmus s podpichnutím

Orbán pravdivo uznal, že politici maďarských strán na Slovensku sa nemôžu vyhovárať na Slovákov, hoci tajuplne dodal, že vraj aj my robíme nejaké špekulácie alebo kujeme úklady. Ťažko povedať, čo mal na mysli. Slováci sotva vyvíjajú nejakú organizovanú alebo neorganizovanú činnosť proti tomu, aby sa maďarskí politici u nás zjednotili.

Je to naozaj o neporozumení medzi politickými lídrami. Ak teda nechceme konšpiračne podsúvať, že napríklad bývalého poslanca OĽaNO Gyimesiho nasadil do Aliancie Slovák Igor Matovič, aby kvôli jeho príchodu odskočil Most-Híd od spolupráce…

V skutočnosti je to naopak. Viacerí Slováci, ktorí hlbšie premýšľajú o našej krajine i demokracii, nepokladajú za dobré pre dlhodobú politickú stabilitu, že maďarskej menšine chýba explicitne maďarské parlamentné zastúpenie.

Ide o pohľad, ktorý je blízky aj nám v Postoji. No zároveň nie je ani jasné, ako by Slováci mohli maďarským straníckym lídrom pomôcť, aby sa medzi sebou dohodli na spoločnom postupe.

Keď maďarského voliča zastupuje slovenský politik

Keby sa Aliancia, Most-Híd a Maďarské fórum spojili, súčet ich súčasných preferencií by stačil na vstup do parlamentu. Ak si teda odmyslíme, že posledné dva zmienené subjekty sa nachádzajú v spojenectvách so slovenskými stranami.

No ani spoločné preferencie troch najväčších maďarských strán na Slovensku nedávajú číslo 8,5 percenta, čo je podiel príslušníkov maďarskej menšiny na celej populácii. A tu je ďalší faktor, ktorý vstupuje do rovnice.

Každý človek má viacero identít a tá národná nemusí byť najdôležitejším kritériom pre výber politickej strany vo voľbách. Poznám jedného slovenského Maďara, mimochodom, fanúšika politiky Fideszu, ktorý však v slovenských parlamentných voľbách zvykol voliť SaS, lebo ako malý podnikateľ od sulíkovcov očakával, že budú zastupovať jeho ekonomický záujem. Iný Maďar, ktorý je napríklad odborár, môže z podobných dôvodov voliť Hlas, lebo od nich ako od ľavicovej strany očakáva presadzovanie svojich sociálnych záujmov.

Iný volič maďarskej národnosti môže voliť Progresívne Slovensko, lebo presadzovanie trebárs LGBT+ agendy je pre neho osobne dôležitejšie než menšinová národnostná agenda. Akiste sa nájdu aj konzervatívni veriaci Maďari, ktorí volia napríklad Kresťanskú úniu, lebo pro-life agenda je pre nich opäť najprednejšia a krúžkujú trebárs Jána Szőllősa.

Apropo, krúžkovanie! Niekedy si takíto voliči nájdu politika maďarskej národnosti (alebo aspoň s maďarsky znejúcim priezviskom, alebo aspoň s pekným maďarsky vyzerajúcim bajúzom) a zakrúžkujú ho, hoci kandiduje za celoslovenskú politickú stranu. No ak pre nich ekonomické, sociálne alebo kultúrno-etické otázky zohrávajú zásadnejší význam než národnosť, pokojne môžu mať pocit, že ich záujem obstojne zastupuje trebárs aj politik slovenskej alebo inej národnosti.

Ešte raz: Niektorí občania maďarskej národnosti sa môžu cítiť zastupovaní hoci aj politikom slovenskej (rusínskej, rómskej…) národnosti. A platí to aj naopak.

Na začiatku milénia zvykli jednotnú SMK popri slovenských občanoch maďarskej národnosti voliť vždy aj nejakí Slováci, lebo oceňovali serióznosť a solídnosť, ktorá sa vtedy pripisovala maďarskej straníckej reprezentácii. SMK vďaka tomu získavala vo voľbách dokonca o čosi viac než bol podiel Maďarov na celoslovenskom obyvateľstve. 

Ódorov paradox

Iným príkladom je premiér Ľudovít Ódor. Pokus politikov kotlebovskej ĽSNS torpédovať ho pri vzniku úradníckej vlády tým, že spravia tému z jeho maďarskej národnosti, vyšumel absolútne dostratena.

Nikto to dnes nerieši. Národnosť predsedu vlády neriešia ani tí, ktorí si ho vážia, a naopak, tí, čo výkon kabinetu kritizujú, tak tiež robia spravidla z úplne iných dôvodov.

K paradoxom politickej sebarealizácie Maďarov na Slovensku teda patrí, že hoci explicitne maďarské strany nemajú zastúpenie v parlamente (a asi ho nebudú mať kvôli nespolupráci svojich lídrov ani po septembrových voľbách), predseda vlády je maďarskej národnosti, hoci verejnosť ho dlhé roky poznala v prvom rade cez jeho rozmer ekonomického technokrata.